„Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa! ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ (Jk 2, 14-18)

V dnešnej technickej dobe máme už mnoho prístrojov na meranie veličín, ktoré naši dávni či nedávni predkovia odmerať nevedeli. Teplomerom odmeriame teplotu, barometrom tlak vzduchu, váhou svoju hmotnosť, tlakomerom krvný tlak, glukometrom hladinu cukru v krvi. Siahame po týchto pomocníkoch takmer denne a neraz sa pri meraní veru aj prekvapíme, pretože sami vôbec necítime, že máme zvýšený krvný tlak, hladinu cukru, alebo že nám opäť kilo pribudlo. Tak vidíme, že náš subjektívny odhad je často iný, než je skutočnosť sama.

Nemáme však žiadny prístroj na meranie sily našej viery a tak aj tu máme často pocit, že je úplne v poriadku. Sme spokojní sami so sebou, presvedčení, že svojím rozumom či pocitom zo seba, vieme najlepšie odhadnúť "stav" našej viery.

A predsa nám Písmo hovorí o spôsobe, akým možno "odmerať" vieru. Sú to skutky, ktoré veriaci človek robí. Podľa apoštola Jakuba sú ony takým prirodzeným prejavom viery, ako je horúčka, slabosť či bolesť prejavom choroby. Ak nám naše dieťa ráno povie, že je choré, no nemá teplotu, necíti sa zle a nič ho nebolí, je to podozrivé a o jeho chorobe pochybujeme. Rovnako tak Jakub pochybuje o viere ľudí, ktorí nekonajú dobré skutky, ba označuje ju za mŕtvu.

Ak sa teda pozrieme na skutky človeka, zborového spoločenstva či cirkvi, vidíme aj silu viery onoho človeka, spoločenstva či cirkvi. Nie nadarmo napísal apoštol v Žid 13,7, aby sme napodobňovali vieru tých, ktorých ovocie viery bolo dobré. A tým ovocím sú práve skutky.

Dobré skutky, konané bez vypočítavosti, spontánne s úmyslom urobiť dobrú vec, pomôcť, prispieť, zapojiť sa, sa stávajú ukazovateľom sily viery človeka - "vieromerom", ktorý môže svietiť na zeleno, ak život človeka prináša dobré ovocie, v podobe požehnanej práce, ľudí, ktorí o ňom môžu povedať niečo dobré, tých, ktorých potešil alebo im nejako pomohol, aj keď ho to stálo čas a možno aj peniaze. "Vieromer" však môže aj výstražne červeno blikať, ak sú ovocím života človeka hádky, rozbroje v rodine, v zbore, v cirkvi, na pracovisku, zlé spomienky priateľov či blízkych alebo slzy tých, ktorým ublížil.

Ako svieti ten náš "vieromer"? Možno zostaneme spokojní, ak si odpovieme sami podľa svojho úsudku. Skúsme však pouvažovať nad tým, ako by na túto otázku odpovedali ľudia okolo nás, alebo sa ich na to priamo spýtajme. Amen.

Nebeský Bože, ďakujeme Ti za dar viery. Prosíme, pomôž nám svojím Svätým Duchom, aby naša viera rástla a prinášala ovocie dobrých skutkov. Kiež sa tak staneme dobrou úrodnou pôdou pre Tvoje slovo a svojím životom prinesieme svedectvo o Tebe. Amen.