ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je utorok, 17. októbra 2017 17:14

Meniny má:
na Slovensku - Hedviga
v Čechách - Hedvika
vo Fínsku - Saana Saini
vo Francúzsku - Baudoin Solčne
v Maďarsku - Hedvig
v Nemecku - Ignatius Anselm
v Poľsku - Malgorzaty Wiktora
v Španielsku - Ignacio de Antioquía
vo Švédsku - Antonia Annette
v Taliansku - Ignazio

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Kázne
·   Zasľúbenia Novej zmluvy[ 608 čitateľov ]
·   Evanjelium v Starej zmluve[ 553 čitateľov ]
·   Zákon v Novej zmluve[ 470 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 5 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

HUDBA

Vďačný detský poslucháč
Flauta a klarinet
Premiéra za organom
Prvý nástroj
Klavír a spev
Zasa organ
Vysnívané hlavné
Vermona
Kantor a koncertmann
Prvá Yamaha
Nesmelý autor
Druhá Yamaha
Albumy do kríža
Teraz

Vďačný detský poslucháč

Od detstva som bol vďačným poslucháčom hudby, hoci mi nikdy nenapadlo, že ju raz budem sám produkovať alebo dokonca tvoriť. Doma sme mali starý gramofón a malý mono magnetofón, na ktorom sme spolu so sestrou počúvali nahrávky vtedajších slovenských a českých spevákov.Radi sme si ich piesne spievali a sledovali ich koncerty v televízii. Od detstva ma však zaujímal aj organ. Bolo však vzácnosťou počuť ho, lebo vtedy bol považovaný za výhradne sakrálny nástroj a tak sa mu nedostávalo veľa priestoru v médiách ani v hudobných vydavateľstvách.

Flauta a klarinet

V 3. ročníku základnej školy sa začala zakladať školská dychovka. Bola to pre mňa šanca dostať sa bližšie k hudbe a tak som sa prihlásil. Začal som teda chodiť do hudobnej školy. Prvý ročník bola povinná flauta. Bol to akýsi výberový rok a po jeho absolvovaní sa malo ukázať, kto sa stane členom dychovky a kto nie. Ja som s teóriou ani hrou nemal žiadne problémy a tak som postúpil a dostal som ako člen dychovky klarinet. Znamenalo to, že moje hudobné vzdelávanie bude pokračovať týmto smerom. No nestalo sa tak. Do hudobnej školy som chodil ešte niekoľko mesiacov, no keďže to bol už rok 1986, teda rok mojich prvých zdravotných problémov, očný lekár mi neodporučil venovať sa ďalej tomuto nástroju. Navrhol nástroje menej zaťažujúce lícne svaly – napríklad klavír.

Premiéra za organom

Keďže ma rodičia od detstva vodili do chrámu, mal som tam možnosť vidieť organ a keď moja mama poprosila našu pani farárku D. Horinkovú aby mi dovolila si na ňom zahrať, smel som ho aj vyskúšať. Stalo sa to v máji roku 1987. Bolo to, samozrejme, iba detské brnkanie, no vtedy som sa rozhodol že sa práve takejto (klávesovej) hudbe budem venovať a moja mama spolu s pani farárkou sa zasa rozhodli, že ma v tom budú podporovať. Pani farárka mi dokonca prisľúbila, že neskôr budem môcť hrať aj na Bohoslužbách.

Prvý nástroj

Vtedy som vlastnil malý elektrofonický organ značky Delicia HT, ktorý mi rodičia kúpili v septembri 1986. Ja sám som sa v časopise Život dočítal, že sa bude vyrábať a veľmi som ho chcel. Jeho výroba sa však o kus oddialila a tak keď v spomínanom roku konečne dorazil do predajní, moji rodičia mi ho hneď kúpili. Môžem sa teda pochváliť, že som tento nástroj vlastnil ako prvý. A práve na ňom som skúšal vyťukávať prvé melódie, prvé dvojhlasy, spájať tóny, vymýšľať doprovody. Skrátka úplný samouk. Po spomínanej premiére za chrámovým organom, kde som vlastne predviedol všetko, čo som sa naučil doma pri svojej Delicii, dozrelo v mojich rodičoch rozhodnutie prihlásiť ma na klavír. Toto sa konkrétne prejavilo aj tak, že mi v auguste 1987 kúpili klavír, ktorý vtedy ešte stál iba 13 800 Kčs.

Klavír a spev

A tak som od septembra 1987 začal chodiť na hodiny klavíra a to súkromne k pani učiteľke Marike Hallovej.Popritom som každú sobotu chodil do chrámu a v čase keď sa tam upratovalo som si na organe skúšal nové a nové piesne. Moja snaha bola aj ocenená, pretože už v januári 1988 ma pani farárka oslovila s ponukou hrávať na poobedných (detských) Bohoslužbách. Boli to síce len detské, skrátené a veľmi slabo navštevované Bohoslužby, no ja som ponuku prijal v nádeji, že raz budem môcť zahrať aj na tých dopoludňajších – hlavných. V tom istom čase som sa prihlásil aj do detského speváckeho zboru Lastovička, ktorý vtedy pôsobil na našej škole. Bol to spevokol, ktorý profesionálne viedla pani Magda Kišová a pod jej vedením sme sa zúčastnili viacerých súťaží a získali nejedno ocenenie, dokonca aj na celoslovenských súťažiach. Táto moja dvojaká aktivita pri klavíri a speve však trvala iba pol roka. 1. marca 1988 totiž došlo k úrazu, po ktorom som už do spevokolu nechodil a myslel som si, že nebudem už ani hrať.

Zasa organ

Po návrate z nemocnice som však dlho bez organu nevydržal. Chcel som sa naučiť ďalšie piesne a tak mi noty z partitúr čítala mama alebo sestra. Tak som sa doma za klavírom naďalej učil a táto snaha vyvrcholila tým, že som si v apríli 1988 znova sadol za organ a skúsil na ňom zahrať len po hmate. Dalo sa a tak som pokračoval aj ďalej.

Vysnívané hlavné

Netrvalo dlho a pani farárka mi povedala, že 15. mája 1988 bude potrebovať organistu na hlavných Bohoslužbách. Či si vraj trúfnem. Samozrejme že som si trúfol a aj som sa dôkladne pripravil. V tú nedeľu (deň matiek 1988) som teda za prítomnosti celej našej rodiny v chráme po prvýkrát zasadol za organ a sprevádzal spev stovky veriacich. To bol dôvod k oslave. Po týchto prvých hlavných Bohoslužbách, kedy sa pani farárka presvedčila, že so mnou môže rátať, prišli onedlho ďalšie a ďalšie. Hral som vždy keď bolo treba a hral som dokonca aj na Štedrý večer, kedy je návštevnosť v chráme najväčšia.

Vermona

Už som sa nezaujímal len o organovú alebo chrámovú hudbu, ale začal som skúšať hrať aj iné piesne. Napríklad tie, ktoré sme počúvali v rádiu, súčasné populárne alebo aj ľudové. Takto sa moja hra stala neodmysliteľnou súčasťou rodinných osláv a posedení. Malá Delicia mi už nestačila a tak mi rodičia k mojim 13 narodeninám kúpili nástroj značky Vermona. Bol to už väčší, vážnejší nástroj, hoci ešte stále nemal žiadne rytmické doprovody ani nijaké iné digitálne či programovacie možnosti. Na uspokojenie mojich vtedajších potrieb však bohato stačil.

Kantor a koncertmann

Od 1. 1. 1991 som sa stal oficiálnym kantorom cirkevného zboru v Nových Zámkoch. Bol som tak najmladším kantorom na Slovensku, keďže som mal iba 13 rokov. V rokoch 1990 – 1991 som však začal pôsobiť aj pred verejnosťou. Hral som na rôznych kultúrnych akciách, ktoré organizovala škola, mesto, miestny odbor Matice Slovenskej, Miestne kultúrne stredisko alebo aj cirkev. Keďže som mal bohatý repertoár a pestrú ponuku žánrov, vedel som vždy vyhovieť požiadavkám organizátorov. Dňa 28. júla 1991 som v Dome kultúry v Nových Zámkoch mal prvý vlastný celovečerný koncert. Program bol zložený z vážnej, ľudovej i modernej hudby. Predstavoval celú škálu môjho hudobného záujmu a ponúkal každému poslucháčovi niečo z obľúbeného kútika. Mojím producentom i managerom bola moja mama, ktorá ma do všetkých týchto aktivít zapájala a plne ma podporovala.

Prvá Yamaha

20. februára 1992 sa mal konať môj druhý celovečerný koncert, ktorý už organizovalo gymnázium, kde som chodil do 1. ročníka. Moja Vermona už technicky nevyhovovala nárokom, ktoré som ako interpret mal, preto som si na tento koncert požičal lepší a modernejší nástroj. Bola to Yamaha PSR 36. Aby som ju mohol dokonale spoznať, mal som ju doma už mesiac pred koncertom. Práca s ňou sa mi tak zapáčila a jej zvuk sa tak zapáčil mojim rodičom, že mi v máji 1992 kúpili podobný nástroj. Bola to Yamaha PSR 200, na ktorom som potom hrával 4 roky.

Nesmelý autor

Práve v roku 1992 som sa pokúsil aj o prvú vlastnú skladbu. Bola to len inštrumentálka k narodeninám mojej mamy. Keď som ju však zahral svojim kamarátkam Bei a Silvii, ktorá sa neskôr stala mojou manželkou, vyrukovali obe s požiadavkou, aby som zložil aj niečo moderné – napríklad "slaďák“. A tak som to skúsil. Bea a Silvia boli vďačnými poslucháčkami a tak som, posmelený prvými úspechmi, pokračoval ďalej. Tak vzniklo množstvo pomalých i rezkých piesní, ktoré mali vecný, zaľúbený i nábožný charakter. Naďalej som však hrával aj prevzaté piesne a to na mnohých verejných akciách, koncertoch na Slovensku, v Maďarsku i Nemecku alebo po cirkevných zboroch, kam ma naši evanjelici pozývali. Tak som precestoval Slovensko od Myjavy až po východ.

Druhá Yamaha

Keďže som hral stále viac a viac, chcel som, aby moje piesne mali čoraz lepší zvuk. Už som nechcel hrať len za doprovodu obyčajnej automatiky. Chcel som si vytvárať vlastné štýly, používať väčšie množstvá zvukov a zapojiť aj prípadné zvukové efekty. Nič z tohto mi však môj nástroj neumožňoval. Preto keď som raz na dovolenke v Košiciach objavil nástroj, ktorý mal všetky tieto mnou chcené vlastnosti a jeho pôvodný majiteľ ho ponúkal relatívne lacno, okamžite som sa rozhodol. Po dovolenke som sa venoval zhromažďovaniu financii a 26. septembra 1996 som opäť vycestoval do Košíc. No vracal som sa už so svojou "novou“ Yamahou. Bola to Yamaha PSR 4 600.

Albumy do kríža

Kúpa tohto nástroja, na ktorú mi prispel aj mestský úrad Nové Zámky ako aj niekoľkí sponzori, však mala aj iný význam. Pri mojich cestách po Slovensku som sa neraz stretol s požiadavkou, či hrané piesne neviem poskytnúť na kazete alebo CD. Nie, nič také som nemal ani neplánoval. No keď sa takéto hlasy stále množili, naviedla ma moja priateľka Silvia na myšlienku skúsiť to. Tak v roku 1997 vznikol môj prvý album, ktorý sa volá "Spojení vierou a láskou“.
Tento album sa stretol s ohlasom a ľudia ho radi počúvali. Bolo však na ňom viac prevzatých piesní než mojich. Z mojej autorskej dielne sa tam objavili len 3 piesne a to možno z obavy či čírej nesmelosti. Celá kopa ďalších mojich piesní, ktoré už dávno boli na svete zostala doma v šuflíku.Možno práve preto ma moja (už) manželka na jeseň roku 1999 nahovorila na druhý album. Tento naozaj vyšiel v júli roku 2000 v deň mojej ordinácie a dostal názov "Cesty ku šťastiu“. Bolo to časovo výhodné, pretože som mohol nahrávať popri štúdiu, keďže štúdio i škola boli v Bratislave. Nahrávanie po skončení vysokej školy, keď sme obaja vedeli že budeme bývať niekde inde a do Bratislavy sa tak často nedostaneme, sa nám obom nezdalo reálne. Tieto moje dva albumy spolu predstavujú kríž. Tak ako kríž má vertikálne rameno, ktoré nám pripomína vzťah človeka k Bohu a má aj horizontálne rameno, ktoré nám zasa pripomína ľudí okolo nás, aj kresťanský život má takéto dve roviny. Kresťan musí pamätať na Boha, ale aj na ľudí okolo seba. Hociktorý z týchto rozmerov sa stáva extrémom, ak je prítomný v živote človeka jeden bez druhého.Môj prvý album predstavuje vertikálu, pretože je zameraný na oslavu Boha. Poukazuje preto na vzťah človeka k Bohu. Druhý album zasa predstavuje horizontálu, pretože hovorí o vzťahu človeka k veciam okolo neho. Tento album obsahuje piesne o priateľstve, láske, manželstve, rodičoch, vlasti, práci, majetku – všetko však z pohľadu Kresťana, čiže na pozadí všetkého je Boh.

Teraz

Teraz, keď sa naplno venujem práci a rodine, ostáva na tvorbu menej času. Rád však kedykoľvek zahrám v kostole alebo na rodinnej oslave. Moju Yamahu PSR 4 600 dňa 26. júna 2010 nahradila novučká Yamaha PSR S910. Ňou vo voľnom čase očarúvam svoju manželku, deti a možno aj susedov. Naša dcérka už chodí do hudobnej školy a učí sa hre na klavíri, synček zasa hrá na husliach. Možno, ak Pán Boh dá, si raz zahráme spoločne.

Ukážky:

Pre ukážky z oboch mojich CD kliknite na názvy albumov v texte vyššie

Pastorale F Dur hrané na organe

Plaisir d'amour - hraná na mojej YAMAHA PSR S910

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.04 sekúnd