ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (17)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je štvrtok, 29. júna 2017 00:38

Meniny má:
na Slovensku - Petra Peter Pavol
v Čechách - Petr
vo Fínsku - Pekka Pekko Petra Petri Petteri Pietari
vo Francúzsku - Paul Pierre
v Maďarsku - Péter Pál
v Nemecku - Petra Beatrix Petrus Paulus Gero Judith
v Poľsku - Piotra Pawla
v Španielsku - Ciro David Siro Paola Pablo Pedro
vo Švédsku - Petrus Peter
v Taliansku - Pietro Paolo

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Aloe vera
·   Aloe Vera First a Gelly[ 6375 čitateľov ]
·   Prvá skúška[ 3192 čitateľov ]
·   Prečo aloe a Forever?[ 4113 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 10 návštevníkov online

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie
Ako vznikal program Eurofly
 

Už veľmi dávno som sa zaoberal myšlienkou, ako si prezrieť mapu. Veľa cestujem a neraz som v aute či lietadle uvažoval nad tým, kade asi ideme, čo je napravo alebo naľavo odo mňa kam by som prišiel, keby moje lietadlo nepristálo ale letelo ďalej. Mám doma niekoľko reliéfnych atlasov a vždy som si rád prezeral ako vyzerá naša matička Zem, no bol to iba hrubý obraz, aj keď aj zaň som bol vďačný.

V lete roku 2014 môj syn objavil na internete počítačový letecký simulátor pre nevidiacich Zero Sight. Nie som priaznivcom akčných hier a neláka ma strieľať do nepriateľov, ale naštartovať lietadlo, zdvihnúť ho do vzduchu a letieť v presvedčivom virtuálnom svete bolo úchvatné. Hru som hneď kúpil a preložil do slovenčiny. Neraz som lietal – bez toho že by som bojoval – len tak sem a tam a predstavoval si, že som ozajstným pilotom dopravného lietadla. Povedal som si, že by bolo skvelé vedieť, kade tak asi letím a môcť vzlietnuť napríklad v Ríme a letieť do Bratislavy. Keďže sa celkom obstojne dohovorím po taliansky, napísal som autorovi Zero Sight Lorenzovi Bellincampimu a spýtal sa ho, či by sme spolu nedotvorili program tak, aby hráč lietal po reálnej mape. Odpísal mi, že Zero Sight je už uzavretá kapitola a nemieni na tom nič meniť. Ale tá myšlienka mi nedala pokoja.

Celý rok som pod chvíľou uvažoval, ako to spraviť. Povedal som si, že naprogramovať let lietadla by iste nebolo až také ťažké, ako však dostať do počítača dáta. Na internete je množstvo máp pre vidiacich, nedalo by sa k niektorej pristúpiť aj pomocou čítača obrazovky? Kládol som si tieto otázky a začal veľmi intenzívne pátrať po odpovedi. Celé týždne som sťahoval rôzne mapy a snažil sa programovo získať nejaké geografické dáta, ktoré by som vedel spracovať tak, aby ich nevidiaci mohol pohodlne a efektívne prezerať. Stal som sa členom rôznych svetových programátorských aj geolokačných fór a všade sa pýtal, či niekto nevie poradiť, ako využiť existujúce mapové systémy ako Google maps alebo Openstreet maps. Narážal som na mnoho problémov – tu boli dáta dostupné iba cez nejakú webovú službu, tam zasa bolo za ne treba zaplatiť a nie málo, tu nešlo mapu programovo otvoriť, tam zasa získané výsledky nešlo použiť. Pustil som sa mnohými cestičkami a neraz sa dostal do slepej uličky, ktorú som musel zanechať. Oslovil som každého vývojára komponentov či geografických systémov, ktorého som na internete našiel. Daktorí mi ani neodpísali, iní napísali, že sprístupniť mapy nevidiacim je zaujímavé, avšak nemôžu mi pomôcť.

Po roku neúspešného laborovania a hľadania nejakého riešenia, po mesiacoch uvažovania, vymýšľania aj zavrhovania rôznych nápadov sa mi začal v hlave črtať plán, ako by to celé mohlo technicky fungovať, stále som však nemal zdroj dát a nedarilo sa mi získať ich z aktuálne dostupných zdrojov. Najviac som sa asi motal okolo projektu Openstreet maps, ktorý je zdarma, mapy sa dajú ofline sťahovať a tento projekt má aj relatívne veľkú komunitu používateľov a vývojárov. Narážal som však stále na také "banálne" problémy ako napríklad získanie informácie o konkrétnom bode z mapy alebo na problém, že mapy Openstreet nezahrňujú vodné plochy a teda vyskladať z nich celý svet tak, aby to celé pasovalo, je náročné.

Napokon mi Pán Boh predsalen pomohol a v lete 2015 mi poslal do cesty muža menom Peter Johnson. Je to človek, ktorý žije v USA a spomenul si na mňa, keď pri surfovaní na internete narazil na diskusiu, kde sa písalo o službe www.geonames.org. Vedel, keďže bol členom jedného geolokačného fóra, že sa borím s otázkou získania dát pre môj program a poslal mi informáciu o tomto serveri. Pozorne som si preštudoval jeho ponuku a zistil, že to je presne to, čo hľadám. Server geonames.org ponúka možnosť získať informácie o každom bode na našej planéte a ponúka už aj hotové zostavy dát. Skontaktoval som teda prevádzkovateľa servera a opísal mu môj plán, naprogramovať atlas pre nevidiacich. Odpísali mi, že hotové extrakcie pre mňa síce nemajú, avšak môžem si z ich webu sťahovať dáta podľa toho ako sám potrebujem.

A tak sa v lete 2015 začala veľmi úmorná a piplavá práca – zhromažďovanie zemepisných dát. Keďže som veľmi rýchlo zistil, že sám budem zhromažďovať dáta a programovať Eurofly veľmi dlho, poprosil som o pomoc kamarátov – Peťa Vágnera, Peťa Nedorosta, Ľuboša Pinteša, Tapina Jiráska a samozrejme aj môjho syna Rastislava. Všetci ochotne sľúbili a zapojili sa do práce na programe. Ja som vytvoril programček, ktorý zo serveru geonames.org systematicky sťahoval dáta a moji kamaráti ho pravidelne spúšťali a dohliadali na to, aby sa dáta sťahovali. Všetci šiesti sme deň čo deň pracovali na zhromažďovaní dát a trvalo nám to 8 mesiacov. Pokúsil som sa spočítať, koľko informácií sme to vlastne zozbierali a kalkulačka mi ukázala číslo 2.592e7.

Ja som popritom programoval ďalšie pomocné programčeky. Kým ten prvý dáta sťahoval, iný ich zasa musel kontrolovať, aby v mape neboli biele miesta, spôsobené výpadkom servera. Iný program zasa musel tieto dáta skomprimovať tak, aby sa stali hutnejšími a predsa zostali všetky zachované. Ak by som ich totiž všetky vložil do programu Eurofly bez komprimácie, mali by len tieto dáta 2 gigabajty, čo by bolo neúmerne veľa. Vhodným komprimovaním sa podarilo 2 gigabajty stlačiť na niečo cez 200 Megabajtov, čo považujem za veľký úspech. Napokon však bolo treba ešte dáta skonvertovať tak, aby s nimi program Eurofly mohol rýchlo pracovať. Riešil som otázku, či majú byť všetky dáta načítané v pamäti, alebo si má program vždy načítať iba nejaký malý úsek. Úsporné uvažovanie mi radilo použiť druhú variantu, no pokusy nedopadli veľmi dobre. Ak by som chodil po mape iba malými krôčikmi a pohyboval sa v nejakom vymedzenom priestore, tak by to ešte ušlo. No ak by som skákal tu z Afriky do USA a zasa do Európy, musel by program stále znova a znova načítavať dáta, čo ho veľmi spomaľovalo, takže som od úsporného riešenia upustil a dal prednosť tomu, ktoré je síce náročnejšie na pamäť počítača, no umožňuje pružnú prácu. Opäť však tomu bolo treba prispôsobiť dáta a to si vyžiadalo hľadanie ďalších programátorských riešení a ďalší čas.

Taktiež sa ukázalo, že tvorcovia mapy na serveri geonames.org neboli priveľmi dôslední. V mape sme čoskoro objavili množstvo chýb a tie sa týkali aj takých až neodpustiteľných vecí ako napr. že autori zahrnuli celé Rusko do Európy, no týkali sa aj zaradení miest a obcí do krajov a okresov. Poviete si, čo tam potom či dedinka el-achbar je v okrese Káhira alebo Alexandria. To samozrejme áno, správnosť takýchto dát nevieme ani overiť. No keď sme zistili, že podľa našej mapy patrí Poprad do Nitrianskeho kraja alebo Vsetín do kraja stredočeského, pobúrilo nás to a rozhodol som sa aspoň Slovensko a Česko podrobiť náročnému opravnému procesu. Náročnému preto, lebo som to musel urobiť ručne a trvalo to dva mesiace. Bolo treba ručne skontrolovať asi 100000 záznamov a pri každom overiť, že dedinka či mesto je zaradené do správneho okresu a kraja. Aby mi to šlo aspoň ako-tak od ruky, znova som si k tomu musel naprogramovať software, ktorý mi záznamy ukazoval tak, ako som to chcel a uľahčoval mi editáciu.

Napokon bolo treba na mape vyhľadať hlavné mestá, pooznačovať letiská a postarať sa aj o správne tvary názvov štátov, vodných plôch či miest. Nebolo vôbec výnimkou, že napr. časť Slovenska bola označená ako Slovensko a iná ako Slovenská republika, alebo časť Číny ako Čína a zasa druhá ako Čínska ľudová republika. Aj takéto nepresnosti bolo treba opraviť. Všetko som to robil ručne a tak pripúšťam, že mi ešte mnoho vecí mohlo ujsť a budem rád, ak ma na ne upozorníte. Môžem opraviť nesprávne pomenovanie či tvar názvu, neviem však mapu prekresľovať, preto poukazy na nedostatky tohto druhu neriešim.

Napokon som začal programovať samotný Eurofly. Opäť to so sebou prinieslo množstvo otázok. Keďže som chcel, aby bol program čo najvernejší, študoval som rôzne letecké príručky a stránky, venované kartografii. Tie letecké mi mali pomôcť dozvedieť sa čo to o aerodinamyke, o tom, ako lietadlo vzlieta či pristáva, aké vplyvy naň pôsobia pri vzlete alebo lete v určitej výške, čo všetko asi musí riešiť pilot počas letu. Najprv som si myslel, že inšpiráciou mi bude znova program Zero Sight a že ovládanie lietadla urobím nejako podobne. Potom som si však povedal, že pôjdem trochu bližšie k realite a začal som zhromažďovať informácie o konkrétnych lietadlách a ich vlastnostiach. Tu musím poďakovať Tapinovi a jeho kamarátovi pilotovi Honzovi, ktorí spolu dali dokopy 24 konkrétnych typov lietadiel so všetkými ich základnými vlastnosťami ako je hmotnosť, počet cestujúcich, dolet, maximálna letová hladina, maximálna cestovná rýchlosť, vzletová či pristávacia rýchlosť a pod. Tieto údaje vychádzajú zo skutočnosti a teda vovádzajú hráča Eurofly do skutočnej leteckej reality.

Samotný proces ovládania lietadla je v skutočnosti nesmierne zložitý a pilot musí pred vzletom vykonať množstvo úkonov, ktoré však nie sú mechanické ale vyžadujú si aj veľa počítania a zohľadňovania napr. počasia, vplyvu vetra a pod. S mojími letovými poradcami Tapinom a Peťom Nedorostom sme chceli vymyslieť riadenie lietadla tak, aby to nebolo priveľmi zložité a aby nemusel pilot vyštudovať pred inštaláciou Eurofly vysokú školu, ale aby to zasa ani nebolo úplne mechanické ako napr. zatvoriť dvere, naštartovať a pridať rýchlosť. Už len fakt, že pilot natankuje a vezme cestujúcich má vplyv na to, pri akej rýchlosti bude vzlietať, nehovoriac už o voľbe lietadla. Rovnako tak pristávanie si vyžaduje náhľad do vlastností lietadla, aby pilot zistil, koľko paliva spálil a aká je jeho aktuálna pristávacia rýchlosť. Toto sú úkony, na ktoré musí pilot vždy pamätať a okrem toho musí ladiť vysielačku, nastavovať odpovedač alebo identifikovať sa pri vstupe do nového štátu. Práve tieto momenty robia let vždy iným a stále aktívnym.

Druhá otázka, s ktorou sa bolo treba vysporiadať bola otázka kartografická. Ak už lietadlo vzlietne do vzduchu, kade sa vlastne bude pohybovať? Kade povedie dráha jeho letu na elypsovitej Zemeguli? A vôbec, ako riešiť otázku navigácie, ktorá si vyžaduje aj výpočty smerov a vzdialeností? To sú kľúčové a pre programátora nesmierne náročné otázky. Hľadal som na ne odpoveď zasa takmer 6 mesiacov, až som v apríli 2016 narazil na človeka menom Gary Darby. Je to matematik-programátor z Virginie, ktorý sa venuje rôznym náročným výzvam a študuje, kým nenájde odpoveď. Stretli sme sa na akomsi fóre a môj projekt ho zaujal natoľko, že si tieto kartografické otázky naštudoval a zostavil pre mňa zdrojový kód, ktorý umožňuje lietadlu či prstu v ručnom prezeraní pohybovať sa správnym smerom, počítať vzdialenosti či smery. Práve vďaka tomu sa môžeme kedykoľvek dozvedať, ako ďaleko je od nás to či ono a ktorým smerom by sme sa k cieľu mali vybrať.

Bolo treba získavať aj zvukové efekty, keďže Eurofly mal byť program zvukovo pestrý. Už celé roky som si zbieral rôzne zvukové efekty prevažne zo stránok Freesound ale aj mnohých iných. Zopár knižníc som si v minulosti aj kúpil a už dávno som vyhľadával zvuky lietadiel, akoby som tušil, že raz budem programovať Eurofly. Teraz sa mi to všetko zišlo, hoci si už nepamätám, ktorý zvuk presne z ktorého free servera je. Dúfam však, že pre dobrú vec mi to autori týchto free zvukov odpustia.

Rovnaký problém som mal s hudbou. Aby som sa nedostal do rozporu s autorským právom, hľadal som celé dni na internete hudbu, ktorá by vystihovala ten-ktorý región a bola voľne šíriteľná. Pôvodne som si myslel, že si licenciu na použitie komerčnej hudby riadne kúpim. Bolo predsalen ľahšie nájsť napr. typickú taliansku, ruskú či argentínsku pieseň, o gréckej Zorbe ani nehovorím. Oslovil som Slovenský ochranný zväz autorov a predostrel im svoj projekt s prosbou, aby mi povedali, za akých podmienok by som mohol získať licenciu na zopár hudobných diel pre môj program. Keďže od konca mája do začiatku júla som nedostal žiadnu odpoveď, (okrem tej obligátnej – buďte trpezlivý), rozhodol som sa obetovať čas a použiť free hudbu, ktorá nebude podliehať autorským právam. Zabil som tým opäť asi 2 týždne a výsledok trocha pozmenil moju predstavu o konečnej podobe hudobného stvárnenia Eurofly. Predsalen nájsť freeware Zorbu či echt taliansku či ruskú alebo poľskú hudbu nie je jednoduché a často ani možné. Preto ani v Grécku Zorba nezaznie, hoci pôvodne som ju tam chcel mať. To ma však aspoň priviedlo na myšlienku otvoriť možnosť budovania vlastnej hudobnej knižnice tak, aby ste si tam tú Zorbu mohli dať sami, ak ju náhodou doma máte. Tým autorský zákon neporušíte.

Tak sme sa napokon dostali v júni 2016 po dvoch rokoch do finále. Zámerne hovorím "my", pretože kým na začiatku som to bol iba ja s mojím nadšením a veľkou túžbou, na konci to už boli aj moji poradcovia a testeri, hlavne Tapin, Peťo Nedorost a môj syn Rasťo. Do programu sa vložili natoľko, že ho nielen testovali, ale sa aj zapojili do jeho vývoja napr. aj tým, že vytvorili nahrávky pre Eurofly. Tak sa Vám môj syn prihovorí v hlavnom menu, Tapina a Peťa môžete začuť z riadiacej veže a občas ich tam vystriedajú aj Jana Yngland Hrušková, Inka Richterová, Ráchel Skleničková či Ondrej Rosík. Našou spoločníčkou na každom lete s väčším lietadlom sa stala naša letuška Johanka Fajtová. Tapin verne a spoľahlivo spracovával všetky zvukové nahrávky a stal sa tak zvukovým režisérom. Občas pomohol aj Ondrej Rosík.

Všetkým patrí moja srdečná vďaka. Viac sa o nich dozviete v dokumentácii programu v časti podpora.

Ak ste po prečítaní tohto článku, alebo vyskúšaní programu Eurofly nadobudli dojem, že tá dvojročná práca nebola zbytočná a že autor si zaslúži nejaký honorár, poteším sa akejkoľvek finančnej odmene, za ktorú vezmem napríklad rodinu na kúpalisko a vynahradím im všetky tie večery, soboty či nedele, ktoré som sedel pri počítači a zisťoval, do ktorého okresu patrí obec Bziny alebo ako sa správne píše hlavné mesto Malajzie. Moje číslo účtu je pre darcov z eurozóny sk4583300000002201014643 a pre darcov z Českej republiky 2201014643/2010. Účet mám vo Fio banke, takže je rovnako prístupný pre darcov z oboch brehov rieky Moravy. Vopred ďakujem.

Späť

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd