ŠTEFAN KISS

Človek mieni, Pán Boh mení
Publikované: Pondelok, 01.09. 2008 - 00:00:00
Vec:




Moja stará mama často túto vetu vyslovovala. Ja som si na ňu spomenul v tomto letnom mesiaci, pretože azda v žiadnom inom mesiaci nepociťujeme zmenu našich plánov tak bolestne, ako v lete. Naplánujeme si krásny výlet a hľa ... prší. Zaplatíme drahú dovolenku a hľa ... niekto z rodiny ochorie. Pripravíme grilparty v záhrade a hľa ... priatelia odrieknu návštevu. Veru, koľkokrát vyjdú veci inak ako si naplánujeme.

Ako v takých situáciách reagujete? Niekto sa hnevá a nadáva. Niekto plače. Niekto sa pýta: Prečo práve mne sa toto stalo? A niekto zasa mávne rukou a povie: Vyjde to nabudúce.

Moja stará mama síce nerobila grilparty ani nebola v živote na drahej dovolenke. Ale tiež sa jej veru neraz stalo, že jej čosi prekazilo plány. Ona vtedy vždy povedala: človek mieni, Pán Boh mení.

Domnievam sa, že každý z nás sa modlí modlitbu Pánovu. Denne vyslovujeme slová otčenáša a mechanicky, možno si to ani neuvedomujúc, vyslovíme tie známe slová: .. buď vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi... Ako ľahko sa to povie, keď všetko ide podľa plánu, alebo keď nejde o nič.

No práve okamih, keď sa situácia začne vyvíjať inak ako chceme my, ukáže, do akej miery sme kresťanmi. Až keď Pán Boh zmení naše plány ukáže sa, do akej miery skutočne túžime po tom, aby sa diala vôľa božia. Veru, neraz sa prejavíme ako poriadni pokrytci, lebo zmena nášho plánu sa nám ani trocha nepáči. Ani trochu nie sme spokojní, že sa deje vôľa Božia a nie naša. A to Pán Boh zmení naše plány často len minimálne. Často zasiahne do našich plánov tak mierne, že naša prehnaná reakcia sa Mu musí javiť až smiešna. Napríklad dopustí dážď na náš nový gril. A my podľahneme panike, hoci grilovať sa dá aj zajtra. Pocítime pred dovolenkou príznaky letnej chrípky a hromžíme proti nebu, hoci si stačí dať dva-tri dni odpočinku a sme fit.

Ak by sme sa takto „zhora“ pozreli na svoje reakcie v okamihoch, keď Boh šťuchne do našich plánov, museli by sme pravdivo priznať, že veru ani trošku nedokážeme prijať
Božiu vôľu. Ani len to „pošťuchnutie“ nedokážeme prijať s pokorou. Aké že tam potom: ..buď vôľa Tvoja? Veď ak nám robí problém dážď v deň grilparty, ako by sme reagovali, keby sme sa drahej dovolenky museli ´plne vzdať a namiesto  toho ísť do práce?

Teraz vôbec nechcem povedať, aby sme sa vzdali svojich plánov či dovoleniek a bežali do práce, ani že ľútosť za nevydareným plánom nie je prirodzená. Samozrejme, že aj ja sa doma s deťmi modlím za to, aby plánovaný výlet vyšiel. Chcem však len poukázať na to, že ako kresťania sme veľmi málo schopní pokorne prijať božiu vôľu, za ktorej uskutočnenie sa modlíme.

Čo teraz? V prvom rade si asi musíme uvedomiť, že Boh je pánom neba i zeme a Jeho vôľa sa bude diať bez ohľadu na to, či to my chceme alebo nie. Naše slová „...buď vôľa Tvoja...“ neznamenajú naše dovolenie Pánu Bohu, aby konal svoju vôľu. Znamenajú súhlas s tým, že On je Pán, že Jeho vôľa sa bude diať a my to prijímame, ba dokonca si to tak želáme. Boh vždy svoju vôľu uskutoční a ak sa tomu my vzpierame, ak sa hneváme či nadávame, škodíme len sami sebe. Pokora a poslušnosť voči Bohu má preto v konečnom dôsledku praktický význam pre nás samých. Je to podobné ako u detí. Ak im v chladnom počasí prikážeme obliecť si teplejší sveter, nepáči sa im to, lebo by radšej išli v ramienkovom tričku. My to nedovolíme a s ohľadom na ich zdravie si uplatníme rodičovské právo plniť svoju vôľu a sveter im jednoducho prikážeme. Keď už vyjdeme von, majú dve možnosti. Tešiť sa z toho že sú vonku alebo sa hnevať, že sme im skrížili plány, že sa uskutočnila „vôľa naša“ a celý čas prechádzky premárniť.

Mám pocit, že my svojim hnevom alebo plačom robíme to isté. Ako kresťanov, ktorí vedia o Božej láske a dobrote, nás toto poznanie uisťuje v tom, že ak nám aj Boh zasiahol do našich plánov, neurobil to zo závisti, neprajnosti alebo z roztopaše. Urobil to pre nejaký vyšší a dokonalejší cieľ, ktorý možno ešte nepoznáme. Ak sa však budeme upínať na svoj pôvodný cieľ, možno ten nový – lepší ani nezbadáme. A možno sa toho pôvodného cieľa ani nebudeme musieť vzdať, len sa k nemu priblížime inou cestou než sme si sami vytýčili a zistíme, že táto nová cesta bola lepšia.

Ak nám teda Pán boh zmení to, čo sme my tak starostlivo umienili, pokúsme sa to prijať realisticky – tak ako to je – a namiesto hnevu či plaču sa pýtať, čo Boh s nami chce a prečo to urobil takto. Myslím si, že tým sa najlepšie vložíme do obsahu slov „...buď vôľa Tvoja...“

Človek mieni, Pán Boh mení





Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=98