ŠTEFAN KISS

Sami uprostred hôr
Publikované: Piatok, 01.08. 2008 - 00:00:00
Vec:




O sile ľudského pozdravu som už písal a kázal neraz. Napriek tomu mi nedá znova sa k tejto téme nevrátiť po pôsobivej skúsenosti, ktorú som získal v uplynulom letnom mesiaci.

Vybrali sme sa s rodinkou do Vysokých Tatier. Ubytovali sme sa vo Veľkom Slavkove a každý deň vyrážali do tatranskej prírody na túry alebo aspoň prechádzky. Jeden deň k plesám, druhý deň k vodopádom, inokedy len tak do lesa. Hoci električky a lanovky boli preplnené a turistov všade dosť, predsa ak sa už človek vnoril do lona tatranskej prírody, utíchli ľudské hlasy a k slovu sa dostali vtáčiky so svojim spevom a potôčiky so svojim zurčaním. Takéto roztomilé a duši lahodiace zvuky sme počúvali napríklad cestou k Solisku, cestou k Studenovodským vodopádom, alebo lesnou cestou z Hrebienka do tatranskej Lomnice.

Predsa však občas nadišiel okamih, kedy sa spoza lesnej zákruty vynoril turista, kráčajúci opačným smerom, alebo nás zrazu turista, kráčajúci svižnejším krokom, predišiel. Čo sa však dialo? Každý jeden človek, ktorého sme stretli, nás zdravil. Zdravili nás aj rodiny alebo dokonca celá trieda školákov, ktorá sa vybrala do lesa. Ak bolo času málo, pozdravili sme sa a šli každý svojou cestou. No ak niekto z nás práve sedel na skale alebo odpočíval v tráve, veru sa okoloidúci aj pristavil, spýtal na cieľ cesty, pochválil počasie.

Možno si v kolotoči každodenných povinností, v dni, kedy máme okolo seba ľudí viac než dosť, ťažko uvedomiť, čo takáto chvíľa uprostred hôr znamená. No ak sa v duchu prenesiete do tej samoty, ak si predstavíte, že ste obklopení výlučne stromami, trávou, skrytými lesnými obyvateľmi a vidí vás len slnko a Božie vševidiace oko, vtedy zrazu pri stretnutí s iným človekom pocítite niečo zvláštne – akýsi pocit spolupatričnosti, sympatiu, vďačnosť alebo aj hrdosť. Stretáte bytosť, ktorá je vám v tomto prírodnom prostredí rovná. Stretáte sa tvárou v tvár s človekom, stojíte zrazu pred sebou ako dve bytosti, ktoré jediné v tomto celom šírom okolí majú spoločnú vlastnosť myslieť, cítiť, láskavo a úctivo sa pozdraviť, prejaviť záujem a pozornosť. Zrazu cítite, že ako ľudia, ako na svete jedinečné bytosti, patríte k sebe. Ani jeden strom, ani jeden lesný vták ani jedno lesné zviera sa vám nemôže rovnať. Jedine on – ten človek – hoci neznámi – ale stojaci teraz oproti vám sa vám môže rovnať. On je vašim partnerom a rovnako vy ste partnerom jemu. Patríte k nemu a on patrí k vám. Stretáte sa ako bratia, ktorých spája jedna krv a jeden pôvod. A hoci nie ste príbuzní a neviete ani ako sa navzájom voláte, spája vás spoločná krv – ľudská krv – a spoločný pôvod – ľudský pôvod.

A keď potom do tejto pôsobivej a očarujúcej chvíle stretnutia zaznie slovo: „Dobrý deň“, zrazu akoby tieto slová stali sa nositeľom všetkých tých pocitov, zaletia od jedného srdca k druhému a ak ono odpovie rovnakým „Dobrý deň“, rozleje sa v oboch blažený pocit ľudskej blízkosti.

Stále mám v pamäti slová básnika Jána Kostru: „Každý deň stretnúť človeka, to stačí ... Deň, v ktorom nestretneš ho, stratený je...“. Stretnúť v samote prírody tatranských hôr človeka, hoci aj cudzieho, je zážitok. Stretnúť a pozdraviť človeka, je zážitok ešte krajší, pretože tu už sa vytráca cudzosť a vkráda sa do sŕdc blízkosť. A stretnúť človeka, s ktorým si vymeníte pár slov, zveríte sa mu so svojim cieľom, prijmete jeho dôveru a prianie šťastnej cesty, je nádherné.

Nuž, nenadarmo nás Pán Boh stvoril práve takto – ako ľudí, ktorí si vedia byť blízki, ktorí vedia pocítiť radosť zo stretnutia aj bez slov, a ktorí sú schopní  žiť spolu v láske ako brat s bratom. Práve to nás odlišuje od ostatných živočíchov.

Vychutnávajte teda radosť zo stretnutí s ľuďmi, hoci by to boli aj ľudia cudzí. Vychutnávajte radosť, ktorá sa vám vleje do sŕdc, ak stretnete človeka a on vás pozdraví. Nehaste ju hneď v zárodku svojou nevšímavosťou a upriamenosťou na iné ciele. Všimnite si na chvíľu človeka, ktorý vás pozdravil, uvedomte si, že vám prejavil pozornosť a lásku a nechajte vaše srdce, nech sa tomu naplno zaraduje. Veď nie veľké radosti alebo radosti z veľkých cieľov ale takéto drobné radosti, robia náš život krajším.

  







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=97