ŠTEFAN KISS

Zacheus
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 11:36:28
Vec:


Lukáš 19, 1-10



    „Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ (Lukáš 19, 1-10)

Bratia a sestry v Pánu!

  Colníci boli v Izraeli ľudia, ktorí vyberali dane a rôzne iné poplatky. To, že človek nerád platí dane nie je nič nové. Aj dnes sa na daňové úrady mnoho nadáva, hoci jeho pracovníci si plnia len svoju povinnosť. Izraelskí colníci však neraz vyberali aj viac ako bolo treba, tak sa obohacovali, a tak sa zväčšovala aj nenávisť ľudí voči nim. Zacheus nebol ani obyčajným colníkom ale zaujímal významné postavenie. Bol akýmsi "šéfom" povedali by sme dnes. No majetok získaný dokonca na úkor iných ho nedokázal urobiť šťastným. 

  Hoci Zacheus mal isto veľký úradný vplyv a jeho poddaní plnili jeho príkazy, predsa nemal nikoho, koho by nazval priateľom. Žiadneho človeka, ktorý by pre neho niečo urobil len tak - nezištne - z priateľstva. Je to zvláštne a pritom tak časté. Je to ako keď človek uprostred mora trpí smädom. Sedí na palube lode, okolo neho samá voda, a predsa sa z nej nemôže napiť a on umrie na jej nedostatok. Tak neraz aj človek uprostred civilizácie trpí osamelosťou a tak aj jeho duša hynie - odumiera na nedostatok lásky a priateľstva. Toto bola aj diagnóza Zachea. Navyše jeho srdce bolo pripútané k pozemským veciam.  

  Pud sebazáchovy však nedá človeku umrieť bez boja. A v ľudskej duši možno tiež existuje takýto pud. Aj ten najosamelejší človek urobí všetko preto, aby si našiel spoločníka, aby nebol sám. Zacheus to tiež nemal ľahké. Vedel, že medzi ľuďmi si priateľa tak ľahko nenájde. Vedel, že nikto ho nemá rád. Ba možno aj tušil, že si za to z časti môže sám.

  Zacheus sa dopočul o tom, že Ježiš z Nazareta príde do Jericha. Počul, že tento Ježiš neraz stoluje s hriešnikmi, neviestkami i colníkmi - skrátka s tými, ktorí boli pokryteckými Farizejmi označovaní za hriešnikov a dokonca nehodných milosti Božej. Radil sa k nim a tak začal dúfať, že možno aj pre neho by mal Ježiš pekné slovo. Vari nepoznáme aj my zo života ten pocit? Vari nevieme aké to je, keď po chvíľach, dňoch alebo rokoch tmy zasvitne lúč nádeje? Koľko chorých začne dúfať v uzdravenie len čo počuje o dobrom lekárovi? A koľko nezamestnaných začne dúfať už keď sa dozvie o pracovnom mieste?

  Často sa však stane, že keď dotyčný príde na avizované pracovisko, pracovné miesto je obsadené, alebo sa stane, že dobrý lekár je ďaleko a liečenie u neho drahé. Zacheus síce tiež vyšiel k ceste kde mal Ježiš byť, no zistil, že nie je také ľahké hovoriť s Ním. Národa tu bolo neúrekom, Zacheus nízky, a navyše ho ľudia poznali a možno aj odháňali. Veď ho poznali ako darebáka. A čože už ten chce s Ježišom.

  Zacheus sa odradiť nedal. Vedel, že má jedinečnú šancu a ak ju nevyužije, náhradné riešenie nebude. Bolo mu jasné, že ak by niekto mal mať o neho záujem, tak iba Ježiš. Čo urobil, vieme z evanjelia. Vyliezol na strom. Pre nízkeho Zachea to iste nebolo ľahké. Ale ak chcel vidieť Ježiša, stálo to za to. A práve v tomto nám môže byť Zacheus príkladom.

  Ten "hriešny darebák" Zacheus nás môže učiť, ako ísť za svojim cieľom. Keď som už spomenul, že cesta k cieľu nie je ľahká, žiada sa povedať aj to, že málokto urobí pre jeho dosiahnutie naozaj všetko. My - ľudia 20. storočia sme už zvyknutí na to, že všetko príde za nami. Priamo do nášho domova prichádzajú informácie cez médiá, poštár prinesie poštu, opravári a inštalatéri urobia všetko na mieste a nie je problém zavolať si holiča, kozmetičku, dať si doniesť nákup, nechať si pristaviť taxi. Týmito vplyvmi sa aj náš pud sebazáchovy otupuje. Uvedomujeme si síce, že nám hrozí duševná újma z osamelosti, ba aj urobíme zopár krokov proti tomu a nazveme ich "bojom o prežitie", ale napokon to uzavrieme a skonštatujeme, že sa nič nedalo robiť. Zrejme málokto by z túžby po priateľovi liezol na strom. A staré "Všetko sa dá len treba chcieť" sa vytráca z našich myslí.

  Zacheova snaha nebola márna. Ježiš si ho všimol a oslovil ho ešte skôr, ako naň Zacheus stihol zavolať. A nie len to. Ježiš ho vyzval, aby zliezol zo stromu a chcel u neho prenocovať. Vidíme, že naozaj platia slová o tom, že Boh vie čo potrebujeme ešte prv ako Ho prosíme.

  Pán Ježiš mal okolo seba mnoho poslucháčov. Z viacerých biblických výjavov si vieme predstaviť scénu, v ktorej zaznieva Ježišov hlas. Neraz čítame o davoch, zástupoch, neraz o tom, ako dav odháňa chorých či hriešnych. No predsa Pán Ježiš dokáže rozoznať, kto Ho naozaj potrebuje. Vie, kto túži byť s Ním. A práve tomu On daruje svoju prítomnosť. Je to aktivita Pána Boha, že srdcu, ktoré Ho intenzívne hľadá a túži po Ňom, daruje svoju účasť. Nevieme čo by bolo so Zacheom, keby Pán Ježiš prešiel bez povšimnnutia okolo. No ani o tom nemusíme uvažovať. Náš každodenný život nám prináša mnoho situácii, podobných tej Zacheovej. Samozrejme za podmienky, že ich hľadáme. Ako Zacheus.

  Hovoril som už o informáciách, či službách, ktoré prichádzajú až do nášho domu. Nemožno však vynechať ani rozličných reklamných a poisťovacích agentov, dealerov, alebo fanatických sektárov, ktorí sa neraz až dotieravo usilujú o našu pozornosť. Niekedy nám to príde vhod, inokedy nie. Od Pána Boha sa však takého čohosi nikdy nedočkáme. Pán Boh vie, že viac sa srdce človeka raduje keď nájde čo hľadá, ako keď nájde čosi čo ani nehľadá a nevie čo s tým.

  Srdce človeka však možno ani nevie, čo od stretnutia s Kristom očakávať. Možno Ježiša mnohí hľadáme ale nevieme si presne predstaviť čo bude keď Ho nájdeme. Možno ani Zacheus to nevedel. Túžil Ježiša vidieť, prípadne s Ním prehovoriť slovko-dve. No iste netušil, že ho čaká také šťastie. Pravé jedinečné šťastie, ktoré pocítil vo chvíli, keď naň Pán zavolal: "Zacheus, zostúp rýchlo! V tvojom dome musím dnes zostať." Nie je to úžasné pre človeka, ktorý chce byť chvíľu s Kristom a On zrazu ostáva ako hosť? Zacheus rozhodne šťastný bol. A to až tak, že to viedlo k radikálnej zmene v jeho srdci. Videli to všetci a vidíme to aj my. Polovicu majetku rozdal a z druhej polovice vrátil každému štvornásobok toho, čo vzal. Bolo to viac ako sa žiadalo, lebo Mojžišov zákon nariaďoval okradnutým vracať dvojnásobok. Zacheus však vedel, že už nepotrebuje pozemské bohatstvo. Prítomnosť Kristova priamo v jeho dome mu bola nadovšetko.

  Aj dnes isto mnoho ľudí hľadá Krista, mnohí túžime po Ňom, prichádzame za Ním do chrámu, otvárame Bibliu v snahe nájsť Ho. Naša snaha často nie je márna. Pociťujeme v kostole Pánovu blízkosť, cítime Jeho požehnanie. Treba si však položiť otázku, či nenarážame na poslednú prekážku - tabu súkromia. Či nám nepadá zaťažko prijať Ježiša doma. Nejeden Kresťan má tendenciu považovať chrám za miesto stretania s Kristom a myslieť si, že východom z kostola sa vraví akési "ad revidendum"-"do skorého videnia" Pánu Bohu. Nie je to zneužívanie Božej ochoty a milosti? Nie je to podvedomá snaha "Kresťana" manipulovať Pánom Bohom? Obávam sa že je.

  Nech nám je aj v tomto poučením hriešny colník Zacheus. Čo by sme si asi mysleli o Zacheovi, keby Ježišovi povedal: "Som s Tebou rád, Pane, ale prídi radšej zajtra, lebo dnes mám doma neporiadok..." Bolo by to odsudzovania. No či nie sme my neraz práve takí? Uvedomme si teda túto stránku svojho konania a ak chceme byť s Pánom, nevyhýbajme sa Jeho ponuke byť našim stálym hosťom. Inak by sme Ho mohli "uraziť" a uraziť Pána Boha nie je ako uraziť človeka. A pritom Jeho prítomnosť je taká radostná. Vidíme to na Zacheovi. Vyznáva: "Pane, k hriešnemu človeku vošiel si". No Pán ho zahrňa milosťou slovami: "Dnes sa stalo spasenie tomuto domu. Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo". Akoby Zacheovi povedal: "Prišiel som kvôli tebe".

  Tieto isté slová znejú aj nám. Kvôli nám Pán prišiel, trpel, vzmrtvychvstal. Prišiel aby nás spasil. Keď je niečo stratené, nie je to tam kde má byť. Pán Ježiš prišiel aby všetkých, ktorí nie sú na ceste do Jeho kráľovstva našiel a priviedol ich na ňu. Kde sme my? Kde si ty, brat, sestra? Možno si myslíš že si na správnej ceste, možno zúfaš že si poblúdil. No neboj sa. Pán prišiel pre teba, aby ťa našiel a viedol. Otvor Mu teda srdce a ukáž Mu svoju túžbu po Jeho ruke!

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=9