ŠTEFAN KISS

Práca šľachtí človeka
Publikované: Piatok, 02.05. 2008 - 01:52:07
Vec:




S blížiacim sa prvým májom sa nás deti čoraz častejšie pýtali, čo budeme 1. mája robiť. Boli prázdniny a to je vždy pre nás – rodičov – výzva, aby sme svojim ratolestiam pripravili program. Spomenul som si na „prvé máje“ svojho detstva a pomyslel si, že vtedy nám veru nikto program vymýšľať nemusel. Nostalgicky som si zaspomínal na československé a sovietske vlajky v oknách domov a bytov, na plagáty s heslami „Nech žije 1. máj“, na prvomájové sprievody, na kolotoče, cukrovú vatu, cirkus a rôzne atrakcie, ktoré 1. mája boli v našom meste samozrejmosťou. O tom všetkom som deťom s nadšením rozprával a nezabudol vysvetliť, že to všetko sa dialo preto, lebo 1. máj bol vtedy nazývaný „sviatkom práce“ a pracujúci ľud si v tento deň na počesť práce urobil výnimočný oslavný deň práce. Nato ma deti zaskočili otázkou: Prečo sa to všetko teraz nerobí? Veď 1. máj je aj dnes sviatkom práce.

Ostal som chvíľu bez slova sedieť a hľadal nejakú odpoveď. V zápale spomínania som si ani neuvedomil, že 1. máj je skutočne aj dnes sviatkom práce. Ale to už dcérka cupkala ku mne s kalendárom v ruke, aby ma o tom presvedčila. Nuž, mala pravdu. Ale odpovedať na otázku, prečo aj dnes intenzívnejšie neprejavujeme radosť z práce – alebo na počesť práce – som aj tak nedokázal. Primälo ma to však k zamysleniu nad touto otázkou. Skutočne: do akej miery si vážime prácu a aký máme k nej vzťah?

 Prácu si dnes vie vážiť asi iba ten človek, ktorý o ňu prišiel (alebo hrozí nebezpečenstvo že o ňu príde), kto je momentálne bez nej a príjem zo mzdy mu chýba, alebo ten, kto prácu dlho hľadal a napokon ju našiel. To je asi všetko. Ostatní ľudia majú k práci rôzny vzťah: od otravnej príťaže cez nutné zlo až k zdroju stresov a nepokoja. Tu ale musím podotknúť, že pod pojmom „práca“ nemusíme vždy rozumieť iba naše aktuálne zamestnanie. Ono môže byť skutočne rôzne a podmienky v ňom často ubíjajúce. Vôbec nechcem povedať, že som proti tomu, ak sa niekto oprávnene sťažuje na svojho zamestnávateľa, alebo ho pre rôzne príčiny zmení.

Práca je však niečo viac. Práca je akákoľvek činnosť, ktorá vedie k nášmu fyzickému i vedomostnému či duševnému rozvoju, je to činnosť, ktorá niečo buduje – je konštruktívna – je činnosť, ktorá nás zdokonaľuje a robí fyzicky aj psychicky schopnejšími. Ak niečo nevieme urobiť, naučíme sa to len tak, ak to skúsime a robíme, hoci najprv pomaly a s malým efektom. Ak ideme rýľovať záhradku, bude prvý rad možno plytký a krivý, druhý už bude lepší a tretí bude úplne profesionálny. Tak získame touto prácou novú zručnosť. A podobne v mnohých iných oblastiach. Veď práca je všetko konštruktívne, čo sa v našom živote deje. Bez práce by sme postávali na jednom mieste, naše schopnosti a vedomosti by boli stále rovnaké, úroveň ľudstva – resp. našej spoločnosti – by sa nikam neposúvala.

Rovnako predstava, že v raji človek nemusí nič robiť a pečené holuby mu z neba lietajú rovno ... do úst, je mylná. Pán Boh predsa stvoril raj a človeku prikázal, aby ho „obrábal a strážil“. Človek mal v raji pracovať a raj nebol rajom preto, že by v ňom práca nebola.

Ľudská práca je výnimočná schopnosť, daná len človeku. Vyplýva z jeho inteligencie, jeho schopnosti myslieť, kombinovať, budovať, hľadať a ísť za vyšším cieľom. Skrze prácu sa ľudské ideály menia v skutky. Ľahko nám je sadnúť do nového auta a prehnať sa diaľnicou na opačný koniec Slovenska. Napadlo nám však niekedy, koľko práce bolo treba na to, aby sme mali ono auto a aby sme mohli ísť po ceste? Bežne zdvihneme telefón a voláme. (ešte sa hneváme, ak to náhodou práve nefunguje). Napadlo nám však dakedy, koľko práce bolo treba na to, aby bola vybudovaná telefonická sieť? A ďalej... koľko práce bolo treba na vybudovanie všetkých budov čo sú okolo nás? Na vybudovanie železničnej siete? Na vymyslenie, zostrojenie a vybudovanie leteckej dopravy? Na vybudovanie rôznych zásobovacích systémov, ktoré spôsobujú, že nám síce nepriletí pečený holub .. do úst, ale mrazené kura jednoducho prehodíme z obchodného pultu do mrazničky?

Stačí sa len obzrieť okolo seba a vidíme, že okolo nás je veľa – preveľa stôp po ľudskej práci. Nedá mi preto nepripomenúť ono staré socialistické „práca šľachtí človeka“ s poznámkou, že na tom asi niečo bude, ak sa vďaka všetkým tým pracovitým rukám, ktoré postavili náš dom alebo byt, zostrojili naše auto, ušili naše šaty, upiekli dnešný chlieb atď. atď. môže náš život odvíjať tak spokojne a pohodlne.

Ak máme v práci naozaj blbého šéfa a nanajvýš neľudské podmienky, zanadávajme si. Ale vážme si prácu, ktorú nám Boh dal ako mimoriadnu jedinečnú schopnosť. Jedinečným a nezmazateľným spôsobom sa už zapísala do nášho života. Vzdajme jej teda česť aspoň tým jedným dňom v máji, aj keď to možno nebude ten prvý.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=89