ŠTEFAN KISS

Máme prečo spievať?
Publikované: Piatok, 02.05. 2008 - 01:48:55
Vec:


Zjavenie 15, 2-4

„Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov! Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!“ (Zjavenie 15, 2-4)

Bratia a sestry v Pánu!

Máte v Biblii svoju obľúbenú knihu, kapitolu či verš? Našli ste pri svojom skúmaní Biblie miesta, ku ktorým sa radi vraciate? Ktoré knihy z Biblie radi čítate? Bolo by určite zaujímavé urobiť v našom zbore anketu, ktorá by obsahovala spomenuté otázky. Čo by sme sa dozvedeli? Získali by sme obraz o tom, ktorým miestam Biblie najlepšie rozumieme. Je totiž prirodzené, že texty, ktoré nás pre svoju zložitosť a prílišnú obraznosť neoslovia necháme tak a viac sa k nim nevrátime. Možno by sa v našej ankete objavili evanjeliá, listy apoštolov, žalmy, príslovia či historické knihy Starej zmluvy. Už pomenej by tam asi boli knihy prorokov alebo apokalyptická kniha Zjavenia Jánovho.

Kniha Zjavenia skutočne patrí medzi tie menej obľúbené nie len pre občasných ale aj horlivých čitateľov Biblie. Je natoľko zložitá a obrazná, že s jej uspokojivým výkladom majú problém teológovia i celé teologické školy. To však neznamená, že nám nemá čo povedať, alebo že by sme ju nemali čítať.

Ako je vo všeobecnosti známe, kniha Zjavenia hovorí o katastrofách, pliagach a pohromách, ktoré sú vylievané na svet a nás to desí bez ohľadu na to, či zmieňované pliagy a katastrofy sú javmi z minulosti alebo budúcnosti. Tak či tak v nás hrôzostrašné obrazy vyvolávajú strach a radšej pred nimi zatvárame oči. To však nie je správne.

Aj Pán Ježiš, prinášajúci radostné evanjelium, hovoril neraz o Božom súde. Len si spomeňme na Jeho zmienky o škrípaní zubov, o vyvrhnutí do tmy či hodení do ohňa, o prinesení nepokoja do rodín, o súdnom dni, ktorý príde ako zlodej v noci. Boží hnev a Boží súd patria ku kresťanstvu rovnako ako zvesť evanjelia.

Ak čítame knihu Zjavenia pozorne, nájdeme v nej okrem desivých proroctiev aj miesta, ktoré nás môžu v našej viere povzbudiť. Takým miestom je aj dnešný text. Čítali sme ho z 15-tej kapitoly, kedy už boli Jánovi zjavené 4 zjavenia a bolo rozlomených 7 pečatí, zaznelo sedem trúbení anjelov a odohralo sa 7 bojov. To všetko znamenalo veľké trápenie pre svet. My však na začiatku 15-tej kapitoly nachádzame ľudí, ktorí spievajú oslavnú pieseň na sklenenom mori.

Sklenené more je židovská predstava neba. Židia si predstavovali vodu ako pevné skupenstvo nie len na zemi ale aj na nebi a to dokonca v takej miere, že „vrchné vody“ – vody na nebi – vytvárajú pri pohľade zdola sklenú klenbu, pri pohľade zhora sklené more. Neraz sa pritom zamýšľali nad otázkou, ako je možné, že blesk – ktorý je zjavne ohňom na nebi – nezničí túto sklenú klenbu, alebo že ona – ktorá je vlastne vodou – blesk neuhasí. Pre nás zmienka o sklenenom mori znamená, že situácia sa odohráva na nebi – pred Božou tvárou.

Kto to vlastne spieva? Sú to anjeli? Ľudia vzdialení tomu, čo sa deje na zemi pod nimi? Sú to nebeské bytosti, ktorým je osud zeme ľahostajný? Mohli by sme si predstaviť scénu spred dvoch storočí, odohrávajúcu sa v nejakom zemianskom či grófskom kaštieli, kde páni hodujú a nehľadia na mozole svojich poddaných. Toto však nie je ten prípad. Ľudia, ktorí spievajú, sú ľuďmi, ktorí žili dolu na zemi, prešli skúškami, trápením a mnohými zápasmi, no ostali verní Bohu. Sú to tí, ktorí Bohu dôverovali aj vtedy, keď sa všetko zdalo stratené. Prišli pohromy a pliagy apokalypsy, ktoré zasiahli aj ich – boli ich svedkami – museli žiť v reálnom svete, kde sa zlo a utrpenie odohrávalo. Neupadli však do zúfalstva, neupadli do bezbožnosti ale naďalej verili Bohu.

Práve dnešný text nám názorne ukazuje, že to stálo za to. Veď tí, čo sa odvrátili od boha, našli svoju smrť v utrpení a pliagach, vyliatych anjelmi na svet. Z nich nikomu nesvitol lúč nádeje, nikto nedostal druhú šancu. Boli to ľudia, ktorí nečinili pokánie, nepoznali a nechceli poznať Boha a nestáli o Jeho záchranu skrze Krista.  Ale „spievajúci“ žijú ďalej. Oni boli ušetrení od smrti a hoci život na zemi nebol pre nich ľahký, dostalo sa im zadosťučinenia v podobe večného pokoja a radosti, ktorú teraz majú. Už sa nemusia báť že im zajtra nebude do spevu. Už nemusia s obavou hľadieť do budúcnosti. Majú záruku pokoja a života na veky. Bratia a sestry, chceli by ste byť medzi nimi? Mať pokoj od všetkých starostí a navyše istotu? Určite by si každý z nás vybral tento údel pred údelom tých, ktorí v utrpení na zemi zahynuli.

Zachránení majú dôvod k radosti a preto spievajú. Spievajú pieseň, ktorá oslavuje Boha ako víťaza – Boha, ktorý učinil divné skutky. Títo zachránení dostali nový život. Život, ktorý človek nijako sám nevie vytvoriť a ak oň raz príde, je beznádejný koniec. Dostať ešte jeden život je nevýslovne cenný dar. A dostať život, ktorý už nikdy neskončí je dar nad všetky dary a Jeho darca je hoden všetkej našej úcty, obdivu a chvály.

Bratia a sestry, povieme si, že ak títo zachránení ľudia z knihy Zjavenia prešli toľkými skúškami i utrpením a teraz dostali nový život, je samozrejmé že majú dôvod na radosť a spievajú. Tento text však nie je iba rozprávaním o nich kdesi tam. To nie je len príbeh, ktorý si vypočujeme ako rozprávku na dobrú noc – ako film v televízii – ako príbeh, ktorý nás na chvíľu emočne zachváti ale bytostne sa nás netýka. To je vzorec života. To je snaha jasne vyjadriť skutočnosť, že utrpenie + viera = spasenie – že viera v Boha je soľou života. Ak do nechutnej polievky pridáme soľ, je hneď lepšia. Ak do nechutného, utrápeného ba nežiteľného života pridáme vieru, zmení sa na radostný. Dnes veľmi mnoho ľudí nedokáže žiť a prežiť svoj život. Mnoho ľudí ho ukončuje, mnoho ľudí uviazne v slepej uličke. Ale práve dnešný text nám hovorí, že veriť v Boha sa oplatí, lebo Boh práve svojich verných zachraňuje, takže budú mať dôvod na radosť. Ľudia, ktorí riešia svoj život bez Boha často urobia nejednu hlúposť, ktorou si ešte viac ublížia, často sa zamotajú do chabých a neúspešných pokusov o nápravu a skončia. Ale je to koniec? Vyriešili svoj problém? Nevieme. Ale vieme, že riešiť svoj život s Bohom je lepšie, pretože vtedy nám svitá nádej života a pokoja aj za hranicou smrti.

Dnešná nedeľa sa nazýva nedeľou cantate, čo znamená „spievajte“. Je to výzva k oslavnej piesni tak, ako ju spievali Boží verní v dnešnom texte. Som presvedčený, že aj keď mi ešte nestojíme na sklenenom mori, máme ako veriaci už teraz mnoho dôvodov k piesni. Možno ich v zhone života nevidíme. Možno potrebujeme chvíľku stíšenia na to, aby sme tieto dôvody našli. Pokúsme sa o takúto chvíľku dnes večer a sami zistíme, že Boh nás už teraz neraz zachraňuje, že nám už teraz dáva dôvod k radosti a že tým už teraz potvrdzuje to, o čom sme dnes hovorili – že dôverovať Bohu má zmysel. Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=88