ŠTEFAN KISS

Kam sa dívať
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 13:43:56
Vec:


september 2007

„Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí ...“ spieva Jožo Ráž v piesni Mám kým nemám. Ach, veru tak. Zasa končí leto, prázdniny, dovolenky a začína čas práce a námahy. Ako nám len bolo dobre na slnečnej pláži, na túre v kopcoch, na letnej party v časoch ničnerobenia. Aká škoda, že je to už preč. Prečo? Prečo sa musí všetko končiť?

Asi takto možno vzdychá po tieto dni väčšina z nás. Dívame sa dozadu a ešte raz vidíme pred očami všetky krásne miesta, ktoré sme navštívili, ešte raz cítime na koži teplo slnečných lúčov, ešte raz chceme pocítiť v srdci to nadšenie z letnej dovolenky, hoci sa k nemu teraz mieša kúsok nostalgie a smútku. Stále sa niečo začína, stále sa niečo končí a my sa tak chtiac-nechtiac ocitáme vo víre začiatkov a koncov.

„Keby tak táto chvíľa trvala večne“ hovorí zamilovaná Alžbetka svojmu Jakubkovi vo filmovej rozprávke Perinbaba. „nie, nie“ odpovedá Jakub. „Nech len táto chvíľa odíde, aby mohla prísť iná, ešte krajšia“.

Nedá mi nespomenúť si na konci leta na tieto Jakubkove slová. Hoci je prirodzené, že počas chôdze alebo dokonca pri šoférovaní sa dívame dopredu, na ceste životom sa veľmi často obzeráme. To čo je pred nami je neznáme, vyvoláva síce nádej ale často aj obavy ba až strach. Naopak minulosť je istá. Hoci nie je vždy taká ako by sme chceli, dokážeme si ju v mysli preosiať – zabudnúť (alebo sa aspoň pokúsiť zabudnúť) na chvíle menej príjemné a upriamovať sa na chvíle krásne. Mnohí ľudia preto v dnešných neistých časoch žije so svojimi spomienkami a v blaženej hoci i trocha bolestivej nostalgii radšej spomína na krásu minulosti akoby dúfali v krásu budúcnosti.

Helena Kellerová však kedysi povedala: „V živote sa neraz natoľko zadívame na zatvárajúce sa dvere, že preto nezbadáme nové, ktoré sa otvárajú“. Je to presne ako spieva Jožo Ráž: stále sa síce niečo končí ale stále sa aj niečo začína. A človek môže mať vždy pred sebou niečo na čo sa teší a čo očakáva. Názorne to vidím na svojich deťoch. Keď sú Vianoce, netrápi ich že sa skončili, pretože sa od decembra tešia na leto a na kúpanie. Teraz, keď sa leto skončilo, musím dennodenne odpovedať na otázku, kedy už budú Vianoce.

Možno sme aj my neraz zahľadení do minulosti, dívame sa na zatvárajúce sa dvere, pokúšame sa ešte na chvíľu zadržať to, čo nenávratne odchádza. Pritom však aj naša budúcnosť chystá pre nás nejednu krásnu chvíľu a nejedno požehnanie. Len v to musíme veriť. Veď celý náš život je naplnenými dobrými vecami, hoci si to vo svojej nespokojnosti často neuvedomujeme.

Dôležité však je, aby sme dňami, mesiacmi a rokmi nášho života neprechádzali ako obrnení rytieri ale ako ľudia, ktorí sa z prítomnej  chvíle dokážu poučiť, obohatiť a posilniť. Tak zistíme, že každý čas, každé obdobie nášho života nám niečo prináša – nové poučenia, nové skúsenosti, nové poznanie. Potom odchádzajúca chvíľa nebola zbytočná a hoci odíde, zanechá v nás svoje posolstvo pre budúcnosť, pripraví nás na ňu  a  bude v nás stále prítomná. Teplé letné mesiace pominú, ale ostane v nás energia, ktorú sme načerpali a budeme z nej ťažiť v mesiacoch práce. Čas dovolenky pri mori skončil, ale ostane v nás nové poznanie – skúsenosť, ktorú sme získali keď sme spoznali nový kraj, novú kultúru. A sme zasa o kus bohatší.

Kiež nás každý čas niečím obohatí. Kiež to, čo odchádza, nezmení sa len v bolestivú nostalgickú spomienku ale nech je pre nás len odrazovým mostíkom k novým krásnym poučným zážitkom. Len tak môžeme stúpať po rebríčku života vyššie a vyššie. Keby jedna chvíľa života – hoci hocako krásna trvala večne, stáli by sme vždy na jednom stupienku a výšina cieľovej rovinky by pre nás bola nedosiahnuteľná. Len tým, že jedno odíde a nové príde, môžeme vystúpiť o stupienok vyššie a tak stúpať hore.

Každý stupienok je dôležitý. Keby sme chceli z prvého vyskočiť na posledný, nešlo by to. Ide to však postupne – krok za krokom. Tak aj v našom živote. Stále novou a novou skúsenosťou získavame viac a viac. Dnes vieme a dokážeme viac ako sme vedeli pred rokom či dvoma. Sme stále viac vyzbrojení poznaním a silou.

A to je vlastne zmysel plynúceho času. Času, ktorý prináša a odnáša chvíle, ktoré nás majú zoceľovať, vyzbrojovať a našim dozrievaním pripravovať vždy pre krajší zajtrajší deň – lepší vzťah v rodine, na pracovisku, v zbore - ale aj pre večný život v nebesiach. Jeho výchovné a blahodarné pôsobenie môžeme sami na sebe výrazne pociťovať. Avšak len vtedy, ak sa nedívame iba dozadu na veci, ktoré odišli, ale dopredu – do cieľa, ktorý je pred nami. Preto nevadí, že sa leto skončilo. Odnesme si z neho krásnu spomienku, nové poznanie i životnú energiu a vrhnime sa do dverí, ktoré pred nami otvára september, aby sme nimi prejdúc, vykročili v ústrety novým zážitkom a skúsenostiam.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=82