ŠTEFAN KISS

Kto je za tým?
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 13:42:15
Vec:


august 2007

Pred malou chvíľou som si v rádiu vypočul praktické rady pre dovolenkárov, ktorí na svojej dovolenke prišli – nie vlastnou vinou – o všetky peniaze. Nuž ostať niekde v cudzine bez hotovosti je nemilé. Rovnako nemilé je však každé odcudzenie našej veci, a to nemusí ísť ani o peniaze. Mojej 6-ročnej dcérke nedávno ktosi „potiahol“ bundu v detskom kútiku. Bola z toho veľmi smutná a to si ešte neuvedomuje finančnú hodnotu stratenej veci. Jednoducho mala niečo, čo už nemá. A takto by sme mohli pokračovať od drobných krádeží peňaženiek, kabeliek či tašiek až k vlámačkám a krádežiam auta. Čím väčšia strata, tým väčšie zúfalstvo.

Hoci ťažko, no dokážem ešte pochopiť, ak z ukradnutej veci má zlodej nejaký úžitok. Nedokážem však pochopiť, ak niekto ničí cudziu vec alebo ubližuje inému človeku len tak – z rozmaru, zo zvyku či zloprajnosti. Prečo lavička, ktorá včera stála pred našim panelákom je dnes zlomená? Prečo detská hojdačka, na ktorej sa deti tak rady hojdali, je dnes napílená aby z nej niekto spadol? Tu už nejde o vlastný prospech. Tu ide vyslovene o snahu uškodiť a tešiť sa z nešťastia toho, pod kým napílená hojdačka nevydrží.

Toto všetko hovorí o tom, že nemáme k veciam okolo seba nijaký vzťah. To, že pred panelákom je nová lavička, že v meste postavili novú budovu, že sa rekonštruuje železničná stanica berieme ako hotovú vec. Maximálne si pomyslíme, že konečne sa „kompetentní“ prebudili. Nevidíme však za tým ľudské úsilie, snahu a čas. Nevidíme, že niekto sa musel zasadiť o to, aby sa plán rekonštrukcie alebo osadenia lavičky realizoval, niekto musel bojovať a pracovať na tom aby sa na to našli peniaze a zasa niekto iný musel prísť a lavičku osadiť. O rekonštrukcii stanice ani nehovoriac. Keby sme si takéto veci viac uvedomovali, možno by sme sa z toho čo je okolo nás dokázali viac tešiť. Možno by nás oveľa viac potešilo, že niekto si dal tú námahu a bojoval za novú lavičku, niekto prišiel a osadil ju a to len preto, aby sme si my mohli sadnúť. Možno by nás oveľa viac potešilo, že môžeme kultúrne cestovať, že naše mesto sa bude môcť popýšiť novou stavbou.

Je to veľká škoda. Pri takomto vnímaní vecí okolo nás by sa totiž minimalizovala túžba niektorých ľudí veci ničiť. A nie len to. Minimalizoval by sa aj v nás samých sklon vnímať veci povrchne, bez hlbších súvislostí a bez väčšieho záujmu. A pozitívom by isto bolo, že by náš svet bol pestrejší. Veď Pán Boh ho stvoril nádherný, bohatý a pestrý. Je to len naša chyba ak ho vidíme šedo a jednotvárne. Je len naša chyba ak sa z neho nedokážeme tešiť. Alebo žeby to bola chyba niekoho iného? Že by sa niekto zámerne usiloval zosivieť náš pohľad na svet, aby sme nevideli a následne nedocenili Božiu dokonalosť a dokonalosť Božieho diela? Biblia hovorí o takejto sile a nazýva ju satanom. To je temná sila, ktorá chce aj náš život urobiť temným – plným depresie, nespokojnosti a jednotvárnosti. Nedajme sa!







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=81