ŠTEFAN KISS

Bláznivé počasie
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 13:40:34
Vec:


jún 2007

Všimli ste si aké je v týchto časoch bláznivé nestále a nespoľahlivé počasie? V zime nie je žiaden problém: určite sa treba teplo obliecť, lebo či už sneží alebo nie, teplo nie je. No čo teraz???

Kalendár ohlasuje koniec jari a príchod leta. Napriek tomu sa naň vôbec nedá spoľahnúť. v jeden deň je horúco a vyzliekame sa do plaviek, na druhý deň už treba zo skrine vybrať kabát, lebo sa prudko ochladilo a je nám zima. V takom bláznivom počasí sa ani nemožno diviť, že sme chorí, že sa šíria rôzne infekcie a že u lekárov sú plné čakárne.

Predsa len by však mohlo byť to počasie aspoň trochu spoľahlivejšie – povieme si neraz. Veď ako sa potom v ňom dá vyznať? – a nostalgicky zaspomíname, ako sme kedysi v zime vyvádzali na sánkach a celé leto sa bez problémov kúpali v riekach.

No ja sa tomu počasiu ani nečudujem. Je presne ako my. Aj my podliehame náladám snáď tak ako nikdy predtým. Pomaly ale isto strácame zábrany, vytráca sa z nás slušnosť a diplomacia, strácame ohľad na ľudí okolo seba a za stredobod všetkého považujeme len seba. Ako to vyzerá v praxi? Tak, že v jeden deň prídeme na pracovisko, usmejeme sa na svojich podriadených, zavtipkujeme a ponúkneme spoločnú rannú kávičku. Na druhý deň prídeme do tej istej práce, nájdeme tých istých ľudí sedieť pri káve a rozčúlime sa, že strácajú čas a nič nerobia. alebo: V jeden deň prídeme domov z práce a deti, ktoré sa nám vrhnú okolo krku s láskou objímeme, zdvihneme dovysoka a zatočíme sa s nimi. Na druhý deň však tie isté deti okríkneme že sú hlučné, že sa majú pekne hrať alebo si písať domáce úlohy. A podobne sa správame k životným partnerom, spolupracovníkom, rodinám, priateľom či iným ľuďom okolo seba. Svoje konanie ospravedlňujeme svojou pracovnou vyťaženosťou, nervozitou, nedostatkom pokoja a podobne. Je to však na mieste? Je ich problém, že sme nervózni a nedokážeme si svoj čas zorganizovať tak aby sme si po práci, ktorá nás zaťažuje, odpočinuli?

No to ešte stále nie je to najhoršie. To sa aspoň schovávame za čiastočné – dalo by sa povedať prechodné – stavy podráždenosti a vyčerpania. Dnes je však moderné ešte niečo iné: vulgárnosť a drzosť nazývať úprimnosťou a otvorenosťou, ponižovanie iných oprávnenou kritikou, slušnosť a diplomaciu za falošnosť a pretvárku. a to už nie sú príčiny, z ktorých sa cez víkend vyspíme! to sú postoje, ktoré ak si osvojíme, robia z nás veľmi nepríjemných partnerov do života či do práce, pretože si doslova robíme čo chceme a zabaľujeme to do mét, nazývaných honosnými slovami. Ten, kto je voči nám slušný je zrazu falošný a ten, kto nám vynadá je drzý a hlúpy. Ak však niekomu vynadáme my, sme otvorení a úprimní. Je to správne? Kam sa podela slušnosť a ohľad na iných?

Sme presne ako to počasie. Ako sa nedá vyznať v ňom – a vadí nám to – tak sa nedá vyznať často ani v nás. A to tiež mnohým vadí. A vadí to aj nám samým, keď sa to otočí proti nám a zamotáme sa do kolobehu emocionálnych výbuchov, hádok a konfliktov, ktoré možno spôsobila práve naša nečitateľná povaha a naše nepredvídateľné a nestále správanie.

Máme teda právo kritizovať počasie? Boh po stvorení sveta dal zem do našich rúk a ona – vrátane počasia – vyzerá presne ako my. Ak teda chceme zmeniť svet, musíme zmeniť najprv seba. Ak budeme mať väčšiu úctu voči ľuďom okolo, budeme mať väčšiu úctu aj voči svetu a prírode, čo bude mať za následok, že sa ku každému a ku všetkému budeme správať inak. A to sa nevyhnutne prejaví na živote našich blízkych, ale aj na živote našom.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=80