ŠTEFAN KISS

Tá dnešná mládež
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 13:22:38
Vec:


jún 2006

„Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste: nech chodím v Tvojej pravde; na to mi sústreď myseľ, aby som sa bál Tvojho mena.“ (Ž 86,11)

Za mojich detských rokov neboli učiteľky prvých ročníkov ZDŠ veľmi nadšené, ak dieťa – nádejný prváčik – poznalo písmenká, vedelo trocha počítať alebo náhodou trochu písať. V škôlkach sa mali deti iba hrať, prípadne memorovať básničky a pesničky. Písmenká boli výsadou prvého ročníka. Dnes je to inak. Deti sa už v škôlke učia poznávať písmenká, počítať do 20 (vrátane sčitovania a odčitovania) a dokonca začínajú aj s výukou cudzích jazykov. Skrátka, postupne klesá vek, v ktorom sa deti začínajú vzdelávať.

Aj v iných oblastiach života sa stále viac pamätá na deti. Detské kútiky nájdeme v obchodoch, na poštách, v bankách aj v reštauráciách. Je dnes pomaly ale isto samozrejmým, že vo verejnom prostredí treba pamätať aj na deti, čo v minulosti také samozrejmé nebolo. Dôkazom sú mnohé mestské výstavby, ktoré nemysleli ani len na mamičky s kočíkmi, nie ešte na väčšie deti – túžiace po hre.

Deti sa teda stále viac dostávajú do poľa záujmu našej spoločnosti a tá sa snaží urobiť maximum pre ich dobrý zdravotný, psychický i vedomostný vývoj. Je zaujímavé, že sa pri tom všetkom nepomyslí na vývoj duchovný. Kým jazyky sa majú naše deti učiť už v škôlke, o otázkach viery povieme, že na to majú čas. Kým o všetkých ostatných – vedomostných i motorických - zručnostiach tvrdíme, že s nimi treba začať čo najskôr, o schopnostiach duchovných si myslíme, že to treba nechať na dospelosť dieťaťa.

Je to smutné, ale s takýmto myslením sa stretáme aj v našich rodinách a zboroch. Duchovné vzdelávanie sa odloží, alebo ak sa aj neodloží, tak sa mu popri iných krúžkoch, predmetoch, olympiádach a doučovacích stretnutiach venuje minimálna pozornosť. To však automaticky prináša svoje ovocie: mladí ľudia nemajú úctu k Pánu Bohu a k cirkvi a nevyhľadávajú nadovšetko pravdu tak, ako sme to robili kedysi my, a čakáme aj od nich.

Čudujeme sa? Veď aj autor žalmu prosí Hospodina, aby ho vyučil správnej ceste života, ktorou je Božia cesta. Keďže Boh je cesta i pravda, len človek, vyučený v Bohu, môže spoznať a obľúbiť si pravdu, i Boha samého. Inak to nejde. Naši predkovia to dobre vedeli, preto vyučovanie v Bohu bolo na prvom mieste. až potom sa deti učili čítať a písať.

Ak sa teda pohoršujeme nad stavom dnešnej generácie, treba nám pouvažovať nad tým, či sme našim deťom dali všetko čo sme mali dať a či sme im popri mnohých zbytočnostiach nezabudli dať dačo, čo im teraz veľmi chýba. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom, ale aj uvedomením si svojej chyby a pokusom napraviť ju aspoň pri tých najmenších, ktorých okolo seba máme, môžeme ukázať, že sme spoznali pravé hodnoty života a túžime, aby ich generácia, ktorá sa dnes začína iba učiť čítať a písať, našim pričinením spoznala tiež.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=77