ŠTEFAN KISS

Bláznivý mesiac
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 13:18:33
Vec:


apríl 2006

O bláznivosti mesiaca apríl netreba veľa hovoriť. Je tým povestný už celé roky. Veď už len hneď prvý deň – 1. apríl. Aj človek, ktorý obyčajne na kanadské žartíky nemá náladu si nejaký dovolí, alebo si aspoň dáva pozor. Premenlivé počasie a rôzne prejavy radosti zo života, ktoré automaticky prichádzajú na nás spolu s jarou, dávajú onému prívlastku apríla za pravdu.

No keď hovorím o bláznivosti, nedá mi nepoložiť si otázku, čo je vlastne bláznivé a čo nie? Rozmýšľali ste už niekedy nad tým? Je možné bláznovstvo a rozumnosť nejako definovať? V spoločnosti často vzniká dojem, že bláznivý je ten, kto je nadmerne veselý, odviazaný až nespútaný. Takisto sa to hovorí o ľuďoch nezodpovedných a ľahkovážnych. Často to zaznieva aj na adresu ľudí dezorientovaných, hľadajúcich a snažiacich sa zorientovať v živote alebo v sebe. A napokon, počujeme to aj o tých, ktorí sú zúfalí a bezmocní, a práve z tohto dôvodu konajú a hovoria veci, ktoré nám bláznivé pripadajú. Naopak ten, kto je vážny, cieľavedomý, zodpovedný a jasne zorientovaný vo všetkom sa nazýva rozumným.

Neviem ale, či je to možné takto jednoznačne povedať. Ľudstvo sa uchýlilo k takejto kategorizácii, pretože – podľa mňa – si nevie rady s tými, ktorí sa vymykajú jej ideálu. Všimnite si, že každá doba má svoj ideál. A nie jeden. v dobách chudoby bol ideálom života človek bohatý, vo chvíľach útlaku zasa človek šľachetný a spravodlivý, raz je ideálom krásy štíhlosť, inokedy zasa jemná moletnosť, potom zasa veselosť a bezstarostnosť. aj dnes nám médiá servírujú mnoho ideálov. Každý moderátor na obrazovke musí byť usmiaty, spontánny a nesmie mať žiadne starosti. Každá miss musí byť štíhla a krásna, a každá „celebrita“ musí prezentovať ako zvláda život „ľavou zadnou“. starosti, problémy a tiene na duši aj na tele tu síce sú a cíti ich úplne každý, ale „nenosia sa“. A takto existujú nie len ideály krásy a vzhľadu, ale aj práce a životného štýlu. Dnes je ideálnym zamestnancom ten, kto je ochotný robiť od rána do večera, nepýta veľa, neodvráva, všetko urobí a je na slovo poslušný. Kto sa tak správa, je rozumný. Vie, že to má byť tak a inak to nie je dobré.

Takto by sa dalo hovoriť o mnohých mnohých ďalších ideáloch, ktoré naša spoločnosť má. Netvrdím, že by sa nám páčili a súhlasili by sme s nimi, ale sú. A stávajú sa normou. Kto koná podľa nich, je rozumný. Kto nie, je bláznivý.

Ibaže je tu jeden problém. Je tu niekto, koho naše ideály a normy vôbec nezaujímajú. Je to boh. On jasne vidí, že naše normy a ideály nehovoria nič o skutočnom živote. Vidí, že si zakladáme na múdrosti, ktorá je veľmi chabá a neporovnateľná s dokonalou múdrosťou, ktorou je On sám. Práve preto sa v Biblii píše: Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi).“ (1K 1,21)

Veci Božie sa vymykajú nášmu chápaniu. Sú nad naše možnosti. A to je prirodzené. Veď Boh nie je vôbec s nami porovnateľný a preto Ho ani rozumom nemôžeme pochopiť. Ale dá sa to inak. Ak sa dokážeme naladiť na takú frekvenciu, na akej vysiela Boh, dokážeme Ho pochopiť. Je to ako s rádiom. Nič si nevypočujeme, ak vysielač i prijímač nie sú naladené na rovnakú vlnovú dĺžku. Boh je Duch. Musíme preto k Nemu takisto pristupovať na úrovni duchovnej. Aj o tom Biblia hovorí: „Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“ (1K 2,14)

Komické je, ako to ľudia nedokážu pochopiť a stále znovu a znovu spoliehajú len na svoj rozum. Čudujeme sa potom, že naráža kosa na kameň? Že nám veci Božie ostávajú skryté? Že Ho nemôžeme chápať? A to pri tom stále hovoríme, akí sme rozumní. A Boh sa nám smeje. Svojou duchovnou identitou, ktorá je tak blízko a predsa tak ďaleko sa stáva prístupný ľuďom možno jednoduchým a obyčajným, ale vyspelým duchom. A naopak, ostáva skrytý pred mudrcmi a inteligentmi. Čítame o tom: „Lebo múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom. Veď je napísané: On chytá múdrych v ich chytráctve.“ (1K 3,19)

Tak ešte stále tvrdíme, že sme múdri? Ja si myslím, že sme všetci blázniví. A nie len v apríli ale celý rok, ba mnohí dokonca aj celý život.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=75