ŠTEFAN KISS

Život pred koncom
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 11:23:28
Vec:


1Petra 4, 7-11



  „Koniec všetkého je blízko. Buďte teda rozvážni a dbajte na modlitby. A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. Buďte navzájom pohostinní bez reptania. Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista; On má slávu a moc naveky vekov. Amen.“ (1Petra 4, 7-11)

Bratia a sestry v Pánu!

  Pred krátkym časom sme boli svedkami vstúpenia Pána Ježiša Krista na nebesá. Boli sme svedkami Jeho rozlúčky s učeníkmi. Nebola to obyčajná rozlúčka plná smútku a sentimentu. Bola to rozlúčka, ktorá znamená koniec jednej etapy a začiatok druhej etapy dejín ľudstva. Tu totiž odznelo poverenie Pána Ježiša Krista, ktoré zanechal nám – svojim učeníkom: „Príjmite Ducha Svätého a budete mi svedkami až do posledných končín zeme.“ Potom Pán Ježiš vstúpil na nebesá a učeníci za Ním dlho hľadeli, až sa vedľa nich postavili dvaja muži v bielych rúchach, ktorí im povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Ten Ježiš, ktorý vám bol vzatý príde tak, ako ste Ho videli odchádzať“.

  Tieto slová naznačujú – ba dokonca presne predpovedajú – druhý príchod Pána Ježiša Krista. Tento príchod však bude znamenať veľký prelom v živote sveta. Bude to koniec všetkého terajšieho – časného – známeho a bude to začiatok niečoho nového – neznámeho – večného. Tento druhý príchod Ježiša Krista bude znamenať súd nad nami. Práve pri tomto súde sa rozhodne o tom, či budeme aj my mať miesto v tom novom – večnom – nepoznanom svete, alebo nie. Tento druhý príchod Pána Ježiša bude znamenať koniec všetkého.

  O konci všetkého hovorí dnes apoštol Peter a pripomína, že tento koniec je blízko. Čas plynie veľmi rýchlo a my nepoznáme dňa ani hodiny konca sveta alebo konca svojho vlastného života. No vieme o ňom, že je blízko. Nemáme teda mnoho času. Čo urobíme? Ako ho využijeme? Čo urobí človek, ktorý vie, že jeho koniec je blízko? Jeden je zúfalý, iný chce vychutnať posledné dni, iný zanevrie na celý svet.

  Nám apoštol radí, aby sme boli rozvážni. Rozvážnosť znamená premyslenosť a usporiadanosť. Človek, ktorý robí svoju prácu rozvážne, vie, čo robí. Má každý krok premyslený a tieto jeho kroky smerujú k nejakému určitému cieľu. Naopak, človek, ktorý koná nerozvážne nemá často žiadny cieľ. Robí to, čo ho práve napadne, na čo má práve náladu alebo chuť. Neuvažuje dopredu, neuvažuje o dôsledkoch svojho konania. Takýto človek robí raz to a raz zasa ono bez akéhokoľvek plánu.

  Takýto môže byť aj ľudský život. Človek môže žiť rozvážne – ide za svojím cieľom, všetko čo v živote robí podriaďuje tomuto cieľu. No môže žiť aj nerozvážne – z ruky do úst – nestarajúc sa o seba a neuvažujúc o sebe. Nám apoštol Peter radí, aby sme žili rozvážne. V prvom rade to znamená cieľ. Aký máje mať cieľ? Ak si uvedomíme, že koniec všetkého je blízko a nás čaká súd pred tvárou Božou, malo by byť cieľom nášho života práve to, aby sme sa pred túto Božiu tvár mohli postaviť. Mali by sme žiť životom, ktorý je hodný nazývať sa „kresťanským“. Mali by sme žiť tak, aby nás náš vlastný život obhajoval pred Božou tvárou pri poslednom súde. Toto by mal byť náš cieľ.

  Keď už človek má nejaký cieľ, ostáva len otázka „ako na to?“ „ako ho dosiahnuť“? Apoštol Peter nám však aj k tomuto dáva rady.

- „dbajte na modlitby“ – Modlitba je absolútnym základom kresťanského života. Modlitba je rozhovor – kontakt s nebeským Otcom. Tam, kde sa ľudia nerozprávajú, končí sa vzťah. Keď sa prestanú rozprávať medzi sebou manželia, končí sa manželstvo. Keď sa prestanú rozprávať členovia rodiny, rozpadá sa rodina. Keď sa prestane rozprávať človek s Bohom, končí sa jeho viera. My máme preto na modlitbu dbať. Nečakajte len na to, kým sa Otec nebeský prihovorí k vám. Vy „dbajte“. Teda vy majte starosť, vy buďte zodpovední, vy dávajte pozor. Veď ide o váš život. Vy sa teda Bohu prihovárajte, aby ste nezačali upadať a zomierať, ale aby váš vzťah s Ním žil.

- „nadovšetko verne sa milujte“ – Láska je neodmysliteľnou súčasťou každého vzťahu. Láska bola na počiatku tohto sveta, láska bola na počiatku nášho života. Bez lásky nevzniknú nové partnerstvá a neprídu na set noví ľudia. Láska patrí k životu. Láska stojí na začiatku všetkého a je chyba, ak tam nezotrvá. Ak človek prestane milovať svojho partnera, rodiča či dieťa, je koniec. Ak človek prestane milovať svoju prácu, je koniec. Ak človek prestane milovať Boha, je koniec. Preto nás Peter vyzýva k láske, a to ku každej – i tej k ľuďom, i tej k Bohu. Kresťanský život bez lásky nie je možný.

- „posluhujte si navzájom bez reptania“ – Služba je vecou výsostne kresťanskou. Je to práve Ježiš Kristus, ktorý nám prišiel slúžiť, a to isté chce aj od nás. Aj my máme slúžiť Jemu, no aj jeden druhému navzájom. To znemená ochotu pomôcť druhému radou, dobrým slovom, skutkom, či hmotnou pomocou. A to všetko bez reptania, teda ochotne, z lásky, bez nároku na odmenu či slávu a uznanie. Príležitostí k službe máme v živote určite mnoho.

  Takto sa modlitba, láska a služba stávajú akýmisi stupňami našej kresťanskej zrelosti. Môžeme sa otestovať: modlíme sa? A ak sa modlíme: iba sa modlíme, alebo máme v srdci aj lásku? A ak máme v srdci lásku: máme iba v srdci lásku, alebo sme schopní aj služby? Na tieto otázky si môže odpovedať každý sám a tak vidieť, ako ďaleko sa vo svojom kresťanskom živote dostal.

  Napokon by sme sa však mohli spýtať: Prečo má kresťan v živote robiť práve tieto veci? Prečo chce Boh od nás práve modlitbu, lásku a službu? Prečo nemôžeme robiť všetko to, čo robia ostatní ľudia vo svete okolo nás? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Apoštol Peter píše, že to všetko máme robiť preto, aby sa vo všetkom oslávil Boh.

  Ak vo svojom živote robíme to, čo od nás Boh chce, ak robíme to, čo je Jemu vlastné, začíname sa Mu aj my podobať. Začíname byť iní ako sú ostatní ľudia. Začíname sa od sveta líšiť a Bohu sa približovať. A to je už stav, kedy každý vidí, že sa čosi deje. Tu už každý postrehne, že náš život nie je tuctový – svetský, ale že podlieha iným zákonitostiam a pravidlám. Tu už náš život upútava pozornosť ľudí a upriamuje ju na Boha. A to je práve to, o čom Peter hovorí, že sa pri nás oslavuje Boh. On sa oslavuje vtedy, keď my sami svojim životom poukazujeme na Božiu jedinečnosť a výnimočnosť. Keď my sami svojim životom ukazujeme, ako sa dá žiť s Bohom.

  A to už nie je len oslávenie Boha. To už je svedectvo. A tým sme vlastne naplnili to poverenie, ktoré nám zanechal Ježiš Kristus: „budete mi svedkami“. Ak naozaj takto žijeme, stávame sa svedkami, ktorí prinášajú neoceniteľné, mocné a presvedčivé svedectvo – svedectvo života.

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=6