ŠTEFAN KISS

Komu patria Vianoce?
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 12:09:58
Vec:


december 2004

Známy slovenský herec, režisér a komik Milan Lasica povedal pred Vianocami 2003 nasledovné slová: „Vianoce kedysi patrili iba cirkvi. Dnes, žiaľ, patria všetkým“. V prvej chvíli som nevedel čo má tento popredný slovenský glosátor na mysli. No pochopil som to, keď som si spomenul na Vianoce z rokov svojho detstva, ktoré popritom nebolo až tak dávno.

V tých časoch sme my – deti – netrpezlivo očakávali Vianoce. Dennodenne sme hádali, čo nám asi „Ježiško“ prinesie. Zima sa blížila, dni boli stále kratšie a mesto sa stále včaššie ponáralo do tmy, pretože pouličné osvetlenia fungovali iba kedy-tedy. O šiestej večer zhasli aj výklady obchodov a všade zavládlo ticho a tma, ktoré neomylne signalizovali, že jeseň už pokročila. Rád som chodieval večerným mestom a vždy som sa ponáhľal na námestie, pretože tam pred mestským úradom rástla vysoká jedľa. V prvom decembrovom týždni sa na nej tradične objavili farebné svetlá. Každý deň som čakal, kedy ich tam už uvidím. A keď sa zrazu objavili, vedel som, že v najbližších dňoch sa práve pod týmto stromom bude konať stretnutie s Mikulášom. A potom to už išlo jedno za druhým. Mikulášske posedenie v škole, v maminej práci, v otcovej práci a už to bolo tu. V štedrovečerný deň zaznela z rádia „tichá noc“, televízne hlásateľky mali vianočne ozdobené štúdio, v oknách panelákov sa jedno za druhým rozsvecovali farebné svetlá stromčekov. Boli Vianoce. tie vytúžené a dlho očakávané, ku ktorým toto všetko neodmysliteľne patrilo.

Dnes je všetko úplne ináč. Nie žeby chýbali koledy, svetlá a ozdoby, ale zdá sa mi, že je toho už príliš veľa. Vianočnú ozdobu vo výkladoch vidno už v októbri. Koledy znejú od novembra. V každej predajni spievajú a tancujú umelí mikulášovia a Vianoce sú ešte ďaleko. No ako sa budú blížiť, bude toho všetkého viac a viac, takže na štedrý deň toho budeme mať plné zuby.

A práve o tom výstižne hovoril Milan Lasica. Veď kedysi Vianoce boli cirkevným sviatkom. Teda v kostoloch zneli koledy, v kostole sa hovorilo o Ježišovi, pretože práve cirkev a Kresťania oslavovali príchod svojho Spasiteľa. A oslavovali ho vtedy, kedy mali – na Vianoce. Dnes o Ježišovi spievajú ľudia, ktorí inak Jeho meno do úst nevezmú. Hovoria o ňom takí, ktorí o Ňom nič viac nevedia. A vianočnej „davovej psychóze“ podliehajú aj tí, ktorí inak s cirkvou a jej sviatkami nemajú nič spoločné.

Keď prežívam takéto
Vianoce, mám pocit, že to už nie je dielo cirkvi a Kresťanov. Zdá sa mi, že dnešné Vianoce sú dielom diabla. Áno diabla, ktorý chce zničiť všetko pekné, čo pochádza od Boha. A robí to veľmi rafinovane. Napríklad tak, že vyprázdni obsah kresťanských sviatkov. A ľudia sa dajú oklamať, pretože sa im na prvý pohľad zdá, že sloboda slova prispeje k misii. Myslia si, že je dobre, ak celý svet hovorí o Ježišovi. Lenže to samo o sebe ešte nemusí znamenať, že celý svet Ježiša velebí a oslavuje. Môže to znamenať pravý opak. Totiž, že celý svet prijal Ježiša – toho mocného Boha a Spasiteľa – za chutnú vianočnú kulisu. A to už nie je oslava. To je dehonestácia, degradácia, to je urážka. Dielo diabla.

Skúsme preto prežiť Vianoce tak, aby sme nimi Pána Ježiša Krista neurazili.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=59