ŠTEFAN KISS

Kritický deň
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 11:55:41
Vec:


september 2004

Ktoré dni v roku som mal najviac a najmenej rád? Miloval som 1. júl. Deň, ktorý znamenal začiatok vytúžených prázdnin. Naopak, mojím najneobľúbenejším dňom v roku bol 1. september. Kritický deň. Deň, ktorý znamenal koniec pohody a voľna. Pritom som sa týmito svojimi postojmi určite podobal mnohým deťom v minulosti aj dnes.

Komu by sa chcelo po mesiacoch, týždňoch alebo aspoň dňoch odpočinku zasa do práce? Aj keď sa nám to zdá divné, sú takí. Ba sú aj takí, ktorým sa na dovolenku ani veľmi nechce a radšej budú všetky teplé dni tráviť vo svojej kancelárii alebo dielni. Čo je lepšie? Tí prví snívajú o „2 rokoch prázdnin“, tí druhí zasa radšej ani nesnívajú.

Občas sa možno podobám tým prvým, občas (ale len niekedy) tým druhým. Ale postupne zisťujem, že ideálne to nie je ani tak ani tak. Úplne najlepšie to je tak, ako to naplánoval Boh. A ten vyhradil človeku čas na prácu a vyhradil čas na odpočinok.

My máme aj jeden aj druhý čas plne k dispozícií a ak ho naplníme tým čomu je určený, plne ho využijeme. Chvíle oddychu počas prázdnin alebo na dovolenke nám nikto nemôže závidieť ani vyčítať, pretože využívame čas, ktorý je predsa tomu určený. Ani prácu nám však nikto nemôže vytknúť, ba dokonca ani my sami, lebo ňou napĺňame čas jej vyhradený. Narušiť túto rovnováhu ktorýmkoľvek smerom nie je dobré.

Sú ľudia, ktorí celý život len pracujú a pracujú. Určite takých poznáte. Tí po rokoch povedia, že si ani nevšimli, ako život preletel, že sa len nadreli a de facto nič neužili atď. atď. Ľudská tragédia a plač nad premrhaným životom. Ale sú aj tí, čo zasa nerobia nič. Aj takých určite poznáte.  Tí po rokoch zase povedia, že nikdy nič nedosiahli, ničím sa nestali a nič neznamenali. Ďalšia ľudská tragédia a plač nad premrhaným životom. Tu vidno ako jeden i druhý extrém končia. To by nám mohlo byť dostatočným napomenutím, aby sme sa ktorémukoľvek z nich vyhli.

V žalme 90 vo verši 12 je napísané:

 „Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“

A to je práve o tom. Keďže nevieme kedy náš život skončí, je najlepšie prežiť ho tak, aby nebol ani premárnený ani uhnaný. Teda podľa Božieho poriadku – čas práce naplniť prácou a čas oddychu oddychom. Múdrosť srdca spočíva práve v tom, že jedno od druhého odlíšime a svoje konanie tomu prispôsobíme.

Čo sa dá robiť. Čas oddychu nateraz skončil a začal čas práce. Pustime sa teda do nej s plným nasadením, aby sme ten čas čo najlepšie využili. Ak sa nám k tomu nechce, potešme sa myšlienkou, že zase príde čas oddychu a po vykonanej práce dostane sa nám aj zaslúženej odmeny. Nech nás posilňuje a povzbudzuje vedomie, že konáme podľa Božej múdrosti a že takto konať sa isto vyplatí.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=56