ŠTEFAN KISS

Najmenší učiteľ náboženstva 2
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 11:21:40
Vec:


EPST - 2002

Modlitba musí byť

            Keď mala naša dcérka Radka 6 mesiacov, začali sme sa s ňou pravidelne modliť. Najprv to boli len krátke veršovačky pred jedením, potom už modlitba Pánova spolu s ďalšími krátkymi modlitbami pred spaním. Aj keď na začiatku bola Radka pri modlení trochu netrpezlivá, neskôr si na modlitbu zvykla. Teraz tvorí už neoddeliteľnú súčasť jej života, hoci má ešte len 19 mesiacov. Každý večer po kúpaní už povie „pomo!“, čo znamená „pomodliť sa!“. Vtedy si ju vezmeme na kolená, ona sa pohodlne usadí, založí rúčky a modlíme sa. Ak ju náhodou ukladá do postieľky niekto iný a na modlitbu zabudne, Radka si odmieta ľahnúť a nástojčivo sa dožaduje „pomo! pomo!“. Keď sa jej potom spýtame čo sa budeme modliť, odpovie: „Otčenáš“. Skrátka, modlitba musí byť.

            Je samozrejmé, že Radka ešte nerozumie obsahu vyslovovaných slov, hoci pozná názov modlitby a na jej konci vždy sama povie: „Amen“. Nevie ani, čo sa pri modlitbe vlastne deje. No predsa si na modlitbe našla niečo, čo ju priťahuje, čo sa jej páči. Možno sa jej dobre sedí v otcovom či mamičkinom náručí, možno sa jej dobre počúva hlas, ktorý odrieka modlitbu, možno je to pre ňu celkovo chvíľka príjemnej pohody.

            No vždy keď som svedkom toho, ako Radka vychutnáva modlitbu, hoci jej obsahu nerozumie, kladiem si otázku: nerobíme my, ľudia práve tu chybu? Nie sme často až príliš zameraní na obsah? Veď neraz sa snažíme o to, aby naše modlitby boli čo najkrajšie, čo najdlhšie, čo najkvetnatejšie. Kdesi v nás drieme presvedčenie, že modliť sa treba veľa a pekne. A tak vyberáme slová, úzkostlivo lovíme tie najkrajšie prirovnania, obrazy a metafory.

            Pán Ježiš však hovorí, že modlitba nemá byť snahou „ohúriť“ Pána Boha. Nemá to byť snaha vyniknúť a zapáčiť sa Mu. Ba dokonca pred tým varuje: nemodlite sa „...aby vás videli...“, „.... nehovorte veľa“ (Mt 6,5.7). Pán Ježiš nám modlitbu predstavuje ako intímne stretnutie s nebeským Otcom. Toto sa má diať v pokoji a samote, keď má človek možnosť naplno vychutnávať stretnutie (Mt 6,6). Tu už nejde len o to, aby sa človek pred Bohom prejavil. Tu nejde o predstavenie, ktoré človek zahrá Pánu Bohu. Tu ide o vzájomný kontakt.

            Keď dvaja mladí ľudia – chlapec a dievča – začnú spolu chodiť, stretávajú sa veľmi často a radi. Tešia sa na každé stretnutie, a keď sa už stretnú, dokážu sa dlho bez slova držať za ruky, prechádzať sa večerným parkom, alebo si hľadieť do očí. Istotne si mnohé aj povedia, no v prvom rade sa tešia zo vzájomnej blízkosti, vzájomného dotyku, lásky a radosti, ktorú cítia.

            Kiež sú aj naše modlitby také. Kiež sú to stretnutia, kde sa duchovne stretneme s nebeským Otcom, duchovne Mu podáme ruku a budeme sa tešiť z toho, že sa nás dotýka. Prihovoríme sa Mu, budeme sa snažiť počúvať Ho, naladiť sa na Jeho vlnovú dĺžku, až napokon takto prežijeme chvíle skutočnej pohody, radosti, lásky a pokoja, ktorého zdrojom je Boh. Pestujme v sebe túžbu po modlitbe, aby sa ona stala neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Aby sme bez nej nevedeli zaspať a domáhali sa jej rovnako ako naša dcérka. Veď modlitba „musí byť“.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=50