ŠTEFAN KISS

Vstúpenie Krista Pána na nebesá
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 11:19:37
Vec:


Skutky 1, 4-11



      "Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo, - o ktorom [tak im riekol], počuli ste odo mňa, (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým. A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou znať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. - A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich, hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba." (Skutky 1, 4-11)

Bratia a sestry v Pánu!

  V histórii ľudstva, no aj v histórii jedného národa defiluje množstvo postáv, ktoré ju ovplyvňujú. Ovplyvňujú svojou prácou, svojim výnimočným príspevkom, svojim poslaním. História je popretkávaná osobnosťami, majúcimi nejaké zvláštne dary, ktoré mali využiť a splniť tým svoje poslanie. Veď históriu pod Božím vedením robia ľudia. Aj to, o čom dnes rozhodli naši predstavitelia sa zapíše do histórie. Tak aj oní historickí hrdinovia plnili svoje Božie poslanie a my teraz o nich čítame knihy alebo pozeráme filmy.

  Podobným a predsa iným prípadom bol Ježiš Kristus. Podobný v tom, že aj On mal svoje zvláštne poslanie, pre ktoré prišiel. Iný preto, že Jeho poslanie bolo ojedinelé, výsostne Božie. On sám ho formuloval v L 19,10: "Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo". To je Jeho hlavný cieľ. A popri tom bolo treba kázať, učiť, zvestovať slovo o živom Bohu, aby sa ľudia kajali a tú spásu si aspoň trocha zaslúžili. Veď Božia milosť nie je zadarmo a nemožno sa s ňou zahrávať.

  Ježišovi súčasníci vedeli, že ich Ježiš ide zachrániť, no netušili že od moci hriechu. Mysleli si, že od Rimanov. Preto čakali, že vyprovokuje vzburu, porazí Rimanov, stane sa kráľom... atď, atď. Nič z toho sa však nestalo a nie len to. Ten Boží Syn, do ktorého vkladali všetky nádeje, zomrel. Popravili Ho. A bol koniec nádejám. Keď však vstal, obnovili sa nádeje, preto učeníci, pri prvej príležitosti, kladú Ježišovi otázku: "Pane, či teraz obnovíš kráľovstvo pre Izrael?" Z tejto otázky cítiť nedočkavosť. Pane, kedy to už bude? Zdá sa, že učeníci ešte stále celkom nepochopili význam Ježišovho diela. Ale Pán im jasne odpovedá: "Nie je vašou vecou znať časy a príhodné chvíle, ktoré určil Otec svojou mocou". Toto platí pre všetkých ľudí. My sa dnes už netrápime tými starosťami, ktoré zvierali srdce učeníkom. No stále je v nás akási zvedavosť. Radi by sme vedeli, kedy sa stane to či ono a ako a čo vlastne. Naše zvedavé srdce je však živnou pôdou pre bludárov, ktorí rozličnými metódami počítajú dátum konca sveta a pod... Nedajme sa poblázniť, ale pamätajme na Ježišovo rezolútne vyhlásenie: "Nie je vašou vecou znať časy". Žeby si to odvtedy rozmyslel a začal ich niekomu zjavovať? Nie. Toto napomenutie znie totiž raz a navždy nám i Jeho učeníkom.

  Potom bol vzatý do neba. Prestal sa zjavovať ľuďom, stolovať s učeníkmi. A čo oni? Bolo to ďalšie sklamanie? Koniec nových, ešte chabých nádejí? Nie.

  O mnohých spomínaných historických hrdinoch vieme, ako završili svoje poslanie. Máme zachované ich odkazy ľuďom. Toto je však druhý veľký rozdiel v porovnaní s Ježišom. On svoje dielo už završil. Pred 43 dňami na Golgote. No to nebol a nie je koniec. Ježišov odchod do neba neznamená, že je všetko hotové, neznamená to, že sa Ježiš zrieka sveta. Pred svojim vstúpením dáva totiž posledné prikázanie svojim učeníkom: "Príjmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami...". To je významné poverenie. Je to príkaz pokračovať.

  Keby Ježiš len tak odišiel do neba, ostalo by Jeho dielo len históriou. Tak ako sa píše o tom, že trpel Hus, Galileo Galilei, Luther, Bernolák, Štúr, tak by sa písalo, že trpel Kristus. On však neodchádza len tak. On poveruje svojich žiakov aby svedčili. Majú byť svedkami, ktorí potvrdzujú, že to, čo Kristus urobil, zasiahlo do ich života. A keďže Kristus bol a je živý, zasiahol do života aj ich deťom. Aj tie mali svedčiť. A potom vnuci, pravnuci a ďalšie a ďalšie generácie. Tak sa Ježišovo dielo stáva stále živým a aktuálnym.

  A čo my? My nie sme Jeho učeníci? Ak áno, potom aj pre nás platia Jeho slová: "Príjmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami...". Aj od nás chce Ježiš, aby sme svedčili. To už nie je len cirkevná dogma. To je Kristov rozkaz. Poverenie, ktoré zaznieva z úst Ježiša v Sk 1,8.

  Práve toto miesto sa označuje za "programové vyhlásenie" zvestovania. Vieme, že Ježiš svoju pozornosť venoval Židom. Židia sa s pohanmi ani Samaritánmi nestýkali lebo nimi pohrdali a čakali, že vytúžený Mesiáš bude aj tak len ich. Ježiš dokonca počas svojho života zakázal svojim učeníkom chodiť do Samárie. A tu, v Sk 1,8 sám hovorí: "...budete mi svedkami v Jeruzaleme, aj v celom Judsku, aj v Samárii, a až do posledných končín zeme.". Keby sme čítali ďalej Sk zistili by sme, že Kristovo evanjelium sa zvestovalo krajom práve v tomto poradí. V kapitole 2 hovorí Peter ľudu v Jeruzaleme, v kapitolách 3-7 v Judsku, v kapitole 8 ide Filip do Samárie a napokon sa slovo o Ježišovi dostáva až k pohanom a v kapitole 28 do Ríma, ktorý bol vo vtedajších predstavách ľudí "poslednými končinami". Keď prof. Karol Gábriš napísal knihu o Sk, nazval ju práve "Z Jeruzalema do Ríma". Ježiš teda učeníkom nie len prikazuje svedčiť, ale im aj nepriamo naznačuje kde. Je to úžasný dôkaz moci Ducha Božieho, ktorý viedol apoštolov svetom práve podľa Ježišových slov zo Sk 1,8.

  Nám Ježiš nehovorí konkrétne, kde máme ísť. No Jeho poverenie zneje jasne: "Príjmite Ducha... ...a budete mi svedkami...". Keď toho Ducha príjmeme, On nám iste dá vedieť, kedy svedčiť a ako. Musíme však na Neho čakať. Ani učeníci Ho nemali hneď. Veď už na začiatku nášho dnešného textu čítame, že Ježiš im prikázal neodchádzať z Jeruzalema, ale čakať na zasľúbenie Otcovo. Aj my teda čakajme. No nie pasívne - lenivo. Čakajme aktívne, prosiac Pána Boha, aby nás nevyradil zo zoznamu čakateľov. Veď aj my sme učeníci, aj my chceme svedčiť, aj my potrebujeme Ducha Svätého.

  Keď sa však chystáme svedčiť, musíme vedieť, o čom vlastne. Každý svedok má na súde hovoriť pravdivo len o tom, čo videl, počul, zažil. Zažili sme aj my Krista vo svojom živote? Zasiahol On nejako do nášho života? Zamyslime sa nad tým. Ak áno, určite spomienka na Kristovo vstúpenie vyvoláva v nás pocit smútku, že Ježiš odišiel. No vyvoláva v nás aj radosť, keď vidíme a cítime, že aj nás Pán niečím poveril, že aj my mu môžeme poslúžiť. Využime teda dnešný deň nato, aby sme prehodnotili svoj vzťah k Ježišovi, a aby sme sa definitívne rozhodli, či budeme Pánovo poverenie uskutočňovať, alebo nie; a ak áno, ako.

  Na záver si totiž všimnime ešte jednu vec. Boží anjeli hovoria: "Ježiš, ktorý vám bol vzatý na nebo, príde zase tak, ako ste Ho videli vystupovať na nebo". Ježiš sa svojim vstúpením na nebesá "nevykašľal" na túto zem. Preto, ak už sme Jeho učeníci, nemyslime si, že môžeme Pánovo poverenie len tak obísť. Ak by sme zrovna nepripúšťali, že Pán nás aj teraz vidí a môže potrestať, hovorí Božie slovo jasne, že On príde znova. A to tak, ako odišiel. Teda nečakane. Čo Mu povieme potom? Jeho príchod bude pre niekoho radosť, no pre niekoho starosť. Preto dnes, keď si pripomíname Pánovo nanebovstúpenie, prehodnoťme svoj vzťah k Nemu, sledujme Jeho stopy vo svojom živote, aby sme videli, čo všetko pre nás urobil a na základe toho buďme Mu vďační a tešme sa na úlohu, ktorú nám dal. Očakávajme Jeho Ducha a po radostnom nasledovaní Ježiša Krista, ktorý prišiel hľadať a spasiť, čo by bolo zahynulo, tešme sa na deň, keď znova príde a svojich verných, teda aj nás, osloví žehnajúcim láskavým pozdravom: "Pokoj vám!".

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=5