ŠTEFAN KISS

Každý deň stretnúť človeka
Publikované: Streda, 19.03. 2008 - 10:47:09
Vec:


1999 - duchovné slovo pre Slovenský rozhlas

Vážení poslucháči!

  "Každý deň stretnúť človeka, to stačí... Deň, v ktorom nestretneš ho, stratený je." týmito slovami sa nám prihovára básnik Ján Kostra vo svojej básni "Každý deň stretnúť človeka". Sú to slová naoko udivujúce, ba až zarážajúce. Je zvláštne počúvať o tom, že by stretnutie s človekom malo byť takým dôležitým, že by deň bez neho bol stratený.

  My, ľudia, očakávajúci prelom druhého a tretieho tisícročia, sme už zvyknutí na preľudnenosť, ktorú vidíme okolo seba a o ktorej často počúvame. Sme zvyknutí na správy ekológov, ktorí hovoria o vzraste počtu obyvateľov, a tiež sme zvyknutí na problémy, ktoré z toho vyplývajú, či už je to bytová otázka, otázka vzdelávania, zamestnávania, či sociálneho zabezpečovania.

  Možno práve toto nás zvádza k tomu, že vnímame ľudí okolo seba ako čosi bežné, čosi, čo tu vždy bolo a bude, ako čosi, čo pri istej dávke egoizmu a sarkazmu možno označiť dokonca za zdroj našich spoločenských problémov. Možno neraz túžime po samote, túžime sa aspoň na chvílu izolovať od všetkých ostatných ľudí, pretože nám ich spoločnosť začína prekážať. Vyhľadávame dovolenky na osamelých miestach, počas nedele vypíname telefón či zvonček, odmietame pozvania na spoločenské podujatia.

  Je to pochopiteľné, no predsa nie človeku prirodzené. Samota človeku vyhovuje len vtedy, keď ju má pod kontrolou, keď ju drží pevne v rukách, keď môže sám rozhodovať o tom, kedy vypnúť a kedy zapnúť telefón. Žiaľ, život nie je vždy ochotný podriadiť sa našej vôli. Skôr naopak, my len z milosti Božej môžeme mať občas niečo v rukách. Preto sa ľahko môžeme dostať do situácie, kedy to už nebude závisieť len od nás. Ľahko sa môžeme ocitnúť v situácii, kedy pocítime, že samota nie je našim požehnaním.

  Žiaľ, je medzi nami mnoho ľudí, ktorí tieto situácie dobre poznajú. Myslím hlavne na vás, ktorí márne zapínate telefón, pretože ten nezazvoní; na starších, chorých doma či v nemocniciach, deti v detských domovoch, či väzňov vo väzniciach. Vy iste dobre poznáte zmysel básnikových slov.

  A my, ktorí takúto samotu nepoznáme? Počúvajme aj my Kostrove verše, aby sme dokázali každého človeka vnímať ako Boží dar, aby sme dokázali vidieť v každom človeku samého Pána Ježiša Krista a podľa toho sa k nemu aj správať. Vážme si ľudí, ktorých okolo seba máme a správajme sa k nim tak, aby si aj oni vážili nás. A nie len to. Je na nás, aby sme zbavili samoty aj tých, ktorí to potrebujú. Preto nezabúdajme na chorú starú mamu, opusteného suseda či deti, potrebujúce našu pomoc v akejkoľvek podobe. Myslime na to, že čokoľvek robíme my ľuďom dobré či zlé, vracia sa nám skôr či neskôr dvojnásobne. Myslime na to, že raz aj my možno budeme v situácii, keď si spomenieme na básnikove slová: "Každý deň stretnúť človeka, to stačí... Deň, v ktorom nestretneš ho, stratený je," a prosme Pána Boha, aby sme ich pravý hlboký význam nikdy nepocítili.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=45