ŠTEFAN KISS

Poslucháči a činitelia slova
Publikované: Pondelok, 17.03. 2008 - 23:07:07
Vec:


Jakub 1, 22-25



  Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.“ (Jakub 1, 22-25)

Bratia a sestry v Pánu!

Kedy ste boli naposledy na koncerte či v divadle? Spomínate si ešte na ostatný večer, ktorý ste prežili pod dojmom umenia? Skúste oprášiť spomienku a vrátiť sa k tomu večeru. Ako ste ho prežili? Skúsme si odpovedať pomocou troch otázok:

- Ako ste sa počas predstavenia cítili? Nudili ste sa, bolo vám dlho? Pozerali ste neustále na hodinky a čakali kedy bude koniec? Alebo vás program zaujal a cítili ste sa príjemne? Mali ste pohodlné miesto a dobrý výhľad, takže aj vaše telo prežívalo úplnú pohodu?

- Čo vám program povedal? Pokúšali ste sa zamyslieť nad tým, čo chcel autor hudby či divadelnej hry svojím dielom povedať? Našli ste si v ňom nejakú myšlienku, ktorá vás oslovila? Objavila sa nejaká emócia, nálada či iný vnem, ktorý vás bytostne zasiahol?

- Spomenuli ste si na videné a počuté ešte niekedy? Stalo sa vám, že vám ešte niekedy zaznela v uchu tá melódia, alebo sa pred očami vybavila scéna z hry? Stalo sa vám potom ešte, že by ste znova prežili, aj keď v menšej miere, ten pocit, emóciu či náladu ako vtedy tam? Spomenuli ste si ešte niekedy na myšlienku, ktorou vás dielo oslovilo?

Ak sa vám toto všetko stalo, ak ste práve takto vnímali umenie, pravdepodobne ste, alebo máte šancu sa stať, vnímavým a pozorným poslucháčom a divákom.

Podobne je to aj s Božím slovom. Aj zvesť Božieho slova mnohí ľudia vnímajú ako predstavenie, a návštevu chrámu ako rituál, ktorý sa koná pravidelne každú nedeľu, aby si tu človek odpočinul, odreagoval sa a pri tom si vypočul niečo pekné. Ľudia naozaj rôzne vnímajú Božie slovo. Apoštol Jakub konkrétne hovorí o dvoch skupinách: poslucháči a činitelia. Čo vlastne jedno i druhé znamená a kam sa aj my zaradíme? To zistíme veľmi rýchlo, ak si pomôžeme tými istými troma otázkami ako pri umení:

- Ako sa pri zvesti Božieho slova cítime? Nudíme sa a pozeráme netrpezlivo na hodinky čakajúc, kedy bude koniec? V takom prípade nemá zmysel ďalej uvažovať, pretože nie sme ani len poslucháčmi. Ak nás však počutá zvesť zaujme a my počúvame, necháme sa viesť myšlienkami a oslovovať zvesťou, vtedy sme pasívnymi poslucháčmi.

- Čo nám počutá zvesť slova hovorí? Dokážeme v počutom nájsť nejakú myšlienku, ktorá by sa nám prihovárala? Cítime, že sa nás táto zvesť bytostne dotýka? Máme pocit, že hovorí do našej situácie a nášho života? V takom prípade sme už pozorní, no ešte stále len poslucháči.

- Spomenieme si ešte niekedy na počuté slovo? Toto je tretia a najdôležitejšia otázka. Zaznie v našej mysli počuté slovo aj v ostatné – „všedné“ dni? Ak nie, potom počutá zvesť bola naozaj iba kultúrnym predstavením a my iba relaxujúcimi poslucháčmi, ktorí v návšteve chrámu vidia len možnosť odpočinúť si. Ak nám však počutá zvesť znie v mysli aj počas ďalších dní, ako s ňou naložíme? Sú ľudia, ktorým sa nepáči, že ich Božie slovo vyzýva k pokore, skromnosti, pokániu, veľkodušnosti, láske, milostivosti, nepáči sa im, že ich toto slovo obžalúva z hriechu a slabosti, nepáči sa im, že od nich vôbec niečo chce, nepáči sa im, že by preň mali niečo obetovať. Preto ho zo svojej mysle veľmi aktívne vypudzujú a zamestnávajú sa radšej inými vecami. No sú aj takí, ktorým počuté slovo aj naďalej znie, vyzýva ich k pokániu, pokore, láske, skromnosti či obetavosti a oni pod vplyvom toho neodolateľného volania konajú tak, ako im ono radí. A práve toto sú tí, ktorých Jakub nazýva činiteľmi slova. Podobáme sa im? Sme to my?

Poslucháči a činitelia. Tí prví sa podobajú človeku, ktorý si obzerá svoju tvár v zrkadle. Kým ju vidí, má jej obraz v mysli – sústreďuje sa naň. No keď sa od zrkadla odvráti, prestane ho to zaujímať a viac si naň nespomenie. Podobajú sa človeku, ktorý ide na koncert či do divadla a cíti sa veľmi dobre, ba je až nadšený, kým je tam. No keď odíde, všetky dojmy akoby zmizli a on sa vráti do svojho reálneho sveta, ktorý je často úplným protikladom toho idilického – umeleckého.

Tí druhí sa zasa podobajú človeku, ktorý sa „zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval ako činiteľ skutku. Bude totiž blahoslavený vo svojom konaní“.

Apoštol Jakub nás veľmi naliehavo vyzýva, aby sme neboli poslucháčmi, ale činiteľmi. Tu by sme sa však mohli spýtať: „Načo to vlastne je? Prečo nám nestačí byť tými poslucháčmi? Prečo si nemôžeme v pokoji pekné slová vypočuť a ísť vlastnou cestou? Prečo Jakubovi tak záleží na tom, aby sme boli tými činiteľmi?“  Odpoveď na tieto otázky získame vtedy, keď si odpovieme na otázku: „Ako žijeme? Sme spokojní so svojím životom? Je s naším životom spokojný Pán Boh? A záleží nám vôbec na tom, čo si o nás myslí?“

Pán Boh nás stvoril ako ľudí na svoj obraz. Ako takým nám dal telo i dušu. My sa staráme o to svoje telo. Dávame mu potravu, aby malo dosť energie, doprajeme mu odpočinok, aby malo dosť síl, staráme sa o jeho zdravie, snažíme sa o to, aby rástlo a mocnelo, a my aby sme mohli jeho silu a schopnosti v živote využívať. No Pán Boh nám dal aj dušu. Staráme sa aj o tú? Brat, sestra, máš pocit, že sa tvoja duša rozvíja, že rastie? Máš pocit že si stále bližšie a bližšie k Bohu? Máš pocit, že je tvoja duša stále viac a viac naplnená vierou, láskou a nádejou? Cítiš, že sa dokážeš pevne postaviť zoči-voči všetkému, čo je okolo teba? Žiješ takto? Alebo je tvoj život len každodenným trápením a borením sa prekážkami. Nestalo sa tvoje telo len schránkou, v ktorej sa hromadí všetok žiaľ, bôľ, napätie a starosť tohto sveta? Žiješ pravde, spravodlivosti a láske? Brat Sucháň hovorí: „Človek, ktorý nežije pravde, spravodlivosti a všetkým ostatným duchovným hodnotám, nie je človek, lebo jeho duša zomrela“. Nepostretla už aj nás takáto „duchovná smrť“? Alebo nenachádzame sa na jej pokraji? A ak áno – páči sa nám to?

A tu sme pri vrchole nášho dnešného uvažovania. Prichádzame k poznaniu, prečo je potrebné byť činiteľmi slova. Ak nám totiž hrozí duchovná smrť, musíme hľadať liek, ten elixír života, ktorý by nás dokázal vzkriesiť a vrátiť či dať nám skutočný duchovný život. Tento liek musíme hľadať u toho, kto život stvoril a kto o ňom teda najviac vie – u Boha – v Božom slove.

Boh nám vo svojom slove dáva mnoho rád, pokynov, ponaučení a prikázaní, ktoré máme počúvať a vykonávať, aby sme sa vyhli duchovnej smrti. On to robí práve preto. Je teda len na našu vlastnú škodu, ak si to len pasívne vypočujeme a nič z toho nespravíme. To znamená, že sa o svoju dušu vôbec nestaráme, že ju ani neudržiavame pri živote. A tak ona zákonite umiera. Ak však Bohom nám dané rady počúvame a plníme, stávame sa činiteľmi, ktorých duša nie len žije a prežije, ale bude aj rásť, silnieť a mocnieť. Práve preto budeme blahoslavení vo svojom konaní, lebo toto naše konanie, ktoré je konaním podľa Božích pokynov, nám umožní duchovný rast a teda bohatý duchovný život.

Buďme teda v našom vlastnom záujme činiteľmi slova. Držme sa Božích rád a Božieho slova. Veď ono má moc spasiť naše duše a zachrániť ich pred večnou smrťou.

Amen.

 







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=4