ŠTEFAN KISS

O poslednom súde
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 14:28:55
Vec:


Zjavenie Jána 20, 11-12



  „Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesta viac nebolo. Videl som mrtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mrtvi súdení boli podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov.“ (Zjavenie 20, 11-12)

Bratia a sestry v Pánu!

  Určite každý z nás poznal alebo pozná aspoň jedného človeka, ktorý žije sebazničujúcim životným štýlom. Sú to ľudia, ktorí napríklad pracujú do úplného vysilenia, podliehajú alkoholu, nikotínu či iným závislostiam, konajú protizákonné skutky atď. Toto ich konanie vedie k tomu, že sa sami zničia a ich koniec bude neslávny. Oni to však nevedia, pretože myslia len na prítomnosť, nehľadia do budúcnosti a nevidia za obzor svojho života. Vtedy k nim prichádzame my a dohovárame im: "Človeče, mierni sa lebo zle skončíš!" Oni nás však nechcú počúvať a ďalej sa rútia do záhuby.

  My sa neraz tiež podobáme takýmto ľuďom. Hoci nie sme "závislí" ani sa nedopúšťame trestnej činnosti. Máme pocit, že sme "normálni" a predsa s týmito ľuďmi máme niečo spoločné. Aj my sme niekedy zameraní len na prítomnosť a nehľadíme ani nemyslíme na svoju budúcnosť. Teraz nemyslím na budúcnosť blízku, ale na tú vzdialenú - na koniec nášho života. Ani my sa nedokážeme pozrieť za obzor svojho života, a preto by sme potrebovali, aby nám niekto povedal pravdu o našej budúcnosti.

  Kde však hľadať túto pravdu? Kto má možnosť vidieť do takej diaľky? Odpovedá nám kniha Zjavenia Jánovho. Ona hovorí vyslovene o veciach, ktoré sú inak ukryté ľudskému vnímaniu. A ona zjavuje aj pravdu o našej budúcnosti.

  Hneď v prvom verši apoštol píše: "Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesta viac nebolo." Sú to veľmi silné slová, ktoré nás nútia položiť si otázku: "V čom máme vlastne nejakú istotu? Na čo sa možno v našom živote spoľahnúť?" Hlavne posledné roky nás naučili, že sa nedá spoliehať ani na majetok ani na prácu ani na zdravie a ani na život. A nedá sa spoľahnúť ani na tento svet a na našu zem, lebo aj o nej čítame, že sa pominie a s ňou všetko ostatné. Keď si to všetko uvedomíme, máme pocit, že sme ako na Titanicu. Aj tam mali síce ľudia podlahu pod nohami, no tá beznádejne mizla v hlbinách oceánu a okolo len samá voda. S nami je to v tomto pominuteľnom svete tiež tak.

  Apoštol nás však nechce na smrť vystrašiť, ale upriamiť našu pozornosť inam. Zem a nebo sa pominú. Ale ostane ten, ktorý sedí na veľkom bielom tróne - Hospodin zástupov. On je od vekov a zostáva na veky. Jeho sa teda pridŕžajme, lebo On je naša istota. To je však len prvá polovica.

  Kniha zjavenia nás upozorňuje nie len na to, že Boh ako jediný ostáva na veky, ale aj na to, že On na konci vekov súdi všetkých, teda aj nás. Čítame: "Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi súdení boli podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov." Čo sú to za duše? Čo sú to za knihy? Čo je to za súd? Je to posledný súd, pred ktorý budeme postavení všetci. Všetci budeme stáť pred tvárou Božou a zodpovedať sa za svoj život a za svoje skutky. Pretože sú to práve oni, ktoré sú zapísané v tých knihách.

  My máme v živote často pocit, že naše myšlienky a skutky sú ukryté hlboko v nás, že do srdca či myšlienok nám nikto nevidí, že mnohé naše správanie zostáva medzi múrmi nášho domu. A to je dôvod, prečo sa neraz dopúšťame pokryteckej dvojtvárnosti. Myslíme si totiž, že aj keď sa navonok budeme tváriť milo, naše pravé pohnútky a city nikto nevidí. A to je práve omyl. Všetky naše skutky zjavné aj tajné sú totiž zapísané v knihe života. A je to práve tá kniha, ktorá sa podľa slov Jánových otvára práve v deň posledného súdu. Otvára sa, číta sa z nej a zápisy v nej nájdené stávajú sa kritériom pre Božie hodnotenie nášho života.

  Rozsudok nad našim životom, a tým aj nad nami môže byť dvojaký. Buď naše skutky vydajú svedectvo o našom dobrom živote a my odmenou zaň obdržíme život večný alebo nás naše vllastné skutky obžalujú zo zlého života a obrátia sa proti nám. Vtedu našm rozsudkom bude rozsudok smrti.

  Chce nás apoštol Ján strašiť? Chce nás kniha Zjavenia strašiť? Chce nás strašiť sám Boh? Nie. Chce iba, a to práve v túto nedeľu, ktorá je venovaná dňu posledného súdu upriamiť našu pozornosť na tento deň, ktorý príde bez ohľadu na to, či tomu veríme alebo nie. A to, aký bude rozsudok nad nami nezávisí od toho posledného dňa, ale od skutkov, ktoré budú prečítané z knihy života, a ktoré si svojím životom zbierame už teraz. Biblia nás teda vyzýva, aby sme na tieto skutočnosti pamätali už teraz.

  Využime čas, ktorý nám Boh zo svojej milosti ešte stále dáva a žime svoj život s vedomím, že sa naše skutky stanú svedkami. Je iba na nás, či nás budú obhajovať alebo obžalúvať. Žime svoj život tak,aby sme sa so svojimi skutkami nemuseli skrývať v tme, ale mohli smelo vstúpiť do svetla, a to aj do toho najjasnejšieho, ktoré vyžaruje tvár trojjediného Boha Otca, Syna i Ducha Svätého.

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=27