ŠTEFAN KISS

Opustený Ježiš
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 13:51:28
Vec:


Žalm 22, 2-3



  "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, - ale Ty sa neozývaš, aj v noci, - ale nemôžem sa utíšiť." (Žalm 22, 2-3)

Bratia a sestry v Pánu!

  Boli sme svedkami umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista. Kráčali sme s Ním bolestnou cestou z Jeruzalema na Golgotu a videli sme, koľko pohany, bolesti a úzkosti musel prežiť. Práve On, ktorý nič zlé neurobil, ktorý bol svätý. Slzy sa nám tisnú do očí, keď počúvame tú smutnú a zároveň krásnu pašiovú históriu. Vidíme ako veľmi Kristus trpel a pýtame sa "prečo vlastne?" Prečo musel Ježiš zomrieť? Nešlo to inak? Nedalo sa to bez tejto smrti?

  Biblia nám na mnohých miestach odpovedá, že nie. Božím cieľom vždy bolo aj je zachrániť človeka. Vytrhnúť ho z moci diabla a dať mu život. Dokázal by to človek sám? Sotva. My z vlastnej skúsenosti dobre vieme, že sami by sme to nedokázali. Diabol si však myslel, že on dostane do svojej moci každého človeka. Myslel si, že je silnejší než Boh, že zlo je silnejšie než dobro. Bratia a sestry, vieme si predstaviť ako by vyzeral náš život, keby to bolo takto? Keby sme nemali vo svojich hriechoch žiadnu šancu na záchranu a čakalo by nás horúce peklo? Bolo by to strašné. A veľa k tomu ani nechýbalo, pretože na svete nieto človeka, ktorý by sa dokázal úplne ubrániť zlu a ostať svätým.

  Práve preto zasiahol sám Boh a poslal niekoho, kto toto dokázal. Poslal svojho Syna. Jedine On mohol nad zlom zvíťaziť. No aby toto víťazstvo bolo definitívne platné, musel Boží Syn mať rovnaké podmienky na boj ako ostatní ľudia. Preto sa stal človekom, preto musel byť pokúšaný, preto musel trpieť. Pán Boh mohol svojho Syna uchrániť pred utrpením, no potom by ľudstvo nemal kto zachrániť a boj s diablom by nemal skutočného víťaza. Pán Boh preto neváhal obetovať svojho Syna. Tak Mu záležalo na tom, aby ľudstvo malo možnosť vytrhnúť sa z rúk zla, že neváhal svojho Syna vydať na smrť.

  A Ježiš trpel. Trpel veľmi, neznesiteľne, trpel za nás. Veď keby nebolo Jeho, museli by sme s diablom bojovať sami. A dokázali by sme vyhrať?

  Mal Kristus nejaké výhody z toho, že bol Boží Syn? Mal to o to ľahšie? Vôbec nie. Pán Boh nijako nezvýhodnil vlastného Syna, práve naopak. Vydal Ho ešte ťažšiemu utrpeniu.

  Teraz sa však natíska otázka, v čom bolo Ježišovo utrpenie ťažšie od utrpenia ostatných ľudí? Veď Kristus neumrel jediný na kríži. Križovanie bolo v Ríme veľmi časté a hlavne Kresťania boli najviac popravovaní takýmto spôsobom. Aj oni trpeli nevinne. Aj oni boli pohanení, posmievaní, bití, popravení. Prečo teda Ježišovo utrpenie považujeme za najťažšie?

  Aj na túto otázku nám dáva odpoveď Biblia. Len si ju treba dobre všimnúť. Pán Boh totiž sťažil svojmu Synovi utrpenie tak, ako nikomu predtým ani potom. Opustil Ho. Nechal Ho samého v smrteľnej úzkosti (tak o tom píše aj Biblia). Čítame, že od dvanástej hodiny až do tretej nastala tma po celej zemi. Slnko sa zatmilo. To je čas, kedy sa Pán odvrátil od zeme, od ľudí, od vlastného Syna. Aj slnko prestalo svietiť na zem tak, ako aj Slnko Božej slávy. Žiaľ, nevieme, ako ľud vtedy reagoval na toto zatmenie, no vieme, ako reagoval Ježiš. On totiž po tých troch hodinách úzkosti volá: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Ježiš tu začína citovať 22. žalm. Čujme jeho prvé verše: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, - ale Ty sa neozývaš, aj v noci, - ale nemôžem sa utíšiť." To sú slová a pocity, ktoré cíti Ježiš. Opustený, sám, ponechaný v tom najťažšom utrpení.

  Zažil toto niekto okrem Ježiša? Nie. Slovo Božie nás neraz uisťuje: "Neopustím vás, prídem k vám". A toto zasľúbenie sa už mnohokrát aj dokázalo. Veď oní prví Kresťania umierali na krížoch s úsmevom, piesňou na perách, s radosťou, že umierajú ako Ježiš. Toto by bez Božej pomoci nikdy nedokázali. Jedine Ježiš bol vystavený tomuto desivému utrpeniu. On neumiera s radosťou; nemá na perách pieseň, ale desivé zvolanie: "Eli, Eli, lama sabachtani".

  No ani nás Pán Boh neopúšťa. My neraz máme pocit, že Pán Boh je ďaleko, no vždy je to našou vinou. Vždy je to náš hriech, ktorý nás posúva ďalej od Pána. Len si to v živote všimnime. No aj vtedy smieme prosiť Pána Boha, aby nás opeť pritiahol k sebe a pomohol nám odstrániť tú prekážku - náš hriech. A On to urobí.

  Urobí to preto, že hriech už raz bol porazený. Bol porazený práve na Golgote, kde Ježiš trpel tak ako nikto iný. A trpel za nás. Vážme si preto túto Jeho obeť, ďakujme za ňu a ďakujme aj Pánovi Ježišovi, ktorý v tomto strašnom utrpení opustený zotrval a tak nám vydobil spasenie. Žiaľme nad Jeho smrťou a trúchlime. Veď odišiel po strašnom utrpení náš Pán, zomrel Ježiš Kristus.

Amen.

 







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=23