ŠTEFAN KISS

Baránok Boží
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 13:46:42
Vec:


Ján 1, 35-36



  "Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tade prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží!" (Ján 1, 35-36)

Bratia a sestry v Pánu!

  Máme za sebou 4 pôstne nedele, počas ktorých sme sa zamýšľali nad tým, ako človek upadol do hriechu a čo tým stratil. Dnes máme smrtnú nedeľu, počas ktorej sme si čítali prvú časť pašií. Mohli sme v nich sledovať, čo všetko robí Boh pre záchranu človeka. Je to úžasné, keď sa po uvedomení si svojho pádu dozvedáme, že Bohu to nie je jedno. Počúvame, že Bohu záleží na tom, aby sme nemuseli znášať trest za náš hriech, lebo tým by bola smrť. A o tejto Božej aktivite, smerujúcej k záchrane človeka, svedčili dnešné pašie. Videli sme v nich, ako Boh skrze baránka zachraňuje ľudstvo.

  Abrahám bol bezdetný muž, ktorý celé roky prosil Boha o syna. Keď ho napokon dostal, riekol mu Boh: "Vezmi svojho jediného syna a obetuj ho ako spaľovanú obeť". Je to neuveriteľná a hrozná výzva a Abrahámovi to určite nebolo jedno. "Mám skutočne obetovať vlastného syna? Veď čo som sa naprosil, kým mi ho Boh dal, a už mi ho berie?" myslel si určite. Napokon však vzal syna Izáka a šiel ho obetovať. Izák mal teda zomrieť a ani o tom nevedel. No v tom sa v húšti objavil baránok, ktorého Boh poslal Abrahámovi do cesty, aby tak zachránil Izáka. Mládenec mohol žiť, pretože namiesto neho umrel baránok. Je to prvý prípad v Biblii, kedy Boh použil baránka na záchranu človeka.

  To isté sa však stalo aj v Egypte. Izraelci tam žili už 400 rokov pod nadvládou Egypťanov. Boli zotročení a utláčaní. Denne volali k Bohu, aby ich zachránil. A Hospodin naozaj vypočul ich prosby a jednej noci zostúpil na zem. Prešiel krajinou a nebolo domu, do ktorého by nevošla smrť. Bola to hrozná rana, no predsa sa jej niektorí vyhli. Boli to tí, čo svoje domy, na rozkaz Boží, označili krvou baránka. V každom izraelskom dome musel zomrieť baránok, aby jeho obyvatelia mohli označiť svoje domy jeho krvou. Hľa, znova to bol baránok, koho si Pán vyvolil za obeť.

  Tá noc, v ktorú sa toto udialo, sa stala pamätnou. Izraelci si ju rok čo rok pripomínali. Bola to noc odchodu z Egypta, noc vyslobodenia, Veľká noc. Židia si ju pripomínajú dodnes a vždy na pripomenutie si vtedajších udalostí, zabíjajú baránka, ktorý je bez chyby, jedia ho a tak spomínajú na to, ako ich jeho krv kedysi zachránila.

  Bratia a sestry, rovnako je to aj s nami. My tiež žijeme v otroctve hriechu a v zajatí smrti. My tiež musíme zomrieť, lebo sme zhrešili. Ale Boh nemá záľubu v smrti hriešnika. On chce zachrániť aj nás. Presne tak, ako zachránil aj Izáka či Izraelcov v Egypte. Aj nám posiela Baránka, ktorý zomrie namiesto nás. Tento Baránok naozaj prišiel a bol to práve Ján Krstiteľ, ktorý Ho prvý spoznal v Ježišovi Kristovi.

  V evanjeliu Jánovom čítame, že sa Ján Krstiteľ zahľadel na Ježiša a povedal: "Ajhľa, Baránok Boží". Áno, Ježiš je tým Baránkom, ktorého Boh poslal nám, na našu záchranu. Veď si len všimnime tie podobnosti:

- Baránok, ktorého zabíjali Židia, musel byť bez chyby. Presne taký je Ježiš. Veď my by sme takú obeť nevedeli priniesť, lebo všetci sme hriešni. Ale On nikdy hriechu neučinil ani lsti nebolo v Jeho ústach.

- Židovský baránok sa musel celý zjesť, ale jeho kosti sa nesmeli zlámať. Rovnako čítame v evanjeliách že: "...prišli vojaci a polámali kosti prvému a potom aj druhému. Ale keď prišli k Ježišovi a videli že už umrel, nelámali Mu kosti".

- A napokon si všimnime, že Židia svojho baránka zabíjali vždy predvečer sviatku Veľkej noci, teda v piatok. Znamená to, že práve v tom čase, keď na nádvorí jeruzalemského chrámu zomieral židovský každoročný baránok, na Golgote zomieral jedinečný Baránok Boží.

  Vidíme, že ozaj Ježiš Kristus je ten jediný a jedinečný Boží Baránok, ktorého nám Boh poslal. Aby toto Jeho záchranné dielo bolo platné aj pre nás, musíme sa označiť Jeho krvou tak, ako Izrael v Egypte označil svoje dvere. Ako to urobiť? Urobíme to tým, že sa priznáme k Ježišovi a Jeho krvi. Veď Ježiš na kríži nie je slabý a bezmocný odsúdenec, za ktorého sa treba hanbiť. Je to mocný Boh, ktorý umiera za nás a my sa máme z toho radovať a chváliť sa tým. Veď vedomie záchrany v nás má vyvolávať pocit šťastia, radosti a vďačnosti.

  Priznávajme sa teda k Ježišovi, ďakujme Mu za Jeho obeť a prosme, aby Jeho spásonosné dielo bolo platné aj pre nás a pri nás. Slovom - staňme sa "Kresťania" nie len navonok, ale aj vo vnútri. Tým sa pridáme do radov Kristových prívržencov a označíme sa Jeho krvou. Potom bude spásne dielo Božieho Baránka spásonosné aj pre nás.

Amen.

 







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=22