ŠTEFAN KISS

Evanjelium v Starej zmluve
Publikované: Nedea, 05.06. 2016 - 00:00:00
Vec:


Zachariáš 9,9

Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.“ (Zach 9,9)

Bratia a sestry v Pánu!

Pod pojmom „evanjelium“ si mnohí ľudia predstavia jednu z kníh Biblie, ktorá rozpráva o živote Pána Ježiša Krista. V predstavách takýchto ľudí je potom evanjelium súborom dojímavých alebo zázračných príbehov o Pánovi Ježišovi (romantické narodenie, zázračné uzdravenia, pútavé reči, smutné ukrižovanie a neuveriteľné vzkriesenie). Evanjelium je tak jedným uceleným príbehom, ktorý nikde inde nenájdeme. Takáto predstava však nie je celkom správna. Grécke slovo „eu angelion“ znamená dobrá správa „eu = dobrý + angelion = posolstvo“. Kniha evanjelia (či už podľa Matúša, Marka, Lukáša  alebo Jána) nám teda sprostredkuje dobré posolstvo, ktoré prináša Pán Ježiš. Obsahom tohto posolstva je, že sa priblížilo kráľovstvo nebeské a že ľudia majú činiť pokánie a veriť (Mk 1,14-15).

Izrael nikdy nežil iba pre prítomnosť. Vo svojich pohnutých dejinách sa neraz dostával do ťažkých situácii, kedy sa upínal jedine k Hospodinovi a od Neho očakával aj pomoc v budúcnosti. Na pôde Izraelského národa pôsobilo mnoho prorokov, ktorí tiež upínali pohľad ľudu do budúcnosti a vykresľovali ju v krásnych alebo tmavých farbách – podľa toho, či národ zachovával vernosť Hospodinovi alebo nie. A tak bolo v národe Izraelskom vždy prítomné nejaké očakávanie. Už Abrahám prijal od Hospodina zasľúbenie, že mu Boh dá bohatú úrodnú krajinu a že ho rozmnoží a dá mu početné potomstvo
(1M 13, 15-16). Rovnaké zasľúbenia sprevádzali aj Izáka a Jákoba na ich cestách. Keď potom národ skončil v Egypte a v egyptskom nevoľníctve, boli to opäť zasľúbenia krajiny a záchrany, ktoré národ držal v očakávaní. Tieto sa aj naplnili a Boh vyviedol svoj ľud z Egypta a viedol ho púšťou do zasľúbenej zeme. Keď ju však po nemalých strastiach dosiahol, nebolo zďaleka všetkému koniec. Ľud žil pod správou sudcov a neskôr kráľov, no nikdy život nebol ideálny. Vždy tu boli ohrozenia zo strany iných kmeňov, vždy tu boli starosti jednotlivých ľudí, vždy tu boli rôzne ťažkosti, spojené s bežným životom, no boli tu aj zasľúbenia.

Izraelský národ vyznával, že Hospodin je jediným Bohom, Stvoriteľom všetkého na nebi i na zemi a že On jediný vládne celému svetu. Jeho vláda je však skrytá, preto mnohí o nej nevedia, preto okolité národy nepoznajú Hospodina – Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho. Zároveň však očakával, že raz Hospodin zostúpi na zem a sám bude na svojom svätom vrchu vládnuť svojmu ľudu. Jeho vláda prestane byť skrytou a stane sa zjavnou celému svetu. Vtedy sa skončia všetky neprávosti a starosti. Hospodinovi služobníci budú žiť v blahobyte, večnom mieri a spravodlivosti a Hospodin im bude žehnať naveky  (Iz 32; 65,17nn). Všetko sa to teda malo diať tu na zemi. My však už dnes vieme, že Božie kráľovstvo sa nebude uskutočňovať na tejto zemi, ale v nebesiach.  Pre ľudí Starej Zmluvy však znelo posolstvo prorokov o tom, že Boh vládne a že chystá pre všetkých večné kráľovstvo spravodlivosti, dobra a lásky. A to je evanjelium Starej Zmluvy. Evanjelium – dobrá zvesť, ktorá prichádza medzi trpiacich, skúšaných, chudobných i nemocných, aby potešila a vliala do srdca novú nádej. (V Iz 61,1 dokonca nachádzame pre túto zvesť priamo označenie „dobrá správa“)V tomto evanjeliu sa ohlasuje príchod Božieho kráľovstva, ktoré si však ľudia predstavili po svojom – starozmluvne.

Proroci však neostali iba pri ohlasovaní Božieho kráľovstva a zjavenej Božej vlády. Proroci ohlasovali aj kráľa, ktorý bude národ viesť – Mesiáš – pomazaný Boží. Tak zazneli známe proroctvá
z Iz 9, z Mich 5 alebo Zach 9,9. V nich sa národu zasľubuje Hospodinov pomazaný, ktorý naplní vôľu Hospodina a nastolí ono očakávané kráľovstvo. Jeruzalemu a celému národu sa oznamuje: „Tvoj kráľ prichádza“.

Keď sa potom narodil Pán Ježiš Kristus a ľudia v Ňom skúšali vidieť Mesiáša (ako im sám o sebe povedal (Lk 4, 16-22)), nemôžeme sa diviť, že očakávali aj nastolenie pozemského blahobytu a zjavenie Božej zvrchovanej vlády. Pán Ježiš navyše prišiel v čase, keď Izrael trpel pod nadvládou Ríma a tak by zjavenie Božej vlády – vlády mocnejšieho kráľa ako je rímsky cisár – prišlo mimoriadne vhod. Lenže nestalo sa a preto bolo Ježišovo pôsobenie pre tých, ktorí očakávali naplnenie starozmluvného evanjelia sklamaním.

My však počujeme slová Pána Ježiša o tom, že kráľovstvo Božie sa priblížilo. On teda evanjelium Starej Zmluvy nevyvracia, nemení, ale oznamuje jeho naplnenie. Dodáva však, že kráľovstvo Božie nebude tu, ale v nebesiach. Musíme ho hľadať (Mt 6,33), ale On nám v ňom už pripravuje miesto
(J 14,1nn).

Vidíme teda, že evanjelium nie je objavom Novej Zmluvy, správou, ktorá by nikdy predtým neznela. Znela už našim otcom, no oni ju prijali a chápali inak, alebo ju v mnohých prípadoch ani neprijali („Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli.“ (Žid 4,2)).

Boh teda je a zostáva ten istý a Jeho posolstvo je od počiatku rovnaké – Božie kráľovstvo, plné pokoja, radosti, požehnania a spravodlivosti, je pripravené pre tých, čo slúžia Hospodinovi a veria v Neho. Tak hovoria obe časti Biblie a tak veríme i my. Prijímame toto slovo, zrastáme s ním skrze vieru a tak sa sami stávame účastníkmi tohto kráľovstva. Modlime sa, aby nám Pán mocou svojho Ducha pomohol vernosť Jemu i Jeho slovu zachovať. Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=202