ŠTEFAN KISS

Otvorme brány srdca
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 13:39:57
Vec:


Žalm 24, 7-10



  "Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji. Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin mocností, On je Kráľ slávy." (Žalm 24, 7-10)

Bratia a sestry v Pánu!

  Prenesme sa o niekoľko storočí alebo až tisícročí dozadu, do časov, kedy Izraelci prežívali ten veľký slávnostný deň. Konečne zaujali zasľúbenú krajinu a za čias kráľa Dávida dostavali prvý chrám, ktorý sa, podľa viery Izraelcov, mal stať sídlom Boha. Dovtedy Hospodin prebýval v truhle zmluvy, ktorú Izraelci na púšti urobili podľa Božích príkazov. Uložili do nej dosky s Božími prikázaniami a nosili ju všade so sebou. Teraz však nastal ten deň, keď sa táto truhla zmluvy mala slávnostne preniesť do nového chrámu. Bola to slávnosť, ktorej sa zúčastnil celý národ.

  Veľký zástup ľudu šiel za mužmi, ktorí niesli truhlu zmluvy. Bola to celá procesia - ľudia, ktorí v húfoch šli a spievali: "Hospodinova je zem i čo ju naplňuje, svet a tí, ktorí na ňom bývajú. Lebo On založil ju na moriach a upevnilju na riekach." Keď zástup prišiel k chrámu, nasledoval obrad, ktorý mal formu dialogického spevu medzi kňazmi, čakajúcimi za bránou chrámu, a ľudom, stojacim pred bránou. Ľud sa pýta, kto sa vlastne smie zúčastniť svätého obradu vnášania truhly zmluvy do chrámu: "Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov? A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste?" Kňazi odpovedajú: "Človek nevinných rúk a srdca čistého, ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá. Dostane požehnanie od Hospodina a spravodlivú odmenu od Boha svojej spásy. Totoje pokolenie tých, čo na Neho sa dopytujú, čo Teba hľadajú, ó Bože Jákobov." Napokon nastáva záverečná časť obradu, kedy ľud pred bránou volá: "Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy!" Kňazi sa však znútra pýtajú: "Ktože je ten Kráľ slávy?" A ľud odpovedá: "Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji. Hospodin mocností, On je Kráľ slávy." A celé sa to ešte raz zopakuje. Napokon je truhla zmluvy slávnostne vnesená do chrámu. A nám sa celý tento obrad zachoval a poznáme ho ako Žalm 24.

  Podobná situácia nastáva takmer o tisíc rokov, keď do Jeruzalema vstupuje sám Boh v osobe Syna - Ježiša Krista, sediaceho na osliatku. Tiež ho tu vítajú zástupy a volajú: "Hosana Synovi Dávidovmu; požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!" A my si práve túto udalosť pripomíname v dnešnú - prvú adventnú nedeľu.

  Je veľmi zaujímavé poznať historické pozadie biblických spisov. My sa však môžme spýtať: Je pre nás 24. žalm iba historickou spomienkou na starovekú slávnosť? Nie. Jedno z kúziel Biblie je totiž v tom, že jej výpovede nie sú len históriou. Ona vždy hovorí do súčasnosti. Preto nie len Izraelcom, ale aj nám dnes zaznieva výzva: Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy!" Znamená to, že máme otvoriť brány svojich domov, bytov, rodín a hlavne srdc. V dnešnej dobe je to však dosť nebezpečné a my nemôžeme len tak hocikomu nechať otvorené dvere. Biblia však aj tento náš problém pozná, a preto sa pýta za nás: "Ktože je ten Kráľ slávy?" Je to otázka akoby vybratá z našich úst. No Biblia hneď aj odpovedá: "Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji. Hospodin mocností, On je Kráľ slávy." Chce k nám teda vojsť sám Boh. On chce byť našim hosťom. My sa preto teraz zamyslime nad našim vzťahom k hosťom.

  Sú hostia, ktorí prídu a niečím nás obohatia. Možno niečo prinesú, urobia alebo poradia. Takých máme možno radšej. Sú totiž aj taký, ktorí od nás prídu niečo žiadať a my musíme dávať. Potom sú aj takí hostia, ktorí sa zdržia viac dní a my sa musíme o nich starať, venovať sa im a primerane sa aj správať. Už nemáme úplné súkromie, ale sa musíme krotiť v správaní a v rečiach, majúc vždy na mysli, že nie sme sami. Takí sú teda hostia. Akým hosťom je však Boh?

  Na konci jednej dediny bol kríž a na ňom Ježiš. Zbožný muž, ktorý sa denne pod krížom modlil, prihovoril sa raz Ježišovi takto: "Pane, navštív môj dom." Tu Ježiš na kríži otvoril oči a povedal: "Dobre, človeče, dnes večer ma čakaj. Prídem." Muž natešený prišiel domov a kázal žene: "Žena, všetko uprac, navar, prestri, príde k nám Boh." Žena všetko pripravila, a keď bolo prestreté, zaklopal na dvere žobrák: "Dobrí ľudia, dajte chudákovi niečo pod zub." Manželia však vravia: "Človek biedny, nezavadzaj! K nám príde Boh! Všetko je pre Neho pripravené, ty tu nešpiň a zmizni!" Onedlho zaklope ďalší a prosí: "Dobrí ľudia, dajte nocľah úbohému pocestnému." Žena sa však naňho oborí: "Niet tu miesta! Čakáme Boha, ty sem nepatríš. Zmizni!" A manželia čakajú Boha celý večer, no On neprišiel. Keď na druhý deň šiel muž okolo kríža, povedal Ježišovi: "Pane, prečo si neprišiel?" A Ježiš z kríža vraví: "Človeče, bol som u teba dvakrát, no vyhodili ste ma." Akým je teda Boh hosťom?

  Domnievam sa, že našou chybou je, že Boha vnímame ako hosťa, ktorý od nás len žiada. Musíme milovať Jeho i ľudí, musíme byť slušní, skromní, pokorní, pomáhať druhým a kadečo iné. Toto všetko od nás Boh chce len čo Ho pustíme k nám. To je však chyba. Boh síce od nás veľa žiada, no veľa aj dáva. On so sebou prináša celé Božie kráľovstvo. Je to podobné ako s dieťaťom. Príchod dieťaťa na svet znamená kopec starostí. Treba mu venovať všetok čas, lásku, starostlivosť i trpezlivosť. Napriek tomu v ľuďoch nezanikla túžba po dieťati a každá nová generácia, nech je hocijako moderná, túži po dieťatku. Dieťa sa ešte stále, napriek všetkým starostiam, vníma ako zdroj radosti a šťastia. A tak je to aj s Bohom.

  Nevnímajme trojjediného Boha, ktorý k nám dnes prichádza, či Jeho Syna, na ktorého príchod sa pripravujeme, ako hosťa, ktorý len žiada. Vnímajme Ho ako hosťa, ktorý nás chce poctiť návštevou. Keby k nášmu stolu prišiel známy herec či spevák, boli by sme poctení. Toto je však omnoho viac. K nášmu stolu prichádza sám Boh. Ten Boh, ktorého je zem i všetko na nej, teda i my, a ktorý by mohol sebavedome "sedieť" a čakať, kedy sa my, obyčajní ľudia dostaneme k Nemu. To by však nebolo nikdy. Preto On zostupuje na zem, preto sa ponížil a sklonil k nám, a preto zaklopal na naše dvere. Z čírej lásky prichádza ponížený a prináša všetko, čo má.

  To nám dnes zaznieva výzva 24. žalmu:Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy - Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji, Hospodin mocností!" Urobme aspoň to najmenej čo môžme a čo sa od nás očakáva a otvorme Mu tie naše brány sŕdc, aby vošiel a prebýval s nami ako vítaný a očakávaný hosť.

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=20