ŠTEFAN KISS

Pamiatka zosnulých
Publikované: Sobota, 02.11. 2013 - 00:00:00
Vec:


Lukáš 6, 20-31

"Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení; blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vylučujú vás a hanobia a zavrhujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a plesajte, veď, hľa, vaša odplata je hojná v nebi; lebo ich otcovia práve tak robili prorokom. Ale beda vám, boháčom, lebo už máte svoje potešenie! Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať; beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom. Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás nenávidia. Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. Kto ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné rúcho. Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im." (Lukáš 6, 20-31)

Drahí bratia a sestry v Pánu!

Po tieto dni spomíname na našich zosnulých príbuzných, priateľov a známych. V pamäti nám vyvstávajú mnohé mená a tváre, pred očami nám prebehnú mnohé spomienky, prehrajú sa mnohé životné príbehy. Životy tých, ktorí už odišli, boli rôzne. Boli medzi nimi takí, ktorí sa dožili vysokého veku aj takí, ktorých smrť zastihla náhle v plnom rozkvete. Boli medzi nimi takí, ktorí trpeli chorobou, aj takí, ktorí ako podťatý strom, náhle klesli k zemi. Boli medzi nimi takí, ktorí si v živote veľa vytrpeli a smrť pre nich znamenala vyslobodenie, avšak aj takí, ktorí sa mali dobre a smrť im všetko náhle vytrhla z rúk. Pri spomínaní na našich zosnulých sa nevyhneme podvedomému hodnoteniu ich života a kým o jednom povieme "Chudák, mohol si ešte užiť", o druhom povieme "Je to tak lepšie".

Pán Ježiš nám dnes predstavuje dva spôsoby života. Jeden v blahobyte a druhý v nedostatku. Tým prvým spôsobom žijú tí, ktorí sa majú dobre, sú bohatí, majú čo jesť aj kde bývať, nechýba im dobrá nálada a optimizmus, sú obľúbení, ba až populárni. Tým druhým spôsobom žijú tí, ktorí sú chudobní, pretĺkajú sa životom s ťažkosťami, nemajú čo jesť alebo kde bývať, nemajú dôvod na radosť, sú neraz tŕňom v oku. Ktorý z týchto dvoch spôsobov by sme si vybrali? Komu by sme závideli jeho údel?

Človek by si zo svojho ľudského pohľadu asi zvolil ten prvý životný štýl - život v blahobyte. A predsa Pán Ježiš hovorí opačne. V dnešných slovách hovorí o tom, kto je blahoslavený. Toto zvláštne slovo môžme preložiť tiež ako šťastný, ten, ktorému možno blahoželať, komu možno závidieť. Pán Ježiš hovorí, že blahoželať a závidieť možno práve tým, ktorí trpia, ktorí sú nešťastní, ktorí majú nedostatok, ktorí sú nepopulárni. Pritom tu nejde len o hmotné veci a chudoba, hlad, smäd či bolesť nepredstavujú iba telesné utrpenie. Je tu reč aj o tých, ktorí sú slabí duchovne a duševne, ktorí trpia pre nespravodlivosť v tomto svete, ktorí sú hladní po duchovných veciach, láske, pokoji či spravodlivosti, ktorí sú nepopulárni pre svoju vieru či charakter. O týchto Pán Ježiš hovorí, že sú to šťastní ľudia.

Slová Pána Ježiša sa nám môžu zdať zvláštne, no iba dovtedy, kým si neuvedomíme, kým On je a odkiaľ prichádza.  V dnešnej dobe televízie, kníh a internetu nás len tak hocičo neprekvapí. Hoci by sme nikdy neopustili rodné mesto, cez internet či televíziu môžeme vidieť aj tie najodľahlejšie kúty Zeme a poznať dokonale svet. No ako na tom boli naši starí rodičia? Ak do dediny prišli cestovatelia z Ameriky a rozprával o mrakodrapoch, autách či parníkoch, mohli naši prastarí rodičia iba udivene otvárať ústa a trápiť sa s pre nás už úplne bezpredmetnou otázkou, či týmto fantastom vôbec možno veriť a či si to všetko nevymýšľajú. My sme dnes moderní a vzdelaní. No ak ide o otázky mimo rozsah nášho pozemského života, stále sa podobáme našim udiveným starým rodičom. Veď kto z nás môže niečo vedieť o večnom živote, o dianí po smrti či o trvácnosti hodnôt, ak nie Pán Ježiš, ktorý odtiaľ prišiel a dokázal, že má moc aj nad smrťou? Práve On k nám dnes hovorí, aby nás upozornil na to, že náš život nie je obmedzený len na roky, ktoré tu žijeme a na majetok, ktorý tu zhromaždíme. Ak teda niekto prahne po zaručených správach typu "Ako je to tam", nech pozorne počúva Pána Ježiša.

Pán Ježiš totiž upozorňuje, že nič hmotné nemožno vziať z hmotného sveta do nehmotného. Preto všetko čo máme v peňaženke, musí ostať tu. Do nehmotného sveta možno vziať iba nehmotné poklady, ktoré máme v srdci. Preto stojí za to práve tieto zhromažďovať a rozvíjať. To však nerobí ten, koho pozornosť je upriamená na hmotné veci. Taký človek totiž zanedbáva svoje srdce a vieru. Pán Ježiš Kristus hovorí o tých, ktorí trpia, trápia sa, plačú a hladujú, že sú šťastní, pretože ich duchovné zápasy prinášajú ovocie v podobe trvalých pokladov srdca.

A nie len to. Pán Ježiš chce, aby sme sa vedome trénovali v prajnosti, dobrotivosti, láske a štedrosti. Chce, aby sme milovali nepriateľov, odpúšťali dlžníkom, robili prvý krok voči protivníkom a to všetko preto, aby sa naše srdce zdokonaľovalo v duchovných pokladoch. 

Je teda hriech byť bohatý? Nie. Nie je to hriech, ak človek nie je zaslepený svojim majetkom a zveľaďuje aj poklady srdca. Tie sú totiž trvalé a môžeme si ich vziať do nebies, kde ich Pán Ježiš svojou mocou pretvorí na dokonalé.

Pri návšteve cintorína teda neklesajme na duchu a nebojme sa smrti, ale zhromažďujme si poklady srdca, lebo takých, ktorí sú srdcom bohatí, je kráľovstvo Božie. A o tých naozaj možno právom povedať, že sú šťastní a je im čo závidieť. Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=194