ŠTEFAN KISS

Absolútna dôvera
Publikované: Utorok, 01.10. 2013 - 00:00:00
Vec:




"Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin; šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Cháránu." (1M 12, 1-4)

Prečítané slová zazneli Abrámovi, keď mal 75 rokov. Mal opustiť mesto, v ktorom žil a odísť ktovie kam. Boh mu to prikázal, no nedal mu žiadne podrobné informácie, iba sľub svojho požehnania. Nevieme ako dlho Abrám uvažoval, rozhodoval sa, zápasil. Vieme však, ako sa rozhodol. Opustil Chárán a šiel tam, kam ho volal Boh.

Vieme si predstaviť, že by niečo také zaznelo nám? Boli by sme schopní odísť do cudzieho sveta len tak, bez podrobných informácii? Veď stačí ak máme odísť na týždňovú dovolenku a zháňame všetky možné informácie o mieste nášho pobytu - fotky, referencie iných klientov, hodnotenie stravy... Abrám nič z toho nemal a predsa šiel, vyzbrojený iba absolútnou dôverou Bohu.

A práve tá dôvera je to, čo nám často chýba. Ak sa topiaci človek chytá hodeného lana, nerozmýšľa nad tým, či je to lano dosť silné, či je dosť silný človek, ktorý ho drží, či sa počas záchrannej akcie niečo neprihodí... Jednoducho sa chytí lana a dôveruje svojim záchrancom. Ak by začal špekulovať a strácať čas zbytočnými otázkami, mohlo by to viesť k jeho koncu. No presne to často robíme my. Ak nás Pán Boh niekam vedie, my váhame, pýtame sa, špekulujeme, postávame na mieste a bojíme sa vykročiť, aby sa nám náhodou niečo nestalo. Akoby sme nevedeli, že mocný Boh, ktorý riadi náš život, má moc ochrániť nás pred všetkým, čo by nás mohlo stretnúť na ceste, ktorú nám On sám vybral a že ak nám On vybral cestu, potom sa isto postará o to, aby sme bezpečne došli do cieľa.

Naše uvažovanie a špekulovanie je prekážkou našej vlastnej viery a dôvery. Vedel to aj Pán Ježiš, preto povedal: "Ak nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského" (Mt 18,3). Deti neváhajú, ale s dôverou idú tam, kam idú ich rodičia. A takúto dôveru potrebujeme aj my voči Pánu Bohu.

Mal ju Abrám a Pán Boh mu ju počítal za spravodlivosť. Doviedol ho do cieľa a Abrám sa tešil veľkému Božiemu požehnaniu, pretože Božie sľuby sa naplnili. Ani pri nás Božie sľuby nie sú prázdne. Ak nám Pán Boh niečo ponúka, myslí to vážne. Nebuďme teda príliš "múdri", lebo je to bláznovstvo v Božích očiach a radšej s absolútnou dôverou vykročme tam, kam nás Pán volá.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=191