ŠTEFAN KISS

Pamiatka reformácie
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 13:29:20
Vec:


Galatským 5, 2-6



  „Ajhľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon. Úplne ste odlúčení od Krista, ktoríkoľvek chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti. Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti. V Kristu Ježiši totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moci, ale viera činná skrze lásku.“ (Galatským 5, 2-6)

Bratia a sestry v Pánu!

  Keď prídete do obchodu, napríklad do samoobsluhy s potravinami, vidíte veľkú ponuku rozličných výrobkov. Takmer všetky výrobky majú pekný, pútavý obal a vy chodíte pomedzi regály a pozeráte na tú pestrú ponuku. Jednotlivé výrobky vás lákajú, snažia sa upútať vašu pozornosť. A práve o to výrobcom ide. Investujú mnoho času aj peňazí do obalu. Snažia sa ním zaujať, aby ste si ich výrobok kúpili. A vy si ho naozaj kúpite. Potom prídete domov a s napätím očakávate, čo nájdete dnu. No žiaľ, neraz ste prekvapení alebo až sklamaní, keď kúpený výrobok nespĺňa vaše očakávania. Skúsené gazdinky zasa vedia, že mnohé chutné a kvalitné výrobky majú práve jednoduchý a nenápadný obal. To preto, že ich výrobcovia investovali viac do samotného výrobku než do obalu.

  Takto je to v obchode, no takto to je aj v živote. Ľudstvo už dávno prišlo na to, že aj človek má svoj zovňajšok a svoje vnútro. A tiež už dávno si ľudia uvedomili, že tieto dve veličiny mžu ale aj nemusia spolu ladiť. Človek navonok pekný a príjemný, mže byť aj vo vnútri pekný. Navonok škaredý mže byť škaredý aj dnu, no mže to byť aj naopak. Človek vonku nepekný mže byť vnútri pekný a opačne. To sú štyri kombinácie, štyri možnosti ako dokáže u človeka ladiť či neladiť jeho vonkajšok a vnútro.

  Problémom však je to, že túto situáciu ľudia často zneužívajú. Často sa dáme oklamať vonkajškom. Často si myslíme, že ak sa k nám niekto milo a pekne správa, má s nami tie najlepšie úmysly. A ptotom sa sklameme. A mnohí zasa úplne vedome chcú oklamať svoje okolie svojim zovňajškom. Mnohí ľudia k vám pristupujú s úsmevom na tvári, no vo vnútri sú draví vlci.

  Najhoršie je však to, ak sa ľudia svojim zovňajškom snažia oklamať Boha. A to sa presne stalo Židom. Spoliehali sa na obriezku. Mysleli si, že ich toto vonkajšie znamenie automaticky zaraďuje do národa a tým aj do blízkosti Boha. Boli presvedčení, že obriezka stačí na to, aby mali zaručenú milosť Božiu. Vtedy však Boh poslal k nim apoštola Pavla, ktorý veľmi rázne a nahlas povedal: "Omyl! Úplne ste odlúčení od Krista, vypadli ste z milosti. Ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje."

  Presne to isté sa stalo aj stredovekej cirkvi, ktorá vo svojom pomýlení začala klásť draz na vonkajšiu krásu chrámov, kňazskžých rúch alebo odpustky. Človek mával odpustkom voči nebu a vravel si: Teraz mám už Božiu milosť istú, veď mám odpustok. Ten mi je vstupenkou do neba. Aj vtedy však Boh poslal svojich, ktorí povedali veľmi rázne a nahlas svoje: "Omyl! Kristus vám nič neprospeje. Úplne ste od Neho odlúčení, vypadli ste z milosti."

  Práve túto udalosť si pripomíname dnešným dňom, ktorý je pamiatkou reformácie. Je to však len spomienka? Je to len oslava tých, ktorí nazbierali odvahu povedať to nahlas? Je to oslava vzniku našej cirkvi? Nie. Dnešný deň sa nám veľmi naliehavo prihovára. Pýta sa nás, či si aj my nezakladáme na zovňajšku. Tento problém sa totiž neskončil reformáciou. Dnešný deň sa nás pýta, či sa nesnažíme oklamať Boha našim vysedávaním v kostole či položenou Bibliou na stole, keď v skutočnosti ju nikdy neotvoríme a v kostole sedíme srdcom pevne zatvoreným. Dnešný deň nám hovorí: "Ak takto rozmýšľate, beda vám" Lebo ste úplne odlúčení od Krista, vypadli ste z milosti. Kristus vám nič neprospeje."

  Sú to veľmi tvrdé a kruté slová, no poukazujú na naše zmýšľanie a obviňujú nás. Pýtajú sa, či svojim úsmevom nechceme klamať Boha.

  Apoštol Pavel však nezostáva len pri kritike, ale aj vysvetľuje, príčinu a podstatu problému. Hovorí, že v Kristu obriezka ani neobriezka nemá moci, ale len viera, činná skrze lásku. To je ten problém. Boh sa nedá oklamať zovňajškom. Nie obriezkou sa dostávame do Jeho blízkosti, ale jedine vierou. Tým, čo naozaj máme v srdci. Vierou a nie hocijakou, ale vierou, ktorá je činná skrze lásku. To znamená vierou, ktorá sa prejavuje, vierou, ktorú vidno.

  Viera, prejavená v láske je teda tou skutočnou veličinou, ktorá platí v Kristu Ježiši, to viera je tou "vstupenkou do neba". Kde ju však nájsť, získať a upevniť, aby tam kde nie je bola a tam kde je jej málo bolo jej viac. Aj na to nám apoštol odpovedá keď hovorí: "My pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti". Deje sa to pomocou Ducha, Božieho Ducha, Ducha Svätého. Toho teda prosme a žiadajme o pravú vieru. Toho prosme, aby nás naplnil láskou a tak dal prejaviť sa viere,.

  Ak teda máme zhrnúť odkaz dnešného dňa, znel by: Nezakladajte si na vonkajšku a nesnažte sa oklamať Boha chodením do kostola, spievaním piesne či zbožnými rečami, ak vaše srdce pri tom chýba. Inak Vám Kristus nijako neprospeje, naopak, vzdialení ste od Neho. Vypadli ste z milosti. Ale proste Boha, aby vás obdaril svojim Duchom. Proste Boha, aby Vám skrze tohto Ducha dal pravú  a živú vieru. Takú, ktorá sa prejavuje v láske. Tak získate novú tvár, ktorá je pravá a ktorá platí aj u Boha i u ľudí.

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=18