ŠTEFAN KISS

Deliť či spájať?
Publikované: Utorok, 01.05. 2012 - 00:00:00
Vec:




 „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zj 3,20)

Nedávno sa mi pochválila jedna dievčina – budúca nevesta: „My máme o našom manželstve jasnú predstavu. Už teraz máme všetko podelené.“ To slovíčko „podelené“ mi zarezonovalo v ušiach a spýtal som sa: „Čo máte podelené?“ „Všetko!“ znela odpoveď „úlohy, čas, peniaze...“

Uvedomil som si, že najlepšie manželstvo je to, kde je všetko presne podelené – zadelené – rozdelené. Všetky úlohy, všetky povinnosti, ba aj ten čas sú ...delené. K ideálnemu stavu dospejeme, keď si všetko podelíme. Čosi sem, čosi tam, niečo mne, niečo tebe, všetko roz“delíme“ na dve, tri alebo aj štyri strany až napokon uprostred nezostane nič. Ak by dačo zostalo, zrejme sme delili zle.

Netvrdím že nemáme deliť. Veď inak by tu bol chaos. Deliť určite treba. Len ma znepokojuje otázka: Čo nás pri toľkom delení vlastne bude spájať? Veď ak všetko podelíme, stane sa manželstvo či rodina len niekoľkými časťami obrázka, ktoré, ak sú k sebe priložené, dávajú celistvý obraz, no môžu sa kedykoľvek zosypať, pretože ich nič nedrží pohromade. A naše manželstvá a rodiny skutočne tak aj neraz vyzerajú.

Túžime, aby rodiny boli ukážkou jednoty, svornosti a harmónie. Čo ich ale má spájať? Záujmy, ktoré sa rokmi menia? Práca, ktorou si nikto nemôže byť dlhodobo istý? Láska, ktorá po čase vyprchá? Peniaze, ktoré sa minú? Vášeň, ktorá ochladne? Deti, ktoré vyrastú? Povaha, ktorá sa vyvíja pod tlakom životných okolností? Na základe tohto všetkého sú dnes budované rodiny a vydržia len toľko, koľko tieto nestále spojivá.

Potrebovali by sme pevnejšie a stálejšie spojivo. A ja viem len o jednom. Jedine o Pánovi Ježišovi svedčí písmo, že je ten istý  včera, dnes i na veky. (Žid 13,8). V Jeho prospech svedčia skúsenosti tých rodín a spoločenstiev, ktoré sa Ním nechali spojiť. Život s Ním je totiž ako lano. Ak ste si to niekedy všimli, pevné lano vzniká prepletením viacerých povrazov. A nestačia len dva. Musí byť aj to tretie, ktoré ich spája do pevného celku. Aj Ježiš chce byť spojivom, ktoré bude držať naše rodiny v celku, a to pre naše dobro.

V náš prospech navyše hrá okolnosť, že Pán Ježiš sa nám sám ponúka. Stojí pri dverách a trpezlivo vyčkáva, kým Ho pozveme k stolu. Netreba pre Neho variť. Nevyjde nás draho. Chce iba náš čas a náš záujem. Chce s nami posedieť pri stole a hovoriť. Chce počuť naše sťažnosti aj problémy, chce sa tešiť z našich úspechov. Chce byť pilierom, ktorý pevne stojí v strede rodiny a je rovnako prístupný a spoločný pre všetkých doma. Členovia rodiny k Nemu smú prichádzať a v modlitbe s Ním hovoriť, alebo sa v nej dokonca všetci s Ním stretnúť. Výsledkom je, že sa časti obrázka našej rodiny nerozsypú keď sa zmenia záujmy, zavŕši práca, vyrastú deti, minú sa peniaze či vyprchá láska. Rodina, spájaná modlitbou k Ježišovi ostane.

Prestreli sme teda aj pre Neho?







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=176