ŠTEFAN KISS

Paradoxný Boh
Publikované: Nedea, 01.01. 2012 - 00:00:00
Vec:




Sú za nami Vianoce – sviatky plné zvláštnych paradoxov. Oslavujeme narodeného kráľa, no dívame sa na obrázok s maštaľou, hovoríme o radosti, no myslíme na trpiaceho umierajúceho Štefana, počúvame zasľúbenia o víťazstve, no v chráme nám pohľad padne na kríž a Ježiša, ktorý je na ňom potupne umučený. Potom si pri vstupe do nového roku prečítame heslo na rok 2012, ktoré znie: „Ježiš hovorí: Moja moc sa v slabosti dokonáva“ (2K 12,9) a to nás utvrdí v myšlienke, že Boh má skutočne záľubu v obrátených hodnotách, protikladoch života, v paradoxoch.  

Keď si otvoríme Bibliu, nájdeme tam okrem iného aj takéto slová: „Čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je“ (1K 1,27-28). Ako je to vôbec možné a prečo je to tak?

Neraz som sa už stretol s názorom, že Biblia je plná nezmyselných paradoxov, že celé kresťanstvo je plné nezmyselných paradoxov a takto uvažujúcim ľuďom sa aj sám Boh javil ako paradoxný, ktorý nevie čo vlastne chce, ktorý ako tvorca všetkého sám nerešpektuje to čo je a chce to ničiť, aby vzápätí povýšil niečo iné, ktorý žiada raz to a potom zasa ono, ktorý vedie ľud do zasľúbenej zeme, no vzápätí ho obracia opačným smerom, ktorý zasľubuje hojné potomstvo no vzápätí dopúšťa skazu, ktorý sľubuje spásu, no celé stáročia sa nič nedeje.

Takýto pohľad naozaj môže vzniknúť, no iba vtedy, ak človek hľadí kriticky na Boha samého mysliac si, že Boh je ten, ktorý sa vymyká z normálu tohto sveta. Tu však nastáva problém. Kto tu bol skôr? Kto určil pravidlá a kto dal všetkému inicializačný stimulačný podnet? Je to podobné ako keď niekto založí firmu a trvá na tom, aby sa v nej dodržiavali isté pravidlá. Ak sa tak nedeje, môže narušiteľ dostať padáka, alebo sa konateľ nejakým disciplinárnym konaním postará o poriadok. No Boh.... On je až príliš láskavý, preto ľudia ešte stále nedostali padáka, hoci Boží stvoriteľský plán obrátili úplne hore nohami.

Boh stvoril svet a dal ho človeku, aby ho obrábal a strážil. No človek drancuje prírodu, klčuje pralesy, znečisťuje ovzdušie i vodu, vypúšťa do nej jadrový odpad či tony ropy a postupne tak celú zem vedie ku kolapsu. Boh stvoril ľudí ako muža a ženu, aby spolu žili v manželstve, no oni žijú v rôznych neusporiadaných zväzkoch a striedajú partnerov ako sa im to páči. Boh stvoril ženu, aby bola pomocou mužovi, privádzala na svet deti a bola srdcom rodiny, no ona často vládne a hovorí si, že je emancipovaná, zbavujúc sa pritom úloh, čo jej Boh dal a žiadajúc od muža, aby to robil za ňu. Boh stvoril rodičov, aby vychovávali deti, no oni sa pritom sami stávajú dobrovoľnými sluhami svojich detí a robia všetko podľa ich vôle mysliac si, že im tak dokazujú lásku. Boh stvoril solidárnosť, aby na svete neboli chudobní a aby tí čo majú viac, podelili sa s tými, čo majú menej, no ľudia závistlivo odtrhnú žobrákovi od úst posledný krajec chleba, hoci sami sa topia v blahobyte. Boh stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, aby žil medzi ostatnými, no on sa radšej zatvára medzi štyri steny a za svojho najlepšieho spoločníka si berie stroj s monitorom a klávesnicou. Boh stvoril pre človeka telo a všetky orgány tak, aby mal človek zdravie a dlhý život, no on si svoje telo zámerne ničí dymom, alkoholom, drogami a nezdravými jedlami. Boh dal svetu ticho, aby v ňom ľudia mohli uvažovať a duchovne sa nasycovať, no človek ho zabíja hlukom a hudbou o ktorej si myslí, že mu prináša zábavu. Boh dal svetu skromnosť a pokoru, aby si ľudia boli schopní navzájom pomáhať, slúžiť a odpúšťať a aby tak ich vzájomná láska a úcta rástli, no človek si naplnil srdce hrdosťou na seba samého a myslí si, že všetko čo má, stvoril sám. Tak ľudská pýcha a sebavedomie rastie  a človek už nevidí nič z toho, čo mu Boh z lásky kedysi na začiatku dal. Kto je teda vlastne paradoxný? Kto je úplne mimo a kto je smiešny a bláznivý? 

Nie Boh, ktorý verne zotrváva pri tom svojom a poukazuje na pravé hodnoty svojich darov, ale človek, ktorý sa svojim životom a vnímaním sveta úplne obrátil je paradoxný. Boh nám stále a znova ukazuje to pôvodné a správne. Ukazuje nám chudobného Ježiša, lebo nám pripomína, že v skromnosti nájdeme k sebe cestu. Ukazuje nám trpiaceho Štefana, lebo vie, že v utrpení najlepšie poznáme Božiu blízkosť. Ukazuje nám golgotský kríž lebo vie, že práve v potupnej smrti a poslušnosti je víťazstvo Božieho Syna nad diablom, ktorý si myslí, že svojim zvráteným zmýšľaním nakazí a ovládne všetkých.

Boh je nemenný a stále vie, čo je najlepšie. Každodenne nám to chce ukázať. Je teda iba na nás, či to chceme vidieť. Ak si to začneme všímať, ak začneme uvažovať nad tým, prečo Boh poslal svojho Syna na zem, prečo Mu dal narodiť sa v chudobnej maštali a prečo Mu pripravil životný údel zločinca, pochopíme, kde sú skutočné hodnoty života a to nie len pre Boha ale aj pre človeka, ktorý už vytriezvel a vymanil sa z pomýleného a zvráteného zmýšľania dnešného „moderného“ sveta. Vtedy spoznáme, že ani heslo na tento rok nie je také paradoxné ako by sa zdalo, ale že iba reálne ukazuje, kde je skrytá moc ľudského ducha, ľudskej lásky, ba i moc Boha samého.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=173