ŠTEFAN KISS

Aj dážď môže byť užitočný
Publikované: Pondelok, 01.08. 2011 - 00:00:00
Vec:




Toto leto si prevádzkovatelia kúpalísk a predajcovia plážového občerstvenia veľa nezarobia. Počasie je vrtkavé, mení všetky naše plány a hoci sme sa tešili aspoň na pekné popoludnie, hneď príde ochladenie či dokonca búrka a namiesto možno jediného kúpania sa môžeme akurát tak prechádzať po meste. V tom lepšom prípade. V tom horšom, keď stále prší, musíme sedieť doma a snívať o tom, aké by bolo krásne nachádzať sa teraz niekde ďaleko na juhu, na slnečnom morskom pobreží a naberať bronz. Tí, ktorých takáto cesta k moru čaká dúfajú, že tam ešte zažijú pekné slnečné dni, tí čo sa stade už vrátili sa buď tešia, že vystihli pekné dni alebo nadávajú a plačú za stratenými peniazmi, ak ich dovolenka nevyšla.

„Čo v takom studenom a daždivom lete?“ kladieme si otázku, keď si v práci vezmeme dovolenku s nádejou, že dni voľna vyplníme príjemnými výletmi alebo sladkým ničnerobením na záhrade, no namiesto toho počítame kvapky dažďa na okennej tabuli. A predsa aj z takej chvíle môže človek vyťažiť pre seba niečo pozitívne.

Spomínam si na jeden slovenský román, v ktorom hlavná hrdinka spomínala na jedny prázdniny so svojimi rodičmi. Vybrali sa z Bratislavy na Zemplín, rozložili stan priamo na Šírave a tešili sa, že sa budú celé dni slniť a čvachtať vo vode. Prišla však zima a studené, daždivé  počasie, ktoré ich na celé hodiny zahnalo do stanu. A tu, pod stanovou plachtou sa odohrali najkrajšie prázdniny románovej hrdinky. Celé hodiny so svojim bratom počúvala historky a spomienky svojich rodičov. V daždivých dňoch sa rozhovorili a spomínali na rôzne veselé i smutné veci, na príhody svojho detstva či zážitky spoločnej mladosti pred narodením detí. Boli to napínavé, nové a zaujímavé príbehy, ktorým nechýbala hodnovernosť, pretože boli zažité a napriek tomu boli zaujímavé, pretože ich zažili oni – otec a mama. Románová rodinka sa z dovolenky vrátila s rozličnými pocitmi. Otec mal pocit zlyhania, pretože dlho plánovaná a očakávaná dovolenka nevyšla, hoci na ňu tak dlho šetril, pripravoval sa a všetko naplánoval. (Kto by nebol naštvaný? Mnohí by sme na tom boli asi podobne.) Myslel si, že celá rodina vníma dni, prečupené pod stanom na brehu Zemplínskej Šíravy rovnako, no jedného dňa náhodou začul za dverami detskej izby nadšenú vravu. To jeho deti opisovali dovolenku svojim kamarátom. A čuduj sa svete – nie hanlivými slovami sťažnosti a kritiky, ale s nadšením a konštatovaním, že lepšiu dovolenku nikdy v živote nezažili.

Spomínam si na tento román, keď s rodinkou sedíme doma a počúvame dažďové kvapky, ktoré klopkajú na okno. Vtedy vlastne stojíme na rázcestí. Z jednej strany sa na nás usmieva spokojnosť, z druhej na nás hľadí zachmúrená nespokojnosť. Máme teda len dve možnosti: sedieť doma spokojní alebo sedieť doma nespokojní. Je to len na nás a k obom možnostiam stačí málo. Stačí vziať do úst slová kritiky, začať sa sťažovať na počasie, dnešný svet a všetko okolo. Stačí sa začať výdatne ľutovať a rozmýšľať nad tým, čo mohlo byť, keby nebolo tohto počasia. Tak človek najľahšie otvorí srdce sebaľútosti, závisti voči tým, ktorým dovolenka náhodou vyšla a zúrivosti voči všetkému.

Ale je tu aj tá druhá možnosť – zostať šťastný s tými, ktorí sú pri nás. Je to moja manželka, moja dcérka a môj syn, s ktorými môžem prežiť príjemné chvíle, ak vonku prší. Môžeme spolu sedieť pri stole a je to zrazu úplne iná blízkosť ako keď vedľa seba ležíme na pláži. Tam sme fyzicky spolu, no predsa každý vo svojom svete, hľadiac svoje záujmy a napĺňajúc svoje túžby a predstavy o dovolenke. Tu sme naozaj spolu. Hľadíme na seba, vnímame navzájom našu náladu a chceme si byť ešte bližší. Otvoríme preto dvierka svojich pocitov, myšlienok a spomienok a zrazu sa začnú rinúť slová, ktoré nemajú konca-kraja. Sú to nie len rozprávané príbehy a zážitky, ale aj myšlienky, dojmy, plány, túžby či obavy. A vtedy zistíme, že nám pláž vôbec nechýba. Nevravím, že by sme na ňu nezašli ak by bolo pekne. Ale ak nie je, využili sme čas pre vzájomnú blízkosť a bolo nám tak dobre, že si potajomky až prajeme, aby pršalo aj zajtra. A ak Pán Boh dá, bude zasa pršať. Ale psst, nehovorte to prosím našim susedom. Oni totiž zajtra odchádzajú na dovolenku.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=166