ŠTEFAN KISS

Priznaj sa!
Publikované: Streda, 01.06. 2011 - 00:00:00
Vec:




Priznať sa? A k čomu??? – začudovali by sme sa, keby niekto na nás zrúkol podobným spôsobom. Pod pojmom „priznať sa“ si totiž automaticky predstavíme priznanie sa k niečomu zlému, k niečomu, čo má ostať skryté, čo sme možno urobili alebo si pomysleli, no potajomky, bez svedkov a s túžbou ponechať svoj čin alebo myšlienku v skrytosti. No nemusí to tak byť vždy. Priznať sa môžeme aj k pozitívnym veciam, k ideálom či skúsenostiam, ktoré sme doteraz nijako nezverejňovali a teraz sme postavení pred výzvu pridať sa.

Začiatok júna sa v evanjelických cirkvách strednej Európy nesie v duchu veľkého stretnutia kresťanov šiestich národov. Každé tri roky sa zídu kresťania z Nemecka, Rakúska, Čiech, Slovenska, Poľska a Maďarska. Tentoraz boli miestom stretnutia Drážďany. Spýtame sa: načo vôbec? Prečo by som mal cestovať toľkú diaľku?

Kresťanom človek môže byť vo svojom súkromí. Môže veriť v Boha, no nikto to o ňom nevie. Nikto ho nevidí kráčať do nejakého kostola, v jeho rečiach nikdy nie je ani náznak zbožnosti a tak by sme si povedali, že taký človek o vieru ani nezavadil a žije si bežným životom bez Boha. On by však bol presvedčený, že jeho viera je v poriadku aj keď je skrytá, že do jeho duchovného sveta nikoho nič nie je a že on môže veriť komu chce, čomu chce a ako chce. Poznám mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že sú veriaci v srdci a nepotrebujú to dávať nijako najavo.

Písmo Sväté však takúto vieru vôbec nepozná. Pán Ježiš naopak vyzýval ľudí, aby sa k svojej viere priznávali, aby ju dávali najavo a aby sa za ňu nehanbili. Prirovnával veriaceho človeka ku svetlu a hovoril: „sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome“ (Mt 5,15). Svetlo zakryté nádobou je neužitočné rovnako tak, ako viera skrytá v súkromí. Na inom mieste zasa rázne vyzýval: „ktokoľvek ma vyzná pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach“ (Mt 10,32-33). To sú už tvrdšie slová ktoré naznačujú, že o ľudí, ktorí si svoju vieru skrývajú len pre seba a k menu Ježiša Krista sa vôbec nepriznajú, pán Ježiš nemá záujem.

Viera je v Písme často prirovnávaná k pokladu. Je to drahocenná vec a šťastný je človek, ktorý ju má. Ježiš Kristus rozprával mnoho príbehov o tom, ako človek má naložiť s pokladom svojej viery a to vždy s cieľom ukázať poslucháčom, že poklad viery je ten najvzácnejší a že preň treba obetovať všetko. Historická skúsenosť celých generácii potvrdzuje tieto slová. Veď mnohé stáročia bola viera jediným hodnotným majetkom našich predkov. V časoch veľkých sťahovaní a osídľovaní nových území ďaleko na juhu prichádzali naši prastarí otcovia do cudzích končín len s Bibliou a spevníkom v ruke. Viera bola to jediné o čo sa mohli oprieť v neistých a zlých časoch, viera bola to jediné čo si odnášali, keď opúšťali rodný kraj s cieľom nájsť nový život. A táto viera ich skutočne držala. Nedala im upadnúť na duchu a mysli, nedala im podľahnúť vlastnej úbohosti, bezmocnosti, malosti a beznádejnosti, ale vlievala im silu a dokonca i radosť zo života. Práve preto bol život našich predkov napriek všetkému ich utrpeniu šťastný.

Pán Ježiš, prirovnávajúc vieru k pokladu, nezabudol zdôrazniť, že viera je poklad, ktorý nikto neukradne a nezničí sa hrdzou, na rozdiel od svetských vecí, ktoré nám niekto ľahko odcudzí alebo sa samé zničia. My ich dnes máme veľa a vidíme, ako veľa času a peňazí si vyžadujú. Chceme mať veľký dom a myslíme si, že budeme šťastní a bezstarostní v ňom, ale náš dom pýta od nás stále nové a nové investície, veľa času a peňazí nás stojí jeho prevádzka a údržba a aby sme boli schopní ju zvládnuť, sme hnaní do ďalšej a ďalšej práce s cieľom na svoje bývanie vo veľkom dome zarobiť. Chceme drahé auto, no musíme s ním chodiť na prehliadky, platiť peniaze za jeho prezúvanie, za drahé poistky, ktoré nám dajú aspoň aký-taký pokoj do sna, aby sme sa nemuseli celú noc triasť strachom, či ho ešte ráno nájdeme na svojom mieste. Máme byt vybavený elektrospotrebičmi, ktoré spotrebujú mnoho energie, kazia sa a potrebujú našu neustálu starostlivosť a čas. Máme toho veľa. Sme šťastnejší? Spokojnejší? Je náš život hodnotnejší ako bol život našich predkov?

Netvrdím, že by som vymenil dnešný život za nevoľnícky sedliacky život v stredoveku. Na to som už príliš rozmaznaný a moderný. Chcem však mať ich šťastie, pokoj a radosť zo života. Preto popri všetkých moderných veciach dnešného moderného sveta chcem mať aj to, čo mali oni – neraz ako jediné imanie – ich vieru. Mám pocit, že sme zamenili ich duchovné bohatstvo za to hmotné a nevypláca sa nám to pretože vidíme, že ich život bez majetku s vierou bol lepší ako ten náš majetný bez viery.

Preto si chcem zachovať vieru v Boha ako poklad a svetlo života. Nie však len sám pre seba. Tak ako novým autom či domom sa človek rád pochváli, chcem sa aj ja pochváliť svojou vierou. V Biblii je to dokonca odporučené: „kto sa chváli, nech sa chváli tým, že mňa pozná“ (Jer 9,23). Nechcem si ju nechávať pre seba, ale chcem ju ukázať všetkým – chcem sa k nej priznať.

Mesiac jún nám priniesol hneď dve možnosti priznať sa ku svojej viere: stretnutie kresťanov 6-tich krajín v Drážďanoch bolo jednou z nich. A tu je odpoveď na otázku, prečo tam vlastne ísť? Nuž práve preto, aby sme sa všetci priznali k svojej viere a videli zástup kresťanov. Veľké zhromaždenie veriacich ľudí vždy naplní radosťou z poznania, že viera v Trojjediného Boha nie je len záležitosťou niekoľkých ľudí, ale je to sila, hýbajúca svetom, zasadená do sŕdc v každej krajine a tých sŕdc nie je tak málo. Druhou príležitosťou bolo končiace sa sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Aj tam sme mali možnosť priznať sa ku svojej viere. Snáď  každý kresťan tak bez váhania učinil.

A to nehovorím o bežných každodenných situáciách života, ktoré nám prinášajú mnoho príležitostí k tomu, aby sme priznali ale aj zapreli svoju vieru. Verím, že nie len z obavy pred tým, že by nás raz zaprel Ježiš Kristus pred svojim Otcom, ale z čírej radosti svoju vieru vždy priznáme.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=165