ŠTEFAN KISS

S kým bankujete?
Publikované: Piatok, 01.04. 2011 - 00:00:00
Vec:




Dnešný trh nám prináša veľa možností kde uskladniť svoje peniaze, kde si naopak požičať a kde si splátky meniť alebo svoju dlžobu predčasne splatiť. No povedzme si pravdu, nikto nám nič nedá zadarmo a či už sú výhody také alebo onaké, v konečnom dôsledku si aj tak musíme všetko zaplatiť sami. Ten kto má nejakú pôžičku dobre vie, že nebude mať nikdy istotu ani úplný pokoj v duši, kým sa svojej dlžoby nezbaví a vie aj to, že mu sebelepšia spoločnosť ani cent neodpustí.

No predstavme si zrazu, že by sme jedného krásneho dňa dostali z našej banky list, v ktorom by nám oznamovali: „Vážený klient, nakoľko ste našim dlhoročným a spoľahlivým zákazníkom, rozhodli sme sa obdarovať Vás finančným bonusom vo výške Vášho dlhu v našej banke, čím sa Vaša dlžoba u nás anuluje a akékoľvek naše finančné požiadavky voči Vám zanikajú“. Krásna predstava. Alebo iný list: „Vážený klient, dovoľujeme si Vám oznámiť, že Váš dlh v našej banke bol splatený sponzorom, ktorý nechce byť menovaný a preto všetky naše pohľadávky voči Vám zanikajú“. Ešte krajšie. No teraz si každý len ľútostivo či pobavene povzdychne, lebo každý vie, že je to iba predstava, ktorá sa nikdy nesplní.

Ale to nie je celkom pravda. Možno sa tak ľahko nenájde sponzor, čo by splatil naše dlhy v banke, ale čo naše dlhy u Boha? Čo naše platby pred Jeho spravodlivosťou? Naša podlžnosť v banke nie je jediná, ktorú tu na svete máme. Pred spravodlivým Bohom máme všetci dlžobu. On nám totiž dal čistý život, ktorý my každodenne kazíme, znesväcujeme a poškodzujeme. Svätý Boh – pôvodca nášho života – sa nemôže bez pohoršenia dívať na to, ako sa navzájom klameme, podvádzame, okrádame, ako na seba zazeráme, ako si kadečo vyčítame, ako si kadečo závidíme, ako sa hádame, ako sme voči sebe neochotní, ako sa jeden pred druhým zatajujeme alebo sa navzájom jeden druhému vyhýbame, ako si navzájom dávame prázdne sľuby bez reálnej vôle naplniť ich, ako sa navzájom ohovárame, ako si jeden druhého nevšímame alebo ako si dokonca slovne či aj fyzicky ubližujeme. Spravodlivý Boh s nevôľou hľadí na toto všetko a žiada od nás zadosťučinenie. Obviňuje nás z toho všetkého a Jeho spravodlivosť volá po treste. Asi tak, ako sa my s nevôľou dívame na to, čo je nám podriadené v prípade, že to žije a koná podobne. Veď si len spomeňme ako nás dokážu rozčúliť hádajúce sa deti alebo intrigy medzi našimi podriadenými. Tam si ale ešte môžeme povedať: „mne je to jedno“, ale spravodlivý Boh nie. On stvoril svet s poriadkom, v ktorom zlo musí byť potrestané a tak aj my musíme byť potrestaní za to všetko, čo robíme ľuďom okolo nás, hoci je to len tichá závisť, chladná ľahostajnosť alebo aj otvorené nepriateľstvo.

Aký trest by sme si zaslúžili? Čím sa ospravedlníme a čím vykúpime? Čo ponúkneme Bohu ako náhradu za škody, ktoré sme napáchali na Jeho svätom stvorení – na tomto svete či na dušiach ľudí? Ako napravíme zlo, ktoré sme spôsobili? Obávam sa, že veľa možností nemáme, nakoľko nič na tomto svete nie je naše a nedokážeme urobiť nič navyše nad to, čo už pred nami urobil Boh. V ničom Ho neprevyšujeme a nič Mu nemôžeme ponúknuť. A diabol? Ten sa teší z toho, že svätému Bohu dokázal, aké hlúpe je myslieť si, že človek si zachová čistotu, s ktorou bol stvorený. Smeje sa a žiada smrť, lebo on – pán temnoty a smrti – chce všetkých čo mu podľahli dostať naplno do svojej moci. A my sa tak ocitáme medzi dvoma kameňmi – medzi svätým Bohom, ktorého sme sklamali a odvrátili sa od Neho, robiac veci, ktoré sa Mu nepáčia a diablom, ktorý nás na zlé permanentne nahovára, aby nás našej čistoty zbavil. Stojíme tu so zmiešanými pocitmi, robiac zlo, ale túžiac po šťastí, pokoji a blahu. Ak by sme svojimi očami videli tieto dva kamene a ich svety – sväté Božie kráľovstvo pokoja a hrôzyplnú ríšu diablovu, zmocnil by sa nás strach a úzkosť, lebo naše vlastné skutky by nás pútali k diablovi a jeho ríši ničoty, no túžobne by sme hľadeli za svetlom kráľovstva Božieho. No ako sa tam dostať? Ako sa zbaviť toho puta, čo nás viaže k tme? Ako sa vykúpiť z jeho moci a očistiť sa?

A tu práve prichádza list z neba: „Milý synu/dcéra, si moje milované dieťa a tak som sa rozhodol zaplatiť za Teba a očistiť Ťa, aby si sa mohol vymaniť z diablových pút a vojsť do ríše svetla. Vydal som svojho Syna, aby zomrel namiesto Teba a Jeho svätá krv Ťa od všetkého zlého obmýva“. To znamená, že nemusíme už platiť životom, nemusíme sa už báť, nemusíme byť vo všetkom podriadení diablovi. Sme Boží, lebo Ježiš Kristus za nás zaplatil svojim svätým životom. Boh obetoval svojho Syna a vymenil Ho za naše životy, takže sme slobodní. Ale nie tak celkom. Nie sme slobodní v tom zmysle že by sme patrili sami sebe, ale patríme Bohu, ktorý za nás zaplatil, no On nám slobodu daruje.

Práve v tomto mesiaci budeme prežívať sviatok Veľkej noci – ten významný čas, kedy na Golgote umieral Boží Syn. To bola tá chvíľa, kedy sa splácal náš dlh, kedy sa podstupoval trest za naše viny, kedy Boh vydával svojho Syna na smrť namiesto nás. Skloňme sa v nesmiernej úcte pred Bohom a Božím Synom, lebo z čírej lásky je náš dlh vymazaný.

A tak mi záverom dovoľte jednu otázku: V tej duchovnej oblasti s kým bankujete?







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=156