ŠTEFAN KISS

Marec - mesiac knihy
Publikované: Utorok, 01.03. 2011 - 00:00:00
Vec:




My, ktorí sme zažili ešte oné socialistické roky si dobre pamätáme na toto heslo: marec – mesiac knihy. V našej mysli sa však vynoria aj rôzne iné aktivity škôl a mimoškolských klubov, ktoré súviseli s knihami a ich čítaním. Len tak námatkovo spomeňme povinné čítanie, čitateľské denníky, čitateľské súťaže, klub mladých čitateľov či súťaže v prednese poézie a prózy. Tieto a ešte mnohé iné aktivity nás mali viesť k tomu, aby sme čítali. Netuším, či sa dnes niečo z tohto na školách alebo v centrách voľného času robí, no viem, že vzťah dnešných detí, mládeže ale aj ľudstva ako takého ku knihám je iný.

Dnešný svet ovládli audiovizuálne médiá, ktoré nám všetko predkladajú hotové priamo pred nos, takže my potrebujeme ku konzumácii iba oči a uši. Hlavu spravidla nie. Veď kto by čítal 700 stranového Harryho Pottera, keď si to isté možno pozrieť v kine za zhruba 100 minút a to ešte v 3D prevedení?

A predsa. Hoci nám zdanlivo audiovizuálna technika dáva nový zážitok z realistického 3D videa, oberá nás o niečo iné – oveľa cennejšie – o našu fantáziu a predstavivosť. To nás duševne ochudobňuje a náš obzor sa zužuje len na veci, ktoré vidíme a počujeme. Nie sme schopní vnímať iné rozmery tohto sveta – rozmery neuchopiteľné zmyslami, no predsa preniknuteľné našim duchom a dušou.

Vziať do ruky dobrú knihu znamená opustiť svet v ktorom žijeme a vnoriť sa do sveta úplne iného. Dobrodružného, vedecko-fantastického, detektívneho, romantického alebo filozofického. S dobrou knihou v rukách možno spoznať  mnoho svetov, ľudských duší a pováh, ktoré by nám inak ostali skryté. S dobrou knihou v ruke možno odhaliť myšlienky človeka na pozadí jeho konania, ktoré síce vidíme, no bez poznania jeho myšlienok by sme ho nepochopili. Tak nás myšlienky a skutky románových hrdinov môžu neraz vyzbrojiť poznaním aj do skutočnej reality. Preto s poľutovaním vnímam klesajúci záujem detí a mládeže o knihy a s boľavým srdcom vnímam plné pulty kníhkupectiev, kde by som dokázal – zahrabaný po uši medzi knihami – stráviť aj celé roky.

No ak hovorím o knihách, nemám na mysli len romány, beletriu či poéziu, ktorá sa nám ponúka na pultoch kníhkupectiev. V prvom rade mám na mysli knihu kníh – Bibliu. Hoci ňou mnohí opovrhujú, hoci ju mnohí ignorujú a doma ju držia na poslednom mieste v knižnici, je to kniha, ktorá sa dožila najväčšieho počtu prekladov a vydaní v histórii. Neviem či existuje ešte jedna, ktorá by dokázala spôsobiť také revolúcie v životoch jednotlivcov i národov, ako práve ona. No je to len kúzlo knihy? Presvedčivý text? Pekné myšlienky a ideály? Bibliu nazývame aj živým slovom a to ona je, pretože slová, ktoré obsahuje, sú slovami Božími´, slovami mocnými, slovami konajúcimi. Za onými revolúciami, ktoré Biblia spôsobila človeku či národu, je vždy živý Boh.

To však pochopíme len vtedy, ak ju vezmeme do rúk a pohrúžime sa do nej. Platí tu totiž všetko to, čo som povedal vyššie o bežnej literatúre a možno ešte v dvojnásobnej miere. V Biblii totiž nespoznávame iba kladných či negatívnych hrdinov, strhujúce životné príbehy a nečakané zápletky či rozuzlenia. V Biblii spoznávame samého Boha. To sa naozaj dá a dá sa to práve tam – v Biblii. Treba však zatvoriť oči a uši, ktoré sa chcú dívať len na virtuálny 3D svet a otvoriť dušu, ktorá ide za hranice audiovizuálneho vnímania. Aj dnes existuje mnoho dramatizácii a animovaných spracovaní biblických príbehov. Nenahradí nám to však Bibliu samu a Boha v nej. Sú to len prvé kroky pre toho, kto Bibliu začína spoznávať. Na dramatizáciách a animáciách Biblie možno začať, no nemožno na nich zotrvať naveky. Pre skutočné spoznanie Boha sa treba vnoriť do Božieho slova.

Tu mi však napadá otázka: nedáva nám dnes diabol práve preto tak veľa audia a videa, aby sme toľko nečítali? Nie je to jeho vojnová stratégia, ktorou nás chce odlákať od Biblie a od Boha? V stredoveku ľudia čítať nevedeli a na omši počúvali Božie slovo len v latinčine, takže tomu ani nerozumeli. Nebolo treba pôsobiť na ich zmysly, lebo čítanie nepoznali. V minulom storočí vzdelanosť prudko vzrástla a ľudia začali čítať Bibliu. V dejinách prišlo dokonca niekoľko reformačných vĺn, ktoré priamo nabádali jednotlivcov k čítaniu Biblie. To už bol signál pre diabla že treba niečo robiť. A tak – mám dojem – začal pomaly pracovať na tom, aby v ľuďoch, ktorí síce už vedia čítať a majú plné obchody kníh, zahasil záujem o čítanie a o knihy. Dal im internet, televízie, satelity a 3D kiná, aby sa dívali na akčné filmy či porno, ale nečítali. Ak nebudú čítať, nevezmú do rúk ani Bibliu.

A tak je možné, že mnohí kresťania, hoc akokoľvek gramotní, nikdy Bibliu nečítali. Poznajú dojemné biblické príbehy, no nevedia takmer nič o živom Bohu.

Nedajme sa zmanipulovať diablovi a vezmime s láskou do rúk knihu. Tú bežnú na rozptýlenie či pobavenie, ale aj tú svätú pre duchovný rast. Stretneme tam živého Boha a uvedomíme si, že sa cítime, ako keby sme sa napili čerstvej vody. A o to práve ide. Boh je skutočne prameňom živej vody a čítať Jeho slovo znamená kľačať pri studničke a skláňať sa k jej priezračnej hladine, vidieť sa na nej a cítiť blízkosť vody. Už len skloniť hlavu a .... piť.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=155