ŠTEFAN KISS

Prečo si robíme zle?
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 11:59:57
Vec:


Ámos 8, 4-6



  „Čujte toto: Vy, ktorí gniavite chudobných a nivočíte bedárov v krajine! Hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a deň sviatočného odpočinku, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvodne falšovali váhu, aby sme za peniaze kupovali bedárov a chudobných za pár topánok, aby sme plevy predávali ako zrno!“ (Ámos 8, 4-6)

Bratia a sestry v Pánu!

  Ak ste sa v piatok alebo sobotu dívali na vysielanie krupinskej televízie, videli ste reportáž, ktorá odhaľovala reálny stav našej Vartovky. Vartovky, ktorá je ako symbol mesta Krupina zaujímavá pre každého návštevníka mesta, Vartovky, ktorú ako jednu z mnohých existujúcich, ale mála prístupných pamiatok naozaj môžeme týmto návštevníkom ukázať. V spomínanom vysielaní sme videli, v akom je stave. Ak ste však pozorne počúvali aj sprievodné slovo, započuli ste v komentári myšlienku, ktorá ľudstvu zaznela už nespočetne mnohokrát, a ktorú ľudia ešte stále nechcú prijať. Bolo tam povedané, že človek sa líši od ostatnej prírody tým, že ako jediný dokáže zničiť svoje vlastné dielo – dokáže zničiť sám seba. To je úplne proti zdravej logike, pretože všade v prírode vidíme snahu zachovať si život. Človek však nie. Ten dokáže dlho a systematicky pracovať na svojom zničení.

  Keď svoju situáciu vidíme takto jasne a neskreslene, položíme otázku: „Ako je to možné? Prečo to človek robí? Prečo si úmyselne škodí?“ Odpoveď je veľmi jednoduchá. Robí to preto, lebo nevie že si škodí, ale myslí si, že robí dobre. A toto presvedčenie ho ženie ďalej a ďalej vo svojom konaní. Človek napríklad vybuduje vodné dielo v presvedčení, že si pomôže. Vybuduje atómovú elektráreň a myslí si, že bude mať dostatok energie. Vybuduje obrovskú priehradu a myslí si, že tým ovládne vodný živel a zbaví sa problémov s ním. Zostrojí autá, lietadlá, rakety a je presvedčený, že tým uľahčí svojim nohám, odbremení plecia, preskúma každý kút na zemi. Pri tom všetkom si človek nevšimne, že z prírody zmizli mnohé živočíchyý, že atómom ohrozil život zvierat i ľudí široko-ďaleko, že priehradou či dielom narušil kus ekosystému, ba zničil obce a dediny v danom území, že rýchlymi a výkonnými motormi znečistil vzduch, ktorý dýcha. Je to malá daň za to všetko, čo človek svojimi výdobytkami získal? Možno by tá daň aj stála za to, keby ešte stále nebolo málo energie, keby sme ešte stále nemali problémy so živlami, keby sa nám rýchlosť, ktorú sme dosiahli, stále nezdala nízka, keby poznanie, ktoré máme sa nám zdalo dostatočné. Ale nám je ešte vždy málo a tak chceme viac. Chceme ešte viac energie, vyššiu rýchlosť, viac poznania. A tak budujeme ďalšie elektrárne, zostrojujeme ešte rýchlejšie vozidlá, motory či prístroje, chceme vedieť ešte viac. A ako za to zaplatíme? Opäť len svojim životným prostredím, svojím zdravím a svojím životom, ktorý iróniou osudu stratíme pri rýchlej jazde, keď sa ponáhľame vypomôcť ľuďom, postihnutým povodňou, alebo ožiareným rádioaktívnyým žiarením, ktoré spôsobili atómy, búriace sa ľudskému úsiliu ovládnuť ich.

  Tak sa všetko to, čo sme považovali za dobré obracia proti nám a prináša nám skazu. My tým vlastne len doplácame na našu neschopnosť vidieť a rozoznávať, čo je pre nás dobré a čo nie, pokiaľ môžeme ísť a kde už musíme zastať.

  Práve toto poznanie nám dáva aj prorok Ámos v 8. kapitole svojej knihy. Hovorí tu Hospodin jeho ústami o ľuďoch, ktorí majú svoju prácu. Ide o obchodníkov, ktorým ich práca prináša zisk. V tomto zisku vidia všetko svoje dobro. Myslia si, že vtedy im bude dobre, ak ho budú mať veľa. Myslia si, že jeho nadobudnutím pomôžu sebe i svojej rodine. A tak idúc za týmto „dobrom“, dopúšťajú sa dvoch závažných chýb. Tou prvou je, že to robia na úkor iných. Obohacujú sa tak, že dajú iným menej ako im patrí. Obohacujú sa tak, že gniavia chudobných a nivočia bedárov. Obohacujú sa tak, že zmenšujú mieru, zvyšujú cenu a podvádzajú. Obohacujú sa tak, že zle vážia, že vydávajú zlý tovar za dobrý. To je prvá chyba. Na ceste za „dobrom“ spôsobili veľa zla a krivdy svojmu okoliu. Tou druhou chybou bolo, že to chceli robiť vždy, lebo vedeli, že keď to robia, prináša im to vytúžený zisk – vytúžené „dobro“. Neboli preto ochotní venovať ani deň niečomu inému. Bolo pre nich ťažké vydržať sviatočný deň bez práce a obchodovania. Predstavovali si, čo všetko už za ten deň mohli mať. Preto vraveli: „Kedy skončí novmesiac a sviatočný deň, aby sme mohli predávať?“

  Bratia a sestry, o takýchto obchodníkoch hovorí Biblia slovami, ktoré boli napísané pred viac ako 2500 rokmi. Nepripomína vám to niečo? Nevidíte v tomto opise mnohých dnešných ľudí? Nevidíte v ňom mnohých dnešných podnikateľov, milionárov, majiteľov hypermarketových sietí a obchodných domov? A nevidíte v ňom aj nás? Veď my – dnešní ľudia žijeme presne takto. Veď my sme tí, ktorí ani len v nedeľu nedáme pokoj svojej práci, ktorí ani len v nedeľu nedokážeme myslieť na niečo iné než na seba. Veď my sme tí, ktorí nielen že sotva čakáme na koniec sviatku aby sme sa mohli venovať tomu čo nám prinesie „dobro“, ale sa ho dokonca aj sami dobrovoľne vzdáme. Neraz si povieme: „Dnes mám veľa práce, nepôjdem do chrámu, nepôjdem na biblickú hodinu, nepôjdem na stretnutie, nepôjdem na večiereň. Ak by som totiž šiel, niečo by som azda stratil alebo zmeškal, o niečo by som prišiel, bol by som chudobnejší“.

  Práve toto je to prevrátené zmýšľanie, ktoré vedie k našej skaze. Na začiatku sme sa pýtali, prečo sa človek sám ničí. Odpoveď znela: „lebo si myslí, že robí dobre“. Aj my sa často vzdáme toho, čo je pre nás dôležité, lebo si myslíme, že budeme mať viac. Vzdáme sa sviatku, vzdáme sa nedele, vzdáme sa chrámu, vzdáme sa Boha. A to všetko v tej strašnej falošnej predstave, že tak budeme mať viac.

  Kto však kedy mal bez Boha viac? Kto kedy žil o deň dlhšie než mu Boh dal? Kto získal viac než mu Boh doprial? Kto dokázal svojimi silami urobiť niečo také, čím by prevýšil Boha? Túto chybu vytýka prorok Ámos vtedajším ľuďom. Oni sa tiež vzdávali Boha, aby mali viac. To však bolo nie na ich prospech, ale na ich skazu. Ak totiž čítame knihu proroka Ámosa ďalej, prečítame strašnú predpoveď o tom, že príde čas, kedy ľudia spoznajú, že robili chybu. Príde čas, kedy budú túžiť po Božom slove, budú trpieť hladom a smädom za ním, no nebudú ho môcť počuť. Budú chodiť od severu na juh a od mora k moru aby ho našli, no nebude ho. A im to nebude jedno. Pre nich to bude životnou tragédiou.

  My dnes máme možnosť počuť Božie slovo. Máme možnosť počuť samého Boha, prichádzať k Nemu, venovať Mu svoj čas, napríklad v ten sviatočný nedeľný de, alebo v iný čas, keď máme možnosť prísť do spoločenstva bratov a sestier. Nevzdávajme sa tejto možnosti. Uvedomme si, že to je to dobro, ktoré nám k životu treba. Sám Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme hľadali najprv toto Božie kráľovstvo. Všetko ostatné nám bude pridané. Ak to robíme naopak, robíme sami sebe zle. V prvom prípade je totiž možné a reálne nájsť Boha, ktorý nám dá všetko ostatné. V druhom je však nemožné nájsť niekoho alebo niečo iné, čo by nám dokázalo dať Boha. Tak nie: „všetko ostatné a ...“ ale :“kráľovstvo Božie a ...“.

  Keď sme sa v úvode čudovali tým ľuďom, ktorí si sami robia zle, môžeme sa teraz – v závere spýtať: „Nie sme to aj my? Nerobíme si svojim postojom k Bohu aj my zle?“ V zmysle odpovede, ku ktorej, verím, sme všetci spoločne dospeli, snažme sa žiť svoj život ďalej tak, aby v ňom pre Boha vždy bolo miesto.

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=15