ŠTEFAN KISS

Dožiť sa 400 rokov
Publikované: Nedea, 01.08. 2010 - 00:00:00
Vec:




Je 400 rokov veľa alebo málo? Možno málo v živote ľudskej civilizácie, no veľa v živote jednej spoločnosti. Veď prešlo iba 17 rokov odo dňa vzniku našej Slovenskej republiky. Prešlo 92 rokov od vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československej republiky. Prešlo 166 rokov od kodifikovania Štúrovej, Hurbanovej a Hodžovej slovenčiny. Prešlo viac ako 210 rokov od kodifikovania slovenského jazyka Antona Bernoláka. No prešlo 400 rokov odo dňa, kedy v meste Žilina vznikla Evanjelická cirkev ako inštitúcia, koncepčne spravovaná a riadená prvými superintendentmi. Na jej čele stáli Eliáš Láni, Izák Abrahamides a Samuel Melík. No neboli jedinými. Evanjelická cirkev dala slovenskému národu mnoho synov, ktorí priniesli svoj život, um, hĺbku ducha i mysle na oltár cirkvi aj slovenského národa. Dlhý by bol zoznam tých, ktorých duchovné, kultúrne či literárne dedičstvo opatrujeme dodnes. Nemôžeme ich všetkých menovať. No môžeme vzdať vďaku a česť Bohu – pôvodcovi a hlave cirkvi. Veď len z Jeho milosti a moci povstal pred 400 rokmi človek, ktorého vplyvné postavenie a protestantské náboženské presvedčenie sa vsnúbili do myšlienky napomôcť vzniku protestantskej cirkvi. Len z Božej milosti a moci tento muž – palatín Juraj Thurzo zvolal synodu do Žiliny a obhajoval potrebu zriadenia cirkvi. A bola to Božia milosť, ktorá dala tejto cirkvi prežiť 4 neľahké storočia. Pred jej očami sa odohrávali krvavé drámy jej synov, k jej ušiam doliehali vzdychy utláčaného slovenského národa. No vždy zostala nositeľkou povzbudenia a nádeje, plynúcej z Božieho slova, v ktorom Boh sľubuje pomoc tým, čo Ho milujú. A dočkali sa. Po rokoch útlaku mohli aj evanjelici sláviť Služby Božie, mohli sa verejne vyznať zo svojej viery, mohli vyjaviť príslušnosť k svojmu národu. A je veľkým Božím darom, že tak môžeme činiť aj dnes.

Pamätná „žilinská synoda“ sa konala v dňoch 28-30 marca roku 1610 a Evanjelická cirkev si túto udalosť pripomenula na začiatku júla 2010 v meste Žilina. Na každom kroku znela evanjelická pieseň, na každom kroku stretal brat zo západu brata z východu. Evanjelici sa stretli, aby velebili Boha za dielo, ktoré vytrvalo 400 rokov napriek všetkým úskaliam, ale aj preto, aby sa navzájom povzbudili vo viere a deklarovali svoju príslušnosť k cirkvi, ktorá nechce byť uzavretá sama pre seba ale chce ukázať svetu, že je tu a že má duchovnú ponuku, po ktorej môžu siahnuť mladí aj starí presne tak, ako to nejedni urobili v Žiline.

400 rokov sa asi nikto z nás nedožije. Ale cirkev sa tohto jubilea dožila. Ak by sa to dakomu z nás podarilo, boli by to asi veľké oslavy. Veď taký človek by bol pamätníkom a živým svedectvom čias, ktoré už dávno minuli. Svet bude v roku 1410 určite úplne iný a žijúci pamätník 21.-ho storočia by neostal bez povšimnutia. Cirkev toho tiež veľa prežila a je pamätníkom mnohých krásnych i trpkých chvíľ. Ale stále žije a je tu pre nás. Napĺňajú sa na nej slová Pána Ježiša Krista, ktorý o cirkvi povedal, že ju ani brány pekelné nepremôžu. A nepremohli. Nezaslúži si to obdiv, úctu voči jej tvorcovi a vďaku?

Bez ohľadu na to, či sme osobne boli v Žiline alebo nie, vzdajme úctu nášmu Bohu za tak nádherné dielo, aké máme v našej drahej Evanjelickej cirkvi. Vďaka Ti, Bože.

 







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=142