ŠTEFAN KISS

Sľubujem že nezačnem fajčiť
Publikované: Piatok, 01.01. 2010 - 00:00:00
Vec:




Novoročné predsavzatia vždy u mňa vyvolávajú úsmev. Divím sa, čo všetko si ľudia dokážu nasľubovať v úprimnej viere, že teraz to už naozaj musí vyjsť. Rád si spomínam na jeden dialóg, ktorý som kedysi dávno kdesi započul:

- Aké si si dal novoročné predsavzatie?

- Sľubujem, že nebudem fajčiť.

- Veď ty nefajčíš ???

- Veď práve. Toto je sľub, ktorý dokážem splniť.

Klameme sa však nie len na Nový rok. Ak sa lepšie započúvame do svojich slov či myšlienok, veľmi rýchlo zistíme, že oklamávame falošnými myšlienkami či sľubmi seba aj druhých veľmi často. Veď stačí že nás niekto pozve na návštevu a my automaticky prisľúbime, že sa niekedy vychystáme, hoci dobre vieme, že nabitý pracovný program nám to tak ľahko neumožní.

Vôbec nechcem tvrdiť, že sme všetci falošní klamári a klameme so zlým úmyslom. Ale pravdou je, že sa možno málokedy dôsledne počúvame a veľmi ľahkovážne dávame sľuby. Je to správne? Potom sa nám môže stať, že nás niekto vezme za slovo, začne sa domáhať naplnenia nášho sľubu a nám je zrazu ťažko, lebo si v kútiku srdca uvedomujeme, že sme to predsa nemysleli tak vážne, no zrazu máme problém to nahlas priznať.

Nedávno som stretol vo vlaku dobrú známu. Nevideli sme sa už roky a rád by som si s ňou niekedy dlhšie podebatil. Pozval som ju teda k nám. Ona však priamo a bez obalu: „Sorry, ale ja nemám čas ani žiť takže ti radšej nič nesľubujem“. Netvrdím, že ma to nezamrzelo. Samozrejme, ona sama najlepšie vie, či si z časového hľadiska môže také stretnutie so mnou dovoliť alebo nie. Len čo som si to uvedomil, rozmrzelosť ma opustila a vlastne som bol rád, že viem, na čom som. Nežijem vo falošnej nádeji, že sa raz stretneme a „poriadne si pokecáme“ a o to viac sa teším z náhodných stretnutí v meste či vlaku, lebo viem, že práve to sú unikátne príležitosti pohovoriť si s ňou.

Keď som tak nad tým ešte večer v posteli rozmýšľal, uvedomil som si zrazu, že je oveľa praktickejšie pre obe strany povedať jedenkrát nepríjemnú pravdu ako dávať falošné sľuby. Iste, ako poučka je to každému jasné. Problém je ten, že si na túto poučku nespomeniem práve vtedy, keď podvedome niekomu niečo prisľúbim a ani si neuvedomím, že realizácie je mimo mojich časových či kompetenčných možností. Spomeniem si na to spravidla až neskôr, keď je už oveľa nepríjemnejšie zo sľubu vycúvať.

Nový rok mi znova tento problém pripomína, pretože Nový rok je deň, kedy sa asi klameme úplne zámerne a vedome. Nuž čo. Možno to niekto robí pre zábavu a možno niekto naozaj verí, že tentoraz to bude iné. Ja síce hýrim optimizmom, ale až takto ďaleko ani môj optimizmus nesiaha. Preto by som radšej v otázke sľubov a predsavzatí bol realistom. A nielen ja. Ak ste si pri čítaní tohto krátkeho zamyslenia nad jedným zo záhadných javov nášho života uvedomili že je to aj Váš problém, potom je výzva k reálnemu zdravému realizmu adresovaná aj Vám.

Zdravý nefalšovaný realizmus prinesie možno viac radosti a pokoja nám aj tým, ktorých sme doteraz zahŕňali falošnými sľubmi. A nie len to. Konečne sa zbavíme výčitiek svedomia z nesplnených sľubov.

Takže ja sľubujem, že v roku 2010

nezačnem fajčiť

nikoho nezavraždím

nevykradnem žiadnu banku

neurobím si vodičský kurz

nezačnem študovať jadrovú fyziku

Verím, že sa mi podarí tieto sľuby úspešne naplniť.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=119