ŠTEFAN KISS

Radostná povinnosť
Publikované: Utorok, 01.12. 2009 - 00:00:00
Vec:




Nedávno som sa zúčastnil jednej narodeninovej oslavy. Popri iných témach prišla reč aj na rôzne naše povinnosti, ktoré máme, či už doma alebo v práci. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa pôvodne dobrá nálada zmenila. Humorné a dvojzmyselné figliarske reči vystriedali reálne sťažnosti na to, ono, tamto a dokonca aj hento. Bolo chvíľami až smiešne, koľko dôvodov si človek nájde k nespokojnosti. Veď všade je všetko zle, počnúc doma, cez podmienky nášho bývania a celkovej existencie, cez rôzne oblasti nášho života až po prácu, v ktorej trávime väčšinu času.

Nedalo mi to a spýtal som sa, či sa v tomto svete naozaj nenájde nič dobré. Nevdojak som si pritom spomenul na film Zdenka Svěráka – Vratné lahve. Film nám v úvode predstavuje hlavného hrdinu, ktorý je učiteľom v škole. Pre svoju povahu sa neraz dostane do konfliktu so žiakmi, ich rodičmi a dokonca aj vedením školy. Napokon sa rozhodne odísť zo školstva. Riaditeľka školy ho odhovára mysliac si, že príčinou je jeho urazenosť. On však vysvetľuje, že odchádza z úplne iných dôvodov. A práve vtedy vyslovuje tú magickú vetu, ktorá mi neraz znie v ušiach: „víte, já tady už nejsem rád“. Táto istá veta sa ozve ešte raz na konci filmu, keď hlavný hrdina odchádza aj zo svojho ďalšieho zamestnania.

Čo by sme robili my, keby sme mali byť len na miestach, kde sme radi? Vedeli by sme si vôbec nájsť nejakú prácu? Podľa mojich kamarátov z oslavy asi ani nie, pretože ak je všetko na tomto svete len zle, nedá sa nikdy povedať, že som niekde rád. Možno ešte tak vo wellness centre, ale aj to len vtedy, ak by mi to niekto zaplatil. Alebo žeby vo vlastnej posteli? Možno, ak by mi neprekážal hluk od susedov či vrava mládeže pod balkónom.

Nesmelo som sa teda na danej oslave ozval s otázkou, či naozaj je všetko také zlé, či nieto miesta, kde by sme sa cítili fajn, či nieto ľudí, ktorým by sa dalo veriť, či nieto činnosti, ktorú by sme robili radi. Reakcie boli rôzne. Jedni začali zdráhavo pripúšťať, že určite, nemysleli sme to tak doslova. Iní zasa hľadeli na mňa ako na naivného, keď verím v kus dobra na tomto svete.

Ktosi múdry raz povedal, že sloboda je poznanie svojej povinnosti. Povinnosti k životu patria a nemusí to byť vždy iba práca v zamestnaní alebo učenie sa v škole. Veď aj obyčajné umývanie riadov či vysávanie sú povinnosti, ktoré síce nerobíme radi, ale prispievajú k tomu, aby náš príbytok bol rozoznateľný od chlieva. V konečnom dôsledku tu teda sú pre naše dobro a pre náš príjemný a dobrý pocit, ktorý si my vzápätí pokazíme svojou nespokojnosťou. A tak je to asi so všetkým.

Človek asi nebude nikdy môcť povedať o nejakom mieste alebo nejakej práci, že ju má rád, ak v jeho srdci nebude spokojnosť. A po sťažnostiach mojich kamarátov na oslave, ktoré ale ani zďaleka nie sú ojedinelé, mám pocit, že náš svet trpí nedostatkom spokojnosti a že je to jedna z jeho najvážnejších diagnóz. Hocičo dosiahneme a hocičo si kúpime, hocikam sa vyberieme, hocičo si doprajeme, nebudeme mať dobrý pocit ani v srdci spokojnosť, ak naša cesta k cieľu nebude vydláždená dňami a úkonmi, ktoré budú naplnené spokojnosťou. Len ak budeme svoju prácu vykonávať s vedomím, že to proste tak musí byť a že je to pre naše vlastné dobro, len ak ju budeme vykonávať s vedomím, že nám v konečnom dôsledku prinesie úžitok v podobe výplaty, za ktorú si budeme môcť niečo dopriať, budeme naozaj spokojní. A vtedy pocítime spokojnosť aj vo chvíli, ak si už kúpime vytúženú vec alebo odídeme na vytúženú dovolenku. Naša spokojnosť bude úplná práve preto, že sme svoj cieľ dosiahli v spokojnosti a vyrovnanosti.

V takom prípade je možné dospieť až k takému paradoxu akým je radostná povinnosť. To je vtedy, ak svoju prácu robíme dokonca radi, ak sa dokonca tešíme z toho, že máme svoj útulný byt, že máme svojich kamarátov a že môžeme dennodenne živí a zdraví vyjsť na ulicu a kráčať sviežim ránom do práce. To som sa už ale na oslave povedať naozaj neodvážil. Neviem, či by som tú slávnu vetu „jáj sem tady rád“ dokázal povedať aj na psychiatrii, kam by ma moji kamaráti asi poslali.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=118