ŠTEFAN KISS

Stačí vedieť čítať
Publikované: Utorok, 01.09. 2009 - 00:00:00
Vec:




Nedávno sme potrebovali urobiť v byte nejaké tie opravy. Navštívil nás človek veci znalý a dal všetko do poriadku. Po robote sme ho ponúkli kávou a počas tejto siesty s ním debatovali. Prišla reč na počítače a tak padla logická otázka: “Pracujete s počítačom?“ Majster odpovedal: „Samozrejme, nemám s tým problém. Veď na to, aby človek vedel pracovať na počítači stačí vedieť čítať a písať“.

V tej chvíli som si spomenul na jedného svojho známeho, ktorý nariekal nad sebou v dňoch, kedy jeho manželka musela na pár dní odcestovať: „Je to bez nej ťažké, veď ja si neviem uvariť ani sáčkovú polievku.“ Vtedy ktosi z rodiny vtipne poznamenal, že na prípravu sáčkovej polievky netreba vedieť variť ale stačí vedieť čítať.

Skutočne. Obyčajné čítanie a písanie nám otvára dvere k nespočetným možnostiam. Vieme si nie len uvariť sáčkovú polievku alebo si prečítať z internetu predpoveď počasia, ale môžeme sa vzdelávať, dozvedať sa o nových veciach vo svete, orientovať sa v obchodoch, vstupovať do rôznych právnych vzťahov ako napríklad kúpiť si byt, požičať peniaze v banke, nechať sa poistiť.

Predstaviť si, že by v dnešnej dobe niekto nevedel čítať alebo písať je priam nemožné, ale skúsme to. A najlepšie na sebe.

Ráno sa zobudíme, pozrieme von z okna a snažíme sa zistiť, ako asi pokročila denná doba. Hodinky nepoznáme, nevieme teda nič o hodinách ani minútach. Ranné noviny ani nič podobné by sme nemali lebo by sme to nevedeli použiť. Iba by sme sa naraňajkovali, obliekli a vyšli z domu do ... Kam vlastne? Do práce? Ale kde by sme mohli pracovať bez znalosti čítania a písania? Kto by chcel negramotného pracovníka? Možno by sme mohli zametať ulice alebo strážiť nejaké objekty. Vlastne to asi nie. Nemohli by sme legitimovať prichádzajúcich ľudí. Ostávajú teda asi iba tie ulice. Od rána do neskorého poobedia by sme chodili s metlou po meste a nechápavo sa dívali na popísané papiere na zemi alebo v košoch. Monotónne by sme vykonávali svoju prácu a nemali by sme možnosť si ju nijako spestriť, lebo prečítať si okolité nápisy či program kín by bolo nemožné. Na obed by sme zaskočili do bagetérie ale pri platení by sme boli odkázaní na poctivosť predavačky. Po návrate domov by nám opäť zostalo iba sedenie pred televíziou, počúvanie rádia alebo prechádzky vonku. Náš život bez čítania a písania by bol oveľa chudobnejší a závislejší na tých, ktorí by nám informácie sprostredkovávali.

A predsa také krajiny aj dnes existujú. Ľudia tam žijú jednoducho. Nevzdelávajú sa, pretože sa nemajú kde a slovo „internet“ im nič nehovorí. Vedia len to, čo im povie miestny kňaz alebo lekár. Nepočúvajú modernú hudbu, nevedia nič o filmových hrdinoch a možno ani o svojom vlastnom tele či živote.

 Chcel by niekto žiť takýto život? Možno dobrodruhovia, ktorí si myslia, že im dnešná prehnaná civilizácia škodí. Predstavujú si, že odídu do samoty a budú žiť v spojení s prírodou. To sa samozrejme dá ale je to niečo iné. To je situácia, kedy človek schopnosť čítať a písať má, len ju prestane aktívne používať do doby, kým sa opäť nerozhodne ju použiť. A tá chvíľa môže prísť hocikedy a človek si bez problémov hocičo prečíta. To nie je to isté ako keď ľudia z tretieho sveta čítať vôbec nevedia a pri vstupe do „civilizovaného“ sveta sa ocitnú v zmätku a chaose.

Pritom aj títo ľudia, ľudia bez základnej gramotnosti, bez základnej ľudskej inteligenčnej schopnosti na zemi existujú a tá zem je pre nás aj pre nich spoločná. Je to Božia milosť, že my, hoci žijeme na tej istej zemi, tieto schopnosti máme a môžeme si teda uvariť polievku a spustiť internet.

Vzdelanie, hoci to základné, nie je samozrejmosťou. Vážme si ho, buďme zaň vďační Bohu, našim rodičom i všetkým našim učiteľom a ak ho už raz máme, nenechajme ho tak ale ho rozvíjajme pre dobro nás samých.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=115