ŠTEFAN KISS

Kompromis za každú cenu
Publikované: Pondelok, 01.06. 2009 - 00:00:00
Vec:




V posledný májový deň kresťanská cirkev oslávila sviatok Svätého Ducha – ľudovo nazývaný Turíce. Pripomíname si vtedy udalosť, keď na učeníkov zostúpil Svätý Duch. Bol to Boží Duch, ktorý mal ľuďom sprítomniť Boha a ktorý ich mal vybaviť všetkým, čo potrebovali do svojej neľahkej apoštolskej práce. Veď mali ísť do sveta, mali preniknúť do neznámych kultúr, medzi národy s inými náboženstvami a všade mali hlásať Ježiša, o ktorom tam nikdy nikto nepočul. To nie je a ani nebola ľahká vec. Chcela veľkú dávku odhodlania ale aj múdrosti a správneho rozhodovania. A práve Svätý Duch bol ten, ktorý ich všetkých týmito vlastnosťami naplnil, takže boli schopní odísť do cudzích krajín, hlásať kresťanstvo a napriek vplyvom okolia pevne ostať vo svojom presvedčení.

Dnešná doba sa označuje za dobu kompromisov. Aby sme sa vyhli vojnám, aby sme sa vyhli konfliktom, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam, musíme robiť kompromisy. To však neraz znamená aj upustiť od svojho presvedčenia, neodhaliť všetky farby svojho zmýšľania, ukázať len to, čo je v danej chvíli prijateľné. Len tak možno dosiahnuť kompromis. Avšak je to správne?

Na druhej strane je dnes mnoho ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú pevní vo svojich zásadách a názoroch, že sa vždy a všade prezentujú takí akí sú, že nikdy nič neskrývajú. Bolo by to pekné, keby si svoju priamočiarosť nemýlili neraz s aroganciou, nadradenosťou a pýchou.

Ako teda z toho von? Treba robiť kompromisy či nie?

Pána Ježiša Krista si mnohí ľudia predstavujú ako vždy milého, láskavého a chápajúceho, ktorý nikdy nikomu neublížil a nikdy sa nad ničím nepohoršil. Nie je to však tak. On sa veľa pohoršoval, veľa rozčuľoval a veľa aj kritizoval. Boli to však všetko veci, ktoré boli hodné kritiky ako falošnosť, pokrytectvo, malovernosť nestálosť a podobne. Ježiš však nikdy nezaprel, že je Božím synom a že Jeho vyznáva. Nikdy nehlásal iné, ako kráľovstvo Božie, pokánie a spravodlivosť. A v Jeho rečiach ani živote nebolo miesta pre kompromis. Jeho kompromis by totiž znamenal zradu nebeského Otca. Rovnako neskôr apoštolovia, ak by v cudzích pohanských svetoch pristali na nejaké kompromisy, znamenalo by to ich zradu voči kresťanstvu i Ježišovi samému a výsledkom by bola deformácia kresťanstva ako takého.

My sa dostávame niekedy do situácii, kedy potrebujeme urobiť drobné kompromisy, ktoré nijako neohrozia našu vieru a naše presvedčenia a neprivedú nás k zrade: „prídeš dnes či zajtra? Pôjdeme bývať do Bratislavy či do Košíc?“ Sú však aj chvíle, kedy sme tlačení ku kompromisu, ktorý by od nás žiadal zaprieť náš názor, našu vieru alebo náš postoj. To je nebezpečné. Zaprieť by znamenalo zradiť. Práve toto sú tie chvíle, kedy musíme ostať pevne stáť na vlastných nohách: „vezmeme sa v kostole či na obecnom úrade?“

Ostať stáť na svojich nohách však nie je vždy také ľahké. Ani učeníci by to sami nedokázali. Dokázali to len s pomocou Svätého Ducha, ktorý na nich zostúpil. Prosme teda aj my o tohto Ducha, aby nám pomáhal zotrvať v našej viere, názoroch a postojoch. Jedine tak môžeme ostať verní sebe i Bohu.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=111