ŠTEFAN KISS

Panta rei
Publikované: Utorok, 18.03. 2008 - 11:43:29
Vec:


Ezechiel 18, 21-28



  „Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie! Nijaké priestupky, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Bude žiť pre svoju spravodlivosť, ktorú uskutočňoval. Či azda mám záľubu v smrti bezbožného - znie výrok Hospodina, Pána - a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný; ak to robí, má žiť? Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú uskutočnil, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal. Avšak namietate: Cesta Pánova nie je správna! Počúvajte, dom Izraela! Nie sú správne moje cesty? Nie sú nesprávne vaše cesty? Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, a pácha neprávosť a zomrie preto, zomrie pre svoju neprávosť, ktorej sa dopustil. Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, ten zachová svoj život. Keď uvážil a odvrátil sa od všetkých svojich priestupkov, ktorých sa dopúšťal, určite bude žiť, nezomrie.“ (Ezechiel 18, 21-28)

Bratia a sestry v Pánu!

  Známy grécky mysliteľ a filozof Herakleitos hlásal myšlienku „Panta rei“, čo v preklade znamená „všetko plynie“. Túto svoju myšlienku dokladal tézou „dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš“. Ak dnes prídeme k rieke, napríklad k tej našej, zadívame sa na ňu a omočíme si prsty v jej chladnej vode, istotne sa nám získaný obraz a vnem prstov vryje do pamäte. No ak k tej istej rieke prídeme zajtra, bude to už iná rieka, hoci navonok bude vyzerať presne ako dnes. Tiež to bude pekný a pôsobivý pohľad na kus prírody, no voda v riečnom koryte už nie je tá čo dnes. Bude tam iná voda a tá dnešná je už kdesi inde. Aj živočíchy alebo rastlinky, žijúce tam budú iné. Prešlo predsa 24 hodín a udialo sa mnoho vecí. Tieto sa na živote – hoci len živote prírody – nevyhnutne odrážajú a tak, hoci je navonok všetko rovnaké, predsa je v skutočnosti všetko iné.

  Tak je to aj s ľuďmi. Za príklad si vezmime toto naše chrámové spoločenstvo. Stretáme sa tu nedeľu čo nedeľu a navonok sme možno stále rovnakí. No my sa pritom meníme a to nie len z týždňa na týždeň, ale aj zo dňa na deň. Veď za taký týždeň sa udeje veľmi mnoho vecí. Možno niekoho postretlo šťastie. Niečo sa mu v uplynulom týždni podarilo, je spokojný, naradostení a tým aj celý zmenený, pretože ak bol pred týždňom ustarostený, teraz je natešený. Naopak, niekoho možno prikvačili starosti alebo choroba. Hoci bol ešte pred týždňom spokojný a bezstarostný, teraz je plný práce, ustarostenosti alebo nepokoja. A tak sme síce navonok stále tí istí – rovnakí, no vo vnútri sme iní.

  Takéto zmeny pozorujeme na sebe aj sami, hoci často až s odstupom času. Neraz si zrazu uvedomíme, že už nie sme takí ako sme bývali. Veď kedysi... a teraz... A všimneme si to aj na druhých, keď povieme: aha, ten človek bol kedysi taký a taký a dnes je zasa taký. Panta rei – všetko plynie.

  Plynie čas. A my by sme ho neraz chceli zastaviť. „Keby sa tak táto chvíľa nikdy neskončila“ vravia ľudia, ktorí prežívajú niečo pekné a príjemné. „Keby tak bolo možné vrátiť aspoň jeden deň“ vravievame, keď máme za sebou nádherne prežitý deň. Často by sme chceli vrátiť časy, na ktoré radi spomíname, chceli by sme vrátiť roky, ktoré by sme radi prežili ešte raz. Čas však neraz túžime vrátiť aj z iného dôvodu. Keď si uvedomíme, že sme povedali, urobili alebo spôsobili niečo, čo nás mrzí, túžime vrátiť čas, aby sme mohli svoju chybu napraviť. Vravíme si: „Keby som to mal ešte raz prežiť, ešte raz sa rozhodnúť, urobil by som to inak“. Neraz nás trápia výčitky a žiaľ nad tým, že sa už nedá vrátiť späť to, čo sa zlé našou vinou stalo.

  Dnes však počujeme z úst proroka Ezechiela radostnú správu. Nie len Nová Zmluva, nie len evanjeliá sú nositeľmi dobrých správ. Aj Stará Zmluva nás má čím potešiť. Dnes nám konkrétne oznamuje, že nie je potrebné zastavovať ani vracať čas. Oznamuje nám, že nie je potrebné trápiť sa výčitkami nad tým, čo sme spôsobili. Náš pohľad nie je Ezechielom upieraný do minulosti, ale do budúcnosti. Ak sme urobili niečo, čo nás mrzí, ak sme sa dopustili hriechu – a to sme sa dopustili všetci – nie je potrebné zostať ponorený do výčitiek, ale treba nám pohľad uprieť do budúcnosti a odvrátiť sa od tej zlej cesty. Tak totiž hovorí Hospodin: ak sa bezbožný odvráti od hriechu, ktorý páchal, bude žiť a jeho hriech mu  nebude pripomínaný.

  Toto sa nám potvrdzuje aj v prítomnosti samého Ježiša Krista, keď na Golgote jeden z lotrov prosí Ho o milosť. Tento človek priznáva, že je spravodlivo odsúdený, lebo napáchal zlé veci. Nemenuje však a nespomína všetko. My vlastne ani nevieme čo urobil. Pre nás to však ani nie je dôležité. Pre nás je dôležité to, že tento lotor čas, ktorý by premárnil menovaním a spomínaním svojich hriechov, prípadne ich vyčítaním si, využíva radšej na to, aby sa obrátil ku Kristovi a prosil: „Pane, rozpomeň sa na mňa“. A Ježiš ho prijíma hovoriac: „Dnes budeš so mnou v raji“. To stačilo. V poslednej chvíli života mal tento človek ešte šancu. Jeho hriechy mu neboli pripomínané a dostal zasľúbenie večného života. Toto potešenie nám prináša Ezechiel.

  Zároveň nám však dáva aj vážne napomenutie.  Ak totiž hovorí, že stále máme čas obrátiť sa k Bohu, neznamená to, že s týmto časom môžeme hazardovať a kalkulovať. Niekto si možno povie: „Ak máme čas, ak stačí, po vzore lotra na kríži, kajať sa v poslednú hodinu života, potom si užívajme aj bez Boha a spomeňme na Neho, keď bude zle“. My takto uvažovať nesmieme, pretože Ezechiel jasne hovorí, že ten, kto je spravodlivý a od svojej spravodlivosti sa odvráti a začne páchať hriechy podobné tým, ktoré páchajú bezbožníci, zomrie.

   Čo z toho teda pre nás vyplýva? Tí, ktorí bez Boha na svete žili, nech sa k Nemu ihneď obrátia a zanechajú akýkoľvek svoj hriech, kým trvá čas milosti Božej. Tí zasa, ktorí v spravodlivosti Božej žijú a právo i Jeho prikázania uskutočňujú, nech tak robia aj naďalej. Aby sme všetci, všetci, všetci spolu žili ako jedna rodina, ako bratia a sestry, ktorých spája, že spolu zachovávajú Božie ustanovenia a napĺňajú Božie prikázania.

  V ľudskej mysli sa hneď vynorí otázka, ktorá sa vynára aj v mysli Izraela. Je to správne? Je spravodlivé, aby ten, ktorý hrešil celý život bol zachránený? Je spravodlivé a správne, aby spravodlivý bol za hriech zatratený? Boh sám odpovedá: Moje cesty sú správne. To vaše cesty sú tie pomýlené. Ak totiž spravodlivý zle robí, umrie preto, že sám zle urobil. Ak bezbožný bude žiť, bude to nie preto, že zle robil, ale že začal robiť dobre.

  Z povedaného teda vyplýva veľká zodpovednosť človeka za svoj život. Boh sám hovorí: „Či mám záľubu v smrti bezbožného a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a zostal nažive?“ Boh chce aby sme všetci žili. Aby sa však tak stalo, musíme robiť „dobre“, teda zachovať Božie ustanovenia a uskutočňovať Božie právo a spravodlivosť. Toto máme robiť, lebo Boh to tak chce, tak to od nás žiada a tak to aj sám robí. Ak to aj my robíme, sami sa pričiňujeme o to, že nám bude večný život daný. Ak však toto nerobíme, sami sa o dar života oberáme. Nie je to teda krutý Boh, ktorý by nás súdil a večný život nám nedoprial, ale my sami.

  Dnešná nedeľa hovorí o stratených veciach. Aj my sme toho veľa stratili. Stratili sme Bohom darovanú svätosť, stratili a porušili sme Jeho obraz v nás. Stratili sme nejednu príležitosť počuj Jeho hlas. Stratili sme nejednu možnosť priblížiť sa k Nemu, nejednu šancu konať dobro, nejednu chvíľu, kedy sme mohli o Ňom svedčiť a k Nemu sa priznať. To všetko sú veci stratené rovnako ako čas, ktorý už uplynul a nevráti sa. Dnešná nedeľa však nehovorí len o týchto stratených veciach, ale hlavne o veciach znovu získaných. O veciach, ktoré sme síce stratili, ale dostali naspäť. A podobne je to aj s časom. Hoci sme ho mnoho stratili, predsa ešte stále tu je. Boh nám ho stále dáva, aby sme mohli urobiť to, k čomu nás dnes Ezechiel vyzval.

  Bez váhania teda tak urobme pamätajúc na to, že všetko, teda aj ten náš darovaný čas, plynie a raz pominie, skončí a bude definitívne stratený. Potom už bude neskoro. Nezabudnime: všetko plynie – panta rei.

Amen.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=11