ŠTEFAN KISS

Za koho ma pokladáte?
Publikované: Pondelok, 01.12. 2008 - 00:00:00
Vec:




            „Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 16, 13-17)

            Dnešná doba je charakteristická akýmsi "súkromníctvom". Každý si chce byť sám sebe Pánom. Každý chce rozhodovať o svojich veciach, a to materiálnych aj duchovných sám. Každý chce byť samostatný, nezávislý, a nikto sa nechce nikomu podriaďovať. Je to typické pre nás - ľudí 21. storočia. V Izraeli tomu tak nebolo. Aj oni síce túžili po národnej zvrchovanosti a nenávideli Rimanov, ktorí okupovali ich krajinu, no v duchovných veciach vždy potrebovali vodcu. Chceli ho a radi sa nechali viesť. Chceli niekoho nasledovať, niekoho poslúchať.

            Pri takomto postoji sa však automaticky vynára otázka: "Koho nasledovať, koho poslúchať, komu veriť"? A Biblia nám neraz svedčí, že na tieto otázky si Izraelci nie vždy vedeli jednoznačne odpovedať. Boli zvyknutí na množstvo prorokov, na mnohých učiteľov a hlásateľov učenia, a nie vždy sa im darilo rozlišovať medzi nimi. Aj Ježiš bol iba jedným z takýchto prorokov a divotvorcov. Mnohí mali problém Ho správne zaradiť a mnohí nevedeli, čo si o Ňom myslieť.

            Hoci bol Ježiš Kristus Božím Synom, málokto Ho tak vnímal, a málokto Ho za takého považoval. Mali Ho za proroka, zázračného liečiteľa a divotvorcu, a iste by Ho ako takého aj radi mali medzi sebou, keby sa On nezačal vyhlasovať za Božieho Syna. A to už bolo priveľa. To už nechceli. Hoci Ho fyzicky videli,  počuli Jeho reči a videli Jeho skutky, nemali Ho za Božieho Syna - nemali Ho za Boha.

            Ježiš to vie, a preto sa pýta učeníkov: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" Pýta sa ich, hoci vie, čo povedia. On však nechce počuť, čo vravia iní. To On vie. Chce však počuť ich vlastný názor, preto v dialógu pokračuje tou dôležitou, adresnou a úplne konkrétnou otázkou: "A vy za koho ma pokladáte?" Odpovedá Šimon: "Ty si Kristus, Syn Boha živého". Tu vidno rozdiel. Peter videl to isté, čo ostatní ľudia, a predsa je jeho postoj iný. On svojho Majstra nevníma len ako Ježiša Krista, ale ako Boha.

            Bratia a sestry. Nachádzame sa v období adventu. Toto obdobie by nám malo poslúžiť k tomu, aby sme počúvali proroctvá o príchode Božieho Syna a uvažovali spoločne o tom, čo tento Jeho príchod znamená pre nás, čo nám prináša, a ako Ho my môžeme a máme prijať. Táto naša príprava sa však nekoná len tak. Ona má svoj smer a svoj cieľ, do ktorého sa dostávame práve teraz.

            Keď nám zaznie zvesť o tom, že sa narodil Ježiš Kristus, keď na kraj spadne noc a rozoznejú sa tóny organov a z hrdiel davu zazneje "Tichá noc", vtedy tisíce ľudí vojde do chrámov a celé davy pristúpia k Betlehemu. Každý chce vidieť Ježiška, každý chce o ňom počuť. Navštevujú Ho aj tí, ktorých inokedy nezaujíma. Navštevujú Ho tí, ktorí sa tvária že sú s Ním vždy, no v skutočnosti Ho ignorujú. Navštevujú Ho tí, ktorí si na Jeho blízkosť nevedia zvyknúť a navštevujú Ho aj tí, ktorí sú s Ním úplne zžití. No vo chvíli, keď stojíme pred Betlehemom a skláňame sa nad Ježiškove jasličky, zaznieva nám z úst tohto Ježiška adresná a konkrétna otázka: "Za koho ma pokladáte?"

            Je dôležité, aby sme na túto otázku vedeli odpovedať. Od toho sa totiž odvíja náš ďalší vzťah k Nemu i k Bohu samému. A tu sa prejavuje naša adventná príprava.

            Ak využijeme dobu adventnú naplno, ak upierame svoj zrak do svojich sŕdc a životov, a tým upevňujeme svoju vieru, potom cítime a vieme, že v tomto dieťati prichádza Boh. Vtedy môžeme vyznať spolu s Petrom: "Ty si Kristus, Syn Boha živého".

            Ak si však advent necháme ujsť „pomedzi prsty“, potom je náš postoj iný ako by mal byť. Čím je vtedy pre nás Ježiš? Za koho Ho pokladáme? V tom je tragédia mnohých "kresťanov", že hoci sú neraz v kostole, hoci majú doma Bibliu i spevník, a hoci počúvajú kázne, predsa podľa toho nežijú a Ježiš pre nich nie je Bohom. Ostáva pre nich len súčasťou vianočnej idilky, motívom kolied a obrázkov, ilustráciou pohľadníc, historickou postavou. Nie žeby neverili, že žil. To áno. Ale tým to aj končí. Podľa nich sa v Jeho živote okrem romantického narodenia nič zaujímavé neudialo. Títo ľudia zabúdajú na Jeho životné dielo, na Jeho skutky a reči, na Golgotu, na veľkonočnú zvesť. Majú Ho za proroka či lekára, divotvorcu či čudáka, len nie za Boha.

            Kam sa teda zaradíme? Za koho Ho pokladáme? Za koho máme to malé dieťa, na ktoré sa tak tešíme?

            Využime čas adventu a korunujme svoju adventnú prípravu na Vianoce snahou odpovedať na Ježišovu otázku: "Za koho ma pokladáte?" Tak si sami pred sebou vyjasníme svoj postoj k Nemu a budeme môcť dokonale pripravení pristúpiť k betlehemským jasličkám.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=105