ŠTEFAN KISS

Prvá skúška
Publikované: Nedea, 19.10. 2008 - 02:26:36
Vec:


Ako sme dostali ovčie kiahne

Krátko na to, ako sa naša dcérka zbavila červených fľakov na briadke, dostala manželka od pani vychovávateľky pozvanie na domácu prezentáciu výrobkov firmy Forever Living Product (FLP). Mala sa konať priamo u pani vychovávateľky v najbližší utorok o 18:00. Manželka bola zvedavá a na stretnutie sa chystala, avšak práve v utorok poobede sme na synčekovom telíčku (5) objavili zopár malých pluzgierikov, ktoré manželka vyhodnotila ako začínajúce ovčie kiahne. Tieto sme u nás doma ešte nemali a ťažko povedať, či nás to potešilo alebo vydesilo, no asi skôr to druhé, lebo ovčie kiahne sme ešte nemali ani my – dospelí. Okamžite som si sadol k počítaču a začal prehľadávať diskusné fóra a články, aby som zistil čo nás čaká a ako si čo najlepšie pomôcť. Objavil som množstvo rád, ktoré zhodne odporúčali tekutý púder alebo fenistilovú masť. Jedno i druhé je vraj dosť nepríjemné, špiní pyžamu i posteľné obliečky, choroba prebieha nepríjemne, pľuzgiere svrbia a treba sa vystríhať ich škriabaniu. Vôbec sme sa na najbližšie dni netešili a manželka uvažovala, že návštevu prezentácie odloží. Choroba však zjavne ešte len prichádzala a napokon sme usúdili, že nemá zmysel ostať doma a stretnutie odkladať. A tak som ostal s deťmi sám a ona odišla.

Vrátila sa o dve hodiny, no nie s prázdnymi rukami. Víťazoslávne položila na stôl pollitrovú fľašku so žltkavou vodičkou a podlhovastú krabičku zjavne s akousi tubou. „Týmto porazíme kiahne“, vyhlásila a ja som sa na ňu díval skepticky a pochybovačne, pretože o týchto veciach ani jedna rada z internetových fór nehovorila.

Rastíkove kiahne sa rozšírili už na druhý deň a mohutne prepukli na tretí deň. Psychicky sme sa pripravili a začali ho ošetrovať. Presne podľa pokynov: najprv telo nastriekať vodičkou a vzápätí potrieť mastičkou. Čakali sme, kedy ho pľuzgiere začnú svrbieť a spoločne uvažovali, ako ho budeme zabávať a odpútavať jeho pozornosť od škrabania sa. Čakali sme deň-dva a nedialo sa nič. Rastík sa spokojne hral a tvrdil, že ho nič nebolí a nesvrbí. O 10 dní pani doktorka konštatovala, že je všetko v poriadku a môže ísť von.

Mysleli sme si, že sme mali jednoducho šťastie a Rastík dostal miernejšiu formu ovčích kiahní, hoci vyrážok mal nespočetne. Bola práve Veľká noc a tak sme sa tešili, že Rastík je už zdravý a môže ísť šibať. No hneď v utorok po Veľkej noci sa začala na zvláštne pocity sťažovať dcérka. Mierne sa jej zvýšila teplota a na tele sa objavili pľuzgieriky kiahní. Vedeli sme, čo sa deje a vôbec nás neprekvapilo, keď sa pľuzgiere ovčích kiahní objavili aj na mne. Tiež mi stúpla teplota a vyhľadal som okamžite nielen obvodnú ale aj kožnú lekárku. Tá ma najprv chcela hospitalizovať na infekčnom oddelení, ktoré sa v našom meste ani nenachádza a najbližšie je v Nitre. No naveľa súhlasila s domácou liečbou s tým, že sa – ako dospelý - musím pripraviť na ťažší priebeh choroby a pozorne sledovať všetky príznaky od pľuzgierov cez bolesti hlavy, žalúdka, sťažené dýchanie a podobne. Prisľúbil som to a odobral sa domov – do svojej postele. Pľuzgiere začali nepríjemne svrbieť a dcérkine sprievodné príznaky boli rovnaké ako moje. Na druhý deň bolo svrbenie intenzívnejšie a na obed sa stalo neznesiteľným. Mastička, ktorú sme používali pri Rastíkovi sa už minula a nikto u nás netušil, že boj s kiahňami ešte neskončil. Našťastie sa manželke podarilo zohnať novú tubu a v deň, keď sa moje a dcérkine svrbenie zintenzívnilo, ju priniesla domov a oboch nás hneď natrela. Vedel som, že nás s dcérkou čaká ťažší boj ako mal Rastík. Zaľahli sme do postele a uprene sa dívali na hodinky, ktorých ručičky sa vliekli hrozne pomaly a my sme nadobúdali dojem, že večer nikdy nepríde a že keď aj príde, nebudeme môcť spať a noc nám tak neprinesie vytúžené blahodárne oslobodenie od nepríjemného svrbenia. Po hodine sme si však s prekvapením uvedomili, že nás vlastne nič nesvrbí. Dívali sme sa na seba s otázkou, čo sa deje. Všetky vyrážky boli na svojom mieste a bolo ich stále viac a viac. Ale nesvrbeli a neboleli. Manželka nás pravidelne natierala vodičkou a mastičkou a my sme takto bez bolesti a problémov prečkali dva týždne, počas ktorých sme s dcérkou hrali karty, pozerali rozprávky a krátili si čas hrami a debatami.

Na deviaty deň mohla Radka ísť do školy a po 14-tich dňoch ja do práce, pričom pani doktorka nezabudla poznamenať, že je milo prekvapená účinkom tekutého púdru, ktorý mi – samozrejme – naordinovala. Neprezradil som jej, že púder zostal nedotknutý v chladničke a boj s ovčími kiahňami som bez akýchkoľvek strát vybojoval vďaka prípravkom z Aloe vera, ktoré nielen že boli účinné, ale vôbec nešpinili bielizeň ani šaty, neboli nepríjemne lepkavé ani mazľavé a naopak, boli veľmi účinné.

A keď sme sa po čase stretli s kamarátkou, ktorá nám opisovala, ako po liečbe dvoch detí z ovčích kiahní pomocou púdru museli vymeniť dochytanú a dolepenú sedačku, len sme sa spokojne usmievali tešiac sa z toho, že vďaka produktom z Aloe vera sme my takéto problémy nemali.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=102