ŠTEFAN KISS

Neutrálny súkromník
Publikované: Streda, 01.10. 2008 - 00:00:00
Vec:




Pre dnešnú dobu je charakteristické súkromníctvo. Nie, nemám na mysli súkromné podnikanie, ktoré kedysi u nás nebolo možné a je povolené len niekoľko ostatných rokov. Mám na mysli súkromníctvo, ktoré pestujeme vo veľkom my – ľudia, žijúci v ľudskej spoločnosti, no predsa len sami pre seba – súkromne. Kedysi ľudia žili v skutočnom spoločenstve a v skutočnej ľudskej spoločnosti. Na dedine každý každého poznal a v mestách sa ľudia v menších skupinách stretávali, komunikovali spolu, spoznávali sa a tak vytvárali jednotné a pevné komunity obyvateľov dediny, istej mestskej štvrte alebo cirkvi. Ak mal niekto nejaký problém, okolie o tom zaraz vedelo a snažilo sa mu pomôcť. Ak niekto začal hlása iný názor ako zdieľala komunita, hneď to vyvolalo spor, rozpaky, klebety alebo aj predsudky.

Dnes je to inak. Žijeme v jednom paneláku a vôbec sa nepoznáme. Nevieme, či sused v náprotivnom byte vyznáva nejakú vieru, či sa hlási k nejakej politickej strane, nevieme aké má záľuby či profesiu. Na jednej strane nám to dáva pocit súkromia. Nikto sa do mňa nestarie, nikto u mňa nevysedáva deň po dni a nikomu nie som povinný splácať láskavosti a susedské pozornosti. Na druhej strane sa možno môžu vyskytnúť situácie, kedy by sa mi susedská pomoc zišla, kedy hľadám dobrého maliara, murára či vodára a netuším, že výborný majster býva o poschodie nižšie alebo vyššie.

No okrem týchto „praktických“ dôsledkov je tu ešte jeden, ktorý zasahuje hlboko do nášho charakteru. Takéto súkromníčenie nám totiž vytvára neobmedzený priestor pre neutrálnosť, ba až pokrytectvo. Ak sme neutrálni súkromníci, môžeme sa v jednej ulici stretnúť so známym katolíkom, zanadávať si s ním na protestantov a vzápätí v druhej ulici stretnúť priateľa protestanta a nadávať na katolíkov. Môžeme s kolegom, ktorý fandí opozícii nadávať na koalíciu a o hodinu s iným, ktorý fandí koalícii nadávať na opozíciu. Môžeme si to dovoliť, lebo nikto nevie, komu vlastne fandíme, čo si skutočne myslíme a to nám dáva istotu, že ostré rany kritiky na katolíkov, protestantov, koalíciu či opozíciu pôjdu mimo nás a ani jedna nás netrafí.

Problém je v tom, že takáto neutralita vôbec nie je v súlade s Bibliou. Boh chce, aby sme mali svoj názor, aby sme ho prezentovali a aby sme tak boli jasne bieli alebo čierni, horúci alebo studení. V knihe Zjavenia Jánovho sa nachádza stať, kde Ježiš odkazuje kresťanom v Laodikei, že nie sú ani horúci ani studení a preto ich vypľuje z úst (Zj 3,16). Na inom mieste zasa Pán Ježiš hovorí, že nemožno slúžiť dvom pánom (Mt 6,24) a zasa inde, že slovo kresťanov by malo vždy platiť a malo by byť jednoznačné. Ak povedia áno, malo by to znamenať áno a ak povedia nie, malo by to byť skutočné jednoznačné nie (Mt 5,37).

Ak nie sme konfliktné typy, určite sa nám páči, ak môžeme s každým dobre vychádzať, nikoho si nepohnevať a vždy sa na každého usmievať. To je však možné len za cenu toho, že občas nepovieme čo si naozaj myslíme, že nepoukážeme na chybu, ktorú vidíme, že nebudeme protirečiť, hoci s daným človekom nezdieľame jeho názor. Len si to všimnime a zistíme, že presne toto sú sprievodné javy neutrality. A sú to javy, ktoré sa už začínajú podobať pretvárke a pokrytectvu. Ako neutrálni ľudia sa stávame vlažnými – ani studení, ani horúci.

Mať svoj názor či vieru a vyznávať to navonok možno nie je vždy príjemné. Možno sa stretneme s priateľom, s ktorým sa vďaka tomu dostaneme do slovnej či názorovej prestrelky. Vyznávanie jedného názoru, viery či presvedčenia nám však dá niečo iné: čisté svedomie pred ľuďmi i Bohom. Ochráni nás pred pretvárkou a falošnosťou a dá nám dobrý pocit, že máme svoje miesto, že máme jasno vo svojich myšlienkach a cítení, že vieme „akej sme farby“, na ktorej strane stojíme a vyhneme sa duševnej a duchovnej rozpoľtenosti a pocitu, že ako neutrálni nepatríme vlastne nikam.







Tento článok si môžete prečítať na webe ŠTEFAN KISS
https://www.stefankiss.sk

Tento článok nájdete na adrese:
https://www.stefankiss.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=101