ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je štvrtok, 14. decembra 2017 01:41

Meniny má:
na Slovensku - Branislava Bronislava
v Čechách - Lýdie
vo Fínsku - Jouko
vo Francúzsku - Odile
v Maďarsku - Szilárda
v Nemecku - Johannes Franziska Bertold
v Poľsku - Alfreda Izydora
v Španielsku - Juan de la Cruz Nicasio Pompeyo
vo Švédsku - Sten Stig
v Taliansku - Giovanni

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Anglické texty
·   Mississippi[ 2524 čitateľov ]
·   Thank you for the music[ 2407 čitateľov ]
·   The winner takes it all[ 2404 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 14 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Nesieme bremená?


Autor: admin - Streda, 19.03. 2008 - 13:45:38
október 2007

Včera sme mali návštevu. Prišla nás navštíviť bývalá členka mládeže, ktorá má dnes už svoju rodinu, deti a zamestnanie. Dozvedeli sme sa, že sa má dobre, všetko zvláda „v pohode“ a teda je všetko „OK“. Minule nám to isté rozprávala jedna známa – matka štyroch detí. Predtým sa zasa v podobnom duchu vyjadroval jeden priateľ, ktorý robí v zahraničí a domov prichádza len občas. Človek by si pri počúvaní takýchto výpovedí pomyslel, že hádam len my sme tí, ktorí majú nejaké problémy, ktorí si s dačím nevedia rady alebo ktorí majú občas pocit, že sú príliš slabí.

Objektívne by to asi aj tak bolo, keby z rečí len tak „mimochodom“ nevyplynulo, že oná matka štyroch detí varí, perie a žehlí po nociach, lebo cez deň to nestíha a keby onen priateľ možno nechtiac či len tak podvedome nepriznal, že mu v zahraničí chýba rodina, že má „plné zuby“ šéfa a že by to najradšej nechal, nebyť toho dobrého platu. Tak človek pri pozornom počúvaní zistí, že nie je každý taký „v pohode“, ako sa tvári.

Tiež vás to niekedy mrzí? Mne až tak srdce stisne, keď si spomeniem na rozprávanie mojej starej mamy o časoch, kedy si ľudia navzájom pomáhali. Pomáhali si ale preto, lebo sa nebáli a nehanbili priznať, že pomoc potrebujú. Ak gazda nevedel sám zozbierať úrodu, nehanbil sa prizvať si na pomoc ochotných susedov. A ak žene v kuchyni dačo nevyšlo, vždy sa našla ochotná suseda, ktorá pomohla. A to už ani nehovorím o hodoch či zabíjačkách, ktoré sa už tradične pripravovali spoločne a boli nie len „akciou“ ale aj rituálom a spoločenskou udalosťou.

Dnes nám médiá podstrkujú ako ideál človeka, ktorý si poradí so všetkým. „Zatlieskajme žene, ktorá si otvorila vlastný bufet“. Zatlieskajme žene, ktorá má tri deti a pôsobí ako úspešná podnikateľka či vrcholová manažérka. Zatlieskajme mužovi, ktorý má dve zamestnania a dokáže sa pri tom postarať aj o rodinu, dom a zarobiť toľko peňazí, aby rodinu vzal na drahú dovolenku.

Skutočne je to všetko len také krásne? Skutočne sa oná manažérka nikdy nepotrebuje boriť s problémom „kto sa postará o choré dieťa, kto s ním urobí domáce úlohy alebo kto mu pôjde na vystúpenie v škole?“ Nechce sa mi ani veriť, že by u nás bolo toľko „superľudí“, ktorým 24 hodín z dňa stačí na všetko a nič ich netrápi. Tieto pochybnosti sa potvrdia v okamihu, keď príde k nejakej zlomovej udalosti v živote človeka – keď muž s dvoma zamestnaniami a prácou okolo domu dostane infarkt, keď si manžel onej špičkovej manažérky nájde milenku alebo keď zdravie matky štyroch detí vypovie poslušnosť.

Stojí to za to? Je prirodzené a správne opustiť svoju ľudskú prirodzenosť, ku ktorej patria aj fyzické či psychické obmedzenia, a hrať sa na „superľudí“? Stojí za to vzdať sa dôverných vzťahov s priateľmi? Veď o čom budú naše vzťahy, ak sa budeme len predbiehať v tom, kto je viac „v pohode“? Nebolo by lepšie odložiť masku „supermanov“ a zdôveriť sa priateľovi, že pri štyroch deťoch nemám čas variť, že v zahraničí mi chýba rodina a mám problém so šéfom, alebo že som po výkone v dvoch zamestnaniach na smrť unavený?

Pán Boh nás stvoril ako spoločenstvo. Vytvoril vzťah muža a ženy – vytvoril manželstvo a rodinu – vytvoril spoločenstvo cirkvi. A vedel čo robí. Vedel lepšie ako my, že sa potrebujeme zdieľať so svojimi starosťami a problémami. Nie preto, aby sme ukazovali svoju neschopnosť a slabosť, ale preto, aby sme videli, že aj niekto iný má problém a možno taký istý ako my. Aby sme sa navzájom povzbudili a podporili, aby sme si pomohli.

Pozrime sa na seba reálne a nepokúšajme sa napodobňovať bezchybné vzory z televízie, ktoré zo štúdia smerujú rovno k psychológovi, ale buďme sami sebou – ľudia s radosťami i starosťami tak, ako nás stvoril Pán Boh.

„Jedni druhých bremená znášajte“ (G 6,2)


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Zamyslenia

Som hrdý, že som evanjelik
Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.05 sekúnd