ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je nedeľa, 17. decembra 2017 11:04

Meniny má:
na Slovensku - Kornélia
v Čechách - Daniel
vo Fínsku - Raakel
vo Francúzsku - Adélaďde Gaël Judicaël Olympe
v Maďarsku - Lázár Olimpia
v Nemecku - Jolanda Lazarus
v Poľsku - Olimpii Lazarza
v Španielsku - Lázaro Yolanda
vo Švédsku - Inge Ingemund
v Taliansku - Giovanni

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Kázne
·   Zasľúbenia Novej zmluvy[ 657 čitateľov ]
·   Evanjelium v Starej zmluve[ 615 čitateľov ]
·   Zákon v Novej zmluve[ 517 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 14 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Boh daj šťastia celej zemi, všetkým národom


Autor: admin - Streda, 19.03. 2008 - 10:28:11

1995 - maturitná písomná práca



  "Boh daj šťastia..." volá krásna modlitba. Ale prečo vlastne? Prečo neznámy autor prosí práve o šťastie? Vari je na zemi málo šťastia? Vari ľuďom niečo chýba? Veď veda a rozličné výdobytky techniky majú človeku uľahčiť život a urobiť ho šťastným. Načo teda ešte niekoho prosiť? Vari nemáme dosť prostriedkov na to, aby sme sa sami urobili šťastnými? Tieto otázky mi napadajú, keď počujem takéto a podobné modlitby a myšlienky. A nemám vari pravdu? Veď ľudia dnes majú naozaj takmer všetko. Onen Neznámi - autor modlitby - bol zrejme chorobný pesimista alebo žil vo veľmi vzdialenej minulosti. Keby žil dnes, určite by podobné slová nevyriekol. Veď ktože už dnes volá k Bohu po šťastí. A ešte k tomu pre celú zem. Keby tak pre seba, dalo by sa to nejako pochopiť. Ale takto...

  Asi takto by sa dalo, milý čitateĺ, uvažovanie nad spomenutou modlitbou ukončiť a asi by som to pred nejakým časom aj tak urobil. No dnes ma čosi núti uvažovať ďalej a stále mám pocit, že sa mi ešte nepodarilo preniknúť celkom do hĺbky. V mysli sa mi vynára spomienka na dávne stretnutie, ktoré vo mne zanechalo svoje stopy. Stretol som sa totiž s človekom maďarskej národnosti. Keďže videl, že moja znalosť maďarčiny je chabá, snažil sa hovoriť po slovensky. Síce s obrovskými ťažkosťami, ale šlo mu to. Hneď mi však vytkol, že neviem po maďarsky. Je vraj mojou povinnosťou hovoriť jeho jazykom a je vraj zlé, ak sa cítim byť Slovákom. Človek je totiž na celej zemi doma a nemá považovať žiadny kraj za svoj domov. Skrátka, rovnako mám byť doma na Slovensku, ako v USA. Bolo mi smutno a je mi tak vždy, keď si na to spomeniem. Cítim sa, akoby ma niekto chcel od niečoho odhovárať alebo by mi chcel niečo vyvrátiť. A tu sa niečo vo mne vzoprie a cítim, že si čosi musím ubrániť. Že si musím obhájiť niečo, čo mi iný chce vziať, aj keď presne neviem čo to je.

  Nikdy som sa nepovažoval za veľkého vlastenca. Možno aj preto, že doteraz som nikdy nestrávil dlhší čas mimo Slovenska. Pravdou totiž je, že človek si svoju lásku k niečomu alebo niekomu uvedomí práve vtedy, keď to nemá. No pri onom stretnutí sa mi stalo, že mi niekto chcel čosi vziať. A práve vtedy som si uvedomil, aký mám ja vzťah k Slovensku. Pochopil som, že nemilujem a ani nemôžem milovať "Slovenskú republiku" s celou jej rozlohou, florou, faunou a obyvateľstvom. Prišiel som na to, že "Slovensko" je v mojom srdci a nech by som šiel kdekoľvek, ono je vždy so mnou. A tu som už bol schopný definovať to tajomné a neznáme, o čo ma dotyčný, možno nechtiac, chcel obrať. Bola to národná hrdosť a láska k môjmu rodnému milovanému Slovensku.

  Ak mám byť celkom úprimný, až do spomínaného stretnutia som považoval všetky reči o vlasti a vlastenectve za frázy. Mal som dojem, že nie je možné milovať rodný kraj tak ako sa o tom píše v básňach a že všetci naši velikáni sa tak trocha pretvarovali. Veď ani pre mňa nebol problém hovoriť krásne slová o vlasti. Lenže niečo tomu chýbalo. Nebolo to citovo podložené. V tejto chvíli sa môj uhol pohľadu mení a začínam chápať Štúra, Bottu, Kraska i Hviezdoslava. A možno práve teraz začínam inak hodnotiť nie len ich, ale aj ostatných ľudí. Ludí, ktorí nie su národnými buditeľmi, ale žijú v mojom okolí.

  Poznám mnoho takých, ktorí o vlasti len hovoria, ale im na nej vôbec nezáleží. V podstate sú takí istí, ako som bol kedysi ja. Rozdiel je len v tom, že sú viac úprimní a priznávajú sa k svojej ľahostajnosti. Ako je možné, že necítia kdesi vo vnútri slastné teplo keď je reč o vlasti? Ale chápem ich. Veď ani ja som ho kedysi necítil. Možno si tiež myslia, že sa od nich očakáva láska k Slovensku ako geografickému celku a považujú to za nemožné alebo nenormálne. A v podstate majú pravdu. Naozaj to také je.

  Aj Hurban alebo Bernolák by sa pousmiali, keby niekto miloval chlorofili v listoch slovenských kvetov, bielkoviny v organizmoch ľudí - Slovákov, tehly, z ktorých je postavený rodný dom alebo tabuľu, ktorá na hranici oznamuje vstup do Slovenskej republiky. Takéhoto milovníka by sme my aj oni považovali za fanatika alebo blázna. A vari bol Kostra fanatik alebo som ja blázon? Možno by sa už zdalo niekomu divné, že porovnávam seba s takým človekom, akým bol Ján Kostra. No do istej mieri mám na to právo. Keď totiž čítam verše Kostru alebo iných básnikov, ktorí sa pred svetom vyznali zo svojej lásky k vlasti, cítim, že sa v niečom zhodujeme. Aj oni cítili asi to, čo cítim k vlasti ja. Nedokážem síce písať básne ale onen citový základ je možno rovnaký. Nemôže totiž existovať vyznanie bez citu ale môže existovať cit bez vyznania. A to je aj môj prípad.

  No a ako to všetko súvisí s našou modlitbou za šťastie pre celú zem? Asi tak, že krajín je na svete mnoho a každý človek pociťuje alebo by mal pociťovať lásku k tej svojej. No mal by tiež chápať, že sú aj iný ľudia, z inej krajiny, milujúci zasa ju. Z toho vyplýva potreba tolerancie. A ak tej bude, bude aj šťastia. A to už nemám na mysli šťastie z blahobytu, ako v úvode, ale šťastie zo súdržnosti. No ako to zariadiť, aby boli ľudia tolerantní k iným národom? Ja by som asi formuloval svoju modlitbu takto: "Daj, Bože, tolerancie celej zemi." Organizácia spojených národov zrejme vedela čo robí, keď náš rok - rok 1995 vyhlásila za Medzinárodný rok tolerancie. Veď sama iste dobre vie, koľko je zla a nešťastia keď jej niet. A nám stačí sledovať spravodajstvo. Správy zo sveta i z domova nás neraz šokujú. Veď sa len pokús, milý čitateĺ,  nájsť aspoň jeden spravodajský blok, v ktorom by nebolo zlej správy. Asi sa ti to nepodarí. Ani zábavné rozhlasové stanice, ani noviny, snažiace sa rozveseliť, ani televízia, ktorá by rada vytvorila dobrú náladu, sa zlým správam nevyhnú. Raz tí nenávidia tamtých, potom tamtí zabíjajú hentých a napokon hentí popravia oných. O tolerancii a šťastí ani slova. A prečo aj? Veď sa len spýtajme: Kto je šťastnejší? Srb, ktorého zabijú alebo Chorvát, ktorý ho zabije? Nie je také ťažké to uhádnuť. No spýtajme sa takto: Boli by obaja šťastnejší keby sa stretli na ulici, usmiali sa na seba a podali si ruky? Ťažko povedať. No iste by ich zahrial teplý vánok vedomia, že práve obdržali i sami poskytli prejav tolerancie a lásky. Práve tej tolerancie a lásky, ktorá tak nesmierne chýba a ktorá vedie ku šťastiu.

  Môžeme my - obyčajní a jednoduchí ľudia nejako zasiahnuť? Môžeme niečo urobiť pre zlepšenie situácie? Môžeme zariadiť, aby od budúceho týždňa alebo mesiaca bolo šťastia dosť? Asi ťažko. Kto teda môže? Kde hľadať východisko? Mám dojem, že východisko už hľadať netreba, pretože je len jedno, a to už objavil náš Neznámi. A tak, či si, milý čitateľ, veriaci alebo neveriaci, kresťan či pohan, ostáva tebe i mne asi len jedno. Dúfať a v nádeji volať s Neznámim: "Boh daj šťastia celej Zemi, všetkým národom..."


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Zamyslenia

Som hrdý, že som evanjelik
Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.05 sekúnd