ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je streda, 13. decembra 2017 06:33

Meniny má:
na Slovensku - Lucia
v Čechách - Lucie
vo Fínsku - Seija
vo Francúzsku - Jocelyn Lucie
v Maďarsku - Luca Otília
v Nemecku - Odilia Luzia Ottilie Jobst Jost Benno
v Poľsku - Lucji Otylii
v Španielsku - Lucía
vo Švédsku - Lucia
v Taliansku - Lucia

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Aloe vera
·   Aloe Vera First a Gelly[ 6691 čitateľov ]
·   Prvá skúška[ 3368 čitateľov ]
·   Prečo aloe a Forever?[ 4209 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 16 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Žijem v krásnej tme


Autor: admin - Utorok, 18.03. 2008 - 22:02:01
Dagmar Bohušová - Národná obroda - 5.2.2005

Nevidiaci evanjelický kňaz Štefan Kiss z Nových Zámkov si život bez počítača nevie predstaviť

Narodil sa ako krátkozraký, no postupne na jedno oko oslepol. Keď mal deväť rokov, kamarát mu do oka hodil snehovú guľu. Došlo k odlúpeniu sietnice. Následné operácie nepomáhali. Ani tá, ktorú absolvoval až v Moskve. Začal preto bojovať so životom v tme. Stratil možnosť vidieť, no nie chuť žiť. Chcel sa stať kňazom, mať ženu a deti. Všetko sa mu splnilo, aj keď cesta k tomu nebola vždy jednoduchá.

Svoju slepotu prežíval v kruhu rodiny a priateľov, ktorí sú mu dodnes oporou. „Môj hendikep bol vlastne dobrý filter. Ešte viac som sa upäl na kresťanské spoločenstvo, kde som našiel ľudí, ktorí mi rozumeli. A to, že sa mi neobrátili chrbtom, mi dokázalo, že majú svoju hodnotu.“ Život v tme má veľa praktických obmedzení, najmä v závislosti od iných. Aj keď sa snaží žiť samostatne, jeho sloboda má hranice. Napríklad na autobusovej zastávke, ktorú nepozná, či na križovatke, ktorou ešte nešiel. „Zameriavam sa na iné hodnoty. Nemárnim čas obzeraním výkladov, ale viac počúvam. Už len rozhovory v autobuse mi napovedia, čo sme za ľudia...“

Kňazstvo

Túžbu stať sa farárom pociťoval už od detstva. Možno práve iný život, ktorý musel žiť, jeho rozhodnutie ešte upevnil. Aj keď na teológii ho nečakala žiadna výnimka či prihliadanie na jeho hendikep. Nevzdal sa. „Profesori mi však dali počas štúdia akúsi voľnosť. Samozrejme, že som musel vedieť všetko, čo moji zdraví spolužiaci. Ale podstatnejší bol výkon pri skúškach. A to mi vyhovovalo. Mohol som si sám zvoliť systém, ako študovať. Spolužiaci mi výdatne pomáhali aj tu. Napríklad sa ma profesor opýtal, či som schopný čítať a písať hebrejskú abecedu. „Kliky-haky“  v hebrejčine som zvládnuť nedokázal. Dohodli sme sa, že túto skúšku absolvujem foneticky. Profesor mi teda na skúške čítal hebrejský text a ja som ho prekladal a gramaticky rozoberal. Naučil som sa to od spolužiakov, ktorí si počas vlastnej prípravy načítavali a nahrávali rozbory. Nebolo ničím výnimočným, keď sa mi ponúkol spolužiak, že mi celé skriptá načíta na kazety, aby som sa z nich mohol učiť.“ Štúdium ho posunulo vpred a bralo smútok z tmy.

Už počas rokov štúdia sa pripravoval na to, že bude „iný“ kňaz. Skutočná škola života prišla až na prvom pôsobisku v Krupine. „Problémom bola priestorová orientácia. No okolo mňa boli hneď ochotní ľudia, ktorí ma vozili autom, kde to bolo treba - do nemocnice, na bohoslužby... Spätná väzba od ľudí, ktorým som pomohol, mi dávala silu. Neviem, či sa tí ľudia otvárali viac aj preto, že videli môj hendikep. Niektorí z cirkevného zboru o mne pochybovali, či to zvládnem, iní ma však povzbudzovali. Veľmi mi to pomohlo. Musel som sa však zorientovať najmä sám. Stalo sa aj to, že na pohreb prišlo veľa ľudí, a nevedel som, či sa už všetci rozlúčili s nebohým, alebo nie...“

Píše pre deti

Od júla minulého roku sa už nevenuje pastorácii úplne. Rúcho kňaza si oblieka príležitostne pri návštevách zborov. Dnes pôsobí ako koordinátor práce s deťmi pri Generálnom biskupskom úrade. Zosúlaďuje učebné plány a osnovy pre pastoráciu detí v evanjelickej cirkvi na celom Slovensku. Chce sa stať ich pastorom.

„Kňazom v našich zboroch záleží na tom, aby sme formovali už malé deti. Ale chýbajú k tomu podkladové materiály. Naša cirkev nemá žiadne pôvodné materiály pre výučbu. Preto som si vytvoril tím, s ktorým vyrábame pracovné listy na celý budúci rok pre deti rôznych vekových kategórií. Pokladám to za svoje poslanie. Chcel by som ešte rozvinúť systém vzdelávania učiteľov. Je to však beh na dlhé roky.“

Túto prácu by však nemohol robiť bez počítačov. Využíva ozvučenú techniku a špeciálne programy, vďaka ktorým píše, počuje, čo je na obrazovke, píše maily i sms-správy a rád aj surfuje po internete. „Pripojím si mobil k počítaču a tak môžem čítať a posielať esemesky. Počítač je pre mňa hlavným zdrojom informácií. Všetko, čo majú ľudia okolo seba napísané, ja si zistím na internete, ako napríklad odchod autobusu alebo telefónne číslo. A tak si čítam aj noviny. Knihy si skenujem cez špeciálne zariadenia a dokonca mám aj tlačiareň v Braillovom písme, takže si môžem kázne, príhovory i listy napísať a vytlačiť.“

Ženil sa prvý

Vždy vedel, že chce mať rodinu. No to, že sa ožení už ako 22-ročný, nečakal nikto z rodiny. Ženil som sa prvý z ročníka a na stretávke z gymnázia mu už blahoželali k tomu, že je otcom. „Vzorom krásnej rodiny boli pre mňa moji rodičia. Celý čas stáli pri mne, a ja som chcel mať tiež taký vzťah, aký mi ukazovali oni.“ So svojou manželkou Silviou sa spoznal v kresťanskom zbore. Ako ho ona vnímala? Nebála sa vzťahu s nevidiacim? „Poznala som ho už ako 15-ročného. Obdivovala som na ňom, aký je silný a nevzdáva sa. Naše priateľstvo postupne rástlo. Keď som študovala na vysokej škole pedagogiku, na chvíľu sme sa stratili. No po čase sme sa opäť stretli. A bola z toho láska. Mala som však obavy. Rozmýšľala som nad tým, ako si budeme vzájomne pomáhať, keď on žije s hendikepom. Vedela som, že to budeme mať ťažšie, ale náš vzťah rástol. Dnes máme krásny, aj keď neľahký život.“

Prišla prvá dcéra Radka. Štefan sa veľmi snažil manželke pomáhať, aj keď nie vždy to šlo. „Nevedel som prebaľovať, ale rád som ju kúpal. Raz som jej spieval uspávanku, keď za mnou došla manželka a povedala mi, že dcéra už pol hodiny spí. Malá plakávala a ja som nevedel, čo mám robiť. Ale bol to krásne.“  Dnes má Radka štyri roky a už vie, že ocino nevidí. Mama Silvia hovorí: „Hľadali sme správny čas, kedy jej to povedať. Spočiatku jej to bolo veľmi ľúto a úpenlivo sa modlila, aby Pán Boh ockovi zrak vrátil. No stala sa z nej veľká pomocnica a vie, kedy sa má ozvať, aby ocko o ňu zakopol, aleby aby ju obišiel.“

Rok a pol po Radke pribudol Rastík. Narodil sa však tiež s poškodeným zrakom. Na ľavom oku bola odlúpená sietnica a nevidí naň. To isté hrozilo aj na pravom oku, no našťastie situáciu vyriešila operácia. „Bolo pre nás ťažké vysvetľovať okoliu, ktoré si namýšľalo, že to zdedil po mne. Sami sme mali čo robiť, aby sme to prijali vo svojom vnútri. Pravda je však taká, že poškodenie zraku vyvolala infekcia počas tehotenstva. Vôbec nesúvisela s dedičnosťou. No na druhej strane boli aj známi a príbuzní, ktorí nás podporovali, „dodáva Štefan Kiss.“

Najťažšie bolo v minulom roku, keď Rastík oslepol úplne. „Bolo to práve 5 dní  pred Veľkou nocou, keď kresťania plačú nad sebou a svojimi hriechmi. My sme plakali nad tým, že náš syn nevidí. Lekári nám dávali 20-percentú nádej. Hneď však podstúpil operáciu, ktorá bola úspešná. Sme optimisti a veriaci, spoliehame sa na to, že Boh bude s nami. Lekári nám povedali, že riziko oslepnutia tu stále je. No ja verím, že ako mu Boh už raz zrak zachránil, tak ho mu už ponechá. Pociťujeme občas obavu, ale snažíme sa ju minimalizovať a žiť v dôvere. Inak nevieme.“


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Čo napísali iní

Sme šťastní - stále viac
Štvorročného Rastíka zachránili pred slepotou
Rastíkovi hrozila slepota - Otec nevidí, synovi zachránili pražskí lekári zrak v
Nevzdali sa
Dvojitý boj so životom v tme
Rozhovor s tajomníkom GBÚ pre detské besiedky Štefanom Kissom
Rozhovor s nevidiacim ev. kaplánom

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.10 sekúnd