ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je streda, 13. decembra 2017 16:07

Meniny má:
na Slovensku - Lucia
v Čechách - Lucie
vo Fínsku - Seija
vo Francúzsku - Jocelyn Lucie
v Maďarsku - Luca Otília
v Nemecku - Odilia Luzia Ottilie Jobst Jost Benno
v Poľsku - Lucji Otylii
v Španielsku - Lucía
vo Švédsku - Lucia
v Taliansku - Lucia

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Aloe vera
·   Aloe Vera First a Gelly[ 6691 čitateľov ]
·   Prvá skúška[ 3368 čitateľov ]
·   Prečo aloe a Forever?[ 4209 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 22 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Snehová guľa kňazovi zmenila život


Autor: admin - Utorok, 18.03. 2008 - 17:15:28
Viera Václavková - Život - 6/2002

 Kaplán hontianskeho seniorátu Štefan Kiss (24) je jediný nevidiaci kňaz pôsobiaci v evanjelickej cirkvi. Napriek postihnutiu zvládne nedeľné bohoslužby, krsty aj pohreby.

 Pán Kiss sa stal nevidiacim "vďaka" kamarátovej snehovej gule, ktorá mu trafila do oka, keď mal jedenásť rokov. Nezlomilo ho to. Zostala v ňom láska k hudbe. Po úraze mu noty čítala sestra i pani učiteľka Mária Hallová, ku ktorej pred úrazom chodil na hodiny klavíra. Lákal ho však kostolný organ. Raz mu pani farárka dovolila zahrať si na ňom. Postupne sa vypracoval tak, že trinástich rokoch bol v Nových Zámkoch, kde vyrastal, kantorom. Rozhodol sa vyštudovať za kňaza.

 Prvý raz som sa s ním stretla na jar roku 1996. Bol v prvom ročníku Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Býval na internáte a veľmi mu pomáhala priateľka Judka, vtedy poslucháčka tretieho ročníka spomínanej fakulty. Študent Štefan mi vtedy rozprával, ako zvláda s jej pomocou štúdium. Strach mal z hebrejčiny, lebo nemal na ňu literatúru. Dala mu zabrať latinčina aj gréčtina. Bol presvedčený, že s Judkinou pomocou štúdium zvládne. Napísala som vtedy o nich reportáž pod názvom: Spojení vierou a láskou.

Po šiestich rokoch

 Byt kaplána Štefana Kissa na fare v Krupine. Otvára nám Silvia Kissová (27), manželka. A za ňou pribieha šestnásťmesačná Radka, ockov anjelík. Keď sa už zvítame aj s pánom kaplánom nedá mi nespýtať sa na Judku.

- Všetko sa rýchlo zmenilo ešte v tom roku ako ste o nás písali, - povie pán Kiss. - V lete si Judka našla vážnu známosť a krátko na to sa vydala. Keďže sme dovtedy pôsobili ako spevácke duo, mali sme spolu rozpracovaný projekt na CD, požičali sme si naň titulok vášho článku Spojení vierou a láskou, no už som to dokončoval sám s pomocou mojej terajšej manželky, kamarátov a známych

 Pre nevidiaceho študenta to nebolo ľahké obdobie. Odrazu sa ocitol sám vo veľkom meste. Judka mu síce sľúbila, že dokedy bude študovať, tak tak mu pomôže, no Štefan sa snažil osamostatňovať. Akoby cítil, že tej pomoci nebude veľa. Ani nebolo. Judka po svojej svadbe už nemala dostatok času a možností pomáhať mu tak ako dovtedy.

Študent Štefan si zabezpečil bielu palicu a učil sa jej pomocou orientovať sa v meste. Nehanbil sa na autobusovej zastávke spýtať sa na číslo prichádzajúceho autobusu, a ľudia mu pomohli. Aj dostať sa do Mlynskej doliny, kde je Podporné centrum pre nevidiacich. V ňom priam nasával počítačovú terminológiu aj elektronickú komunikáciu. Horšie to bolo s cestovaním domov, do Nových Zámkov. Najskôr mu pomohli kamaráti. Odprevadili ho na stanicu, posadili do vlaku a doma ho už čakali rodičia. Neskôr to zvládol sám.

 Jeho životná cesta sa skrížila s cestou študentky Pedagogickej fakulty v Nitre, Silvie. Poznal ju ešte z čias stretávania sa evanjelickej mládeže v Nových Zámkoch. Začali spolu chodiť. No ona mu nemohla tak pomáhať ako niekedy Judka. Veď študovala v inom meste. A predsa pomáhala a to vo všetkých oblastiach. Nahrávala učebné texty, podporovala ho v hudobnej tvorbe, chodila do nahrávacieho štúdia či učila trasy ...

 - Silvia raz pricestovala do Bratislavy na dva dni a spolu sme niekoľkokrát prešli trasu z internátu do školy, zo školy do strediska, z internátu na stanicu... Naučila ma poznávať jednotlivé trasy. Viete, nevidiaceho treba upozorniť na nejaké oporné body, čo si musí zapamätať, prosto vytýčiť mu trasu. Bola fantastická a trpezlivá. Odvtedy som mal s cestovaním len maličké problémy.

Obrady sa učil naspamäť

Roku 1999 sa vzali. O rok neskôr Štefan Kiss promoval. K preberaniu diplomu ho ako nevidiaceho viedla spolužiačka. Vtedy zaznel obrovský aplauz... Skončil jednu ťažkú životnú etapu a stál pred druhou - naštudované uplatniť v praxi. Dostal miesto seniorálneho kaplána v Krupine. Pod dohľadom tunajšieho farára a seniora Hontianskeho seniorátu Miroslava Dubeka si v praxi overuje ako cirkevný zbor funguje a čo všetko potrebuje. Pán senior ho usmerňuje. Mladý kaplán robí všetko, sčasti aj administratívne práce. Len k preberaniu milodarov si radšej niekoho zavolá. Aby napríklad darca nemal pochybnosti, že nevidiaci kaplán sa dopustí chyby. Významne mu pri výkone funkcie pomáha ozvučený počítač v ktorom má texty Biblie a vlastne všetko čo k liturgii potrebuje. Ako na fare začal?

 - Začal som s nedeľnými Bohoslužbami, biblickými hodinami, mládežou, vyskúšal som si krst aj pohreb. Pri prvom krste môj nadriadený všetko administratívne vybavil a ja som len krstil. Neskôr som celý krst aj s pastorálnym pohovorom, robil sám, - spomína pán Kiss a vracia sa k začiatkom.- Seniorát má 27 cirkevných zborov a ja som k dispozícii všetkým. Keď treba pochovať niekoho v dedine vzdialenej dvadsať kilometrov, alebo zastúpiť kňaza pri Bohoslužbách prídu po mňa. Spočiatku som sa všetky texty učil naspamäť. Raz v nedeľu som mal Bohoslužby v dvoch dedinách a ešte aj pohreb. Všetko som sa v sobotu naučil a spať som išiel dosť nervózny. Bál som sa aby mi niečo nevypadlo z pamäti, aby som niečo nepoplietol. Viete, súčasťou bohoslužieb sú nielen liturgické texty, ale aj rôzne oznamy o aktivitách v zbore, ohlásenie kto a načo dal milodar, po koľkých rokoch si rodina pripomína výročie smrti... A na pohreboch sa robí odobierka s vymenovaním konkrétnych ľudí, ktorí sa s nebohým lúčia. To všetko som musel v jeden deň zvládnuť. Z domu som odchádzal s malou dušičkou. Uvedomoval som si, že všetko mám doma v počítači. A keď mi niečo vypadne z pamäti, nemá mi kto našepkať. Napokon to dobre dopadlo, no prežil som veľký stres.

Ockov anjelík

 Pán Kiss ako nevidiaci kňaz v Krupine aj v okolí našiel pochopenie veriacich. Pri pohrebe ho napríklad ochotne odvedú k hrobu. V tej situácii by mu totiž biela palička nepomohla. Navštevuje veriacich v nemocnici aj doma a posilňuje ich v chorobe. Ozajstnú oporu má v manželke. Nielen v rodinnom živote. Spolu dokonca rozoberajú niektoré myšlienky pripravovanej kázne. A bola to práve manželka, ktorá mu vnukla myšlienku pomôcť si technikou.

- Silvia sa zrejme už nemohla na mňa pozerať, ako sa drvím naspamäť všetky texty obradov a presvedčila ma, aby som začal konať,- pochválil manželku pán Kiss. - Vedela, že existuje tlačiareň s bodovým, teda Brajllovým písmom. Keďže je veľmi drahá, požiadal som oddelenie sociálnych vecí OÚ v Krupine o finančný príspevok. Ten som aj dostal a tak sme ju koncom minulého roka mohli kúpiť. Fantasticky mi uľahčuje prácu. Teraz si akýkoľvek text vytlačím a zoberiem so sebou. Cítim sa istejší,- hovorí mladý kaplán.

 Malá Radka sa počas nášho rozhovoru dožadovala ockovej pozornosti. Je jeho anjelíkom, obohatením. Rád sa s ňou hrá a odkedy začala sedieť ju aj kúpe. V apríli Kissovci čakajú prírastok do rodiny. Čo to bude, nevedia. A ani mladý kaplán ešte nevie čo bude robiť po tejto dvojročnej praxi.

- Tá sa čo nevidieť skončí a bude ju treba vyhodnotiť. V tomto období vlastne mnohé veci len skúšam a ešte stále je dosť toho, čo mi treba skúsiť alebo nejako vyriešiť. Napríklad som ešte neprisluhoval Večeru Pánovu hromadne v chráme. Už som to síce robil, ale zatiaľ len v menších spoločenstvách. Robím to tak, že oblátku podám do ruky a veriaci si ju vložia do úst, ponúknem kalich s vínom, veriaci ho chytí a spolu ho priložíme k jeho ústam. Či budem aj naďalej pri niekom inom alebo budem mať svoj zbor sa ešte nevie a ukáže to len budúcnosť.- povedal mladý húževnatý kaplán, ktorý sa aj napriek handicapu nebojí života.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Čo napísali iní

Sme šťastní - stále viac
Štvorročného Rastíka zachránili pred slepotou
Rastíkovi hrozila slepota - Otec nevidí, synovi zachránili pražskí lekári zrak v
Nevzdali sa
Dvojitý boj so životom v tme
Rozhovor s tajomníkom GBÚ pre detské besiedky Štefanom Kissom
Žijem v krásnej tme
Rozhovor s nevidiacim ev. kaplánom

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.05 sekúnd