ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je utorok, 12. decembra 2017 03:36

Meniny má:
na Slovensku - Otília
v Čechách - Simona
vo Fínsku - Tuovi
vo Francúzsku - Chantal
v Maďarsku - Gabriella
v Nemecku - Johanna Vizelin Hartmann Dietrich
v Poľsku - Dagmary Aleksandry
v Španielsku - Chantal Guadalupe
vo Švédsku - Alexander Alex
v Taliansku - Corrado

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Príbehy zo života
·   Rastík začal nový školský rok[ 2629 čitateľov ]
·   Grazie Danka[ 2420 čitateľov ]
·   Lavica pre Rastíka[ 2400 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 14 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Božie a ľudské sľuby


Autor: admin - Pondelok, 17.03. 2008 - 22:05:39

Jeremiáš 17, 5-8



   „Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina. Bude sťa borievka na púšti, a neuzrie dobro, ktoré príde; bývať bude na spáleniskách púšte, v krajine soľnatej a neobývanej. Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie.“ (Jeremiáš 17, 5-8)

Bratia a sestry v Pánu!

  Hovorí sa, že papier veľa znesie. Tiež sa hovorí: "Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú". A keby sme pátrali ďalej, našli by sme určite mnoho ďalších ľudových prísloví a múdrostí, ktoré hovoria o postoji človeka k ľudskému slovu a ľudskému sľubu. Ten je, žiaľ, veľmi negatívny. Ľudskému sľubu sa len málo dá veriť, a my to vieme z vlastnej skúsenosti. Veď neraz sami dávame sľuby, ktoré nevieme, nemôžeme alebo ani nechceme splniť. Robíme to, lebo od toho závisí naša budúcnosť, robíme to, lebo si neuvedomujeme dôsledky takéhoto počínania, alebo to robíme, lebo nepociťujeme dostatočnú zodpovednosť za svoje slová. A potom sa nám nedá veriť, a ani my nemôžeme veriť ľuďom okolo seba.

  A tu zrazu prichádza Ježiš Kristus, ktorý sa okrem iného snaží rehabilitovať ľudské slovo. Ježiš hovorí: "Nech je vaše áno - áno a nie - nie". Stojte si za svojimi slovami a dávajte len také sľuby, ktoré aj môžete splniť. My sa teda ešte len musíme naučiť plniť svoje sľuby.

  Za príklad si môžeme vziať Pána Boha. On dáva človeku nejeden sľub, no všetky aj plní. A práve o tom nás ubezpečuje Biblia. Veď stačí si prečítať o Abrahámovi, ktorý mal už vysoký vek, a predsa mu Boh sľúbil potomka. A nie len to. Sľúbil mu, že jeho potomstvo bude také početné, že ho nebude možné spočítať. Čítajme len o Mojžišovi, ktorému Boh sľúbil, že mu pomôže vyviesť Izraelcov z Egypta. A čítajme o samotných Izraelcoch, ktorým Boh zasľúbil novú zem.

  Všetky tieto zasľúbenia sú na prvé počutie až nesplniteľné. Ako sa asi cítil Abrahám, keď vo svojom vysokom veku počul sľub o potomkoch? Ako sa cítil Mojžiš, keď mu bolo zasľúbené, že urobí pre Izrael to, o čom všetci stáročia snívali - že ich zbaví otroctva? Ako sa cítili zotročení Izraelci, keď počúvali o ďalekej zemi, obývanej cudzími kmeňmi, a boli uisťovaní o tom, že tá zem bude raz ich? Sú to vysoké cieľe a ťažké úlohy. No nie pre Boha, u ktorého je všetko možné. A tak sa aj tie najfantastickejšie sľuby naplnili.

  Možno teda veriť Bohu? Zo skúsenosti Biblických postáv, no aj zo skúsenosti našich predkov, ľudí okolo nás alebo aj nás samých vieme, že Bohu možno veriť, lebo Jeho sľuby sa vždy plnia. Ako je teda možné, že ľudia stále veria človeku? To by samo o sebe nebolo až také zlé. Veď nikdy nemožno úplne strácať vieru v človeka. No ľudia často veria človeku viac ako Bohu. A to je už to zlé. To je hriech. Je to urážka toho, ktorý si za svojím slovom stojí, a my Ho predsa v rebríčku našej dôvery dávame až na druhé miesto a uprednostníme tých, ktorí to ani zďaleka nerobia. No je to aj hriech, ktorý má úplne praktické dôsledky pre nás samých.

  Ak človek niekomu dáva svoju dôveru, znamená to, že niečo aj očakáva. Keď veríme ľuďom, znamená to, že práve od nich čakáme nejaké istoty či záruky. Čakáme, že nám naši známi zaručia pohodlie v škole či práci, čakáme, že nám naše známosti prinesú úľavu z našich povinností, čakáme, že nám ľudské inštitúcie a spoločnosti poskytnú zabezpečenie do budúcnosti, čakáme, že finančné ústavy zveľadia náš majetok a tak sa pričinia o náš krajší život. Takéto očakávania máme, a potom sa čudujeme, keď sa všetko skončí inak. Ľudia na nás zabudnú, zabudnú aj na svoje sľuby, inštitúcie sa zrušia, spoločnosti skrachujú a my ostaneme ako uprostred púšte. Ostaneme sami, privalení celou kopou vlastných starostí a problémov, o ktorých sme si mysleli, že ich za nás ponesú tí druhí. Vo svojom sklamaní, žiali či hneve ani nedokážeme myslieť inak. A tento náš žiaľ, hnev či sklamanie sa nám stane trestom za našu vieru v nesprávne osoby.

  Túto situáciu presne predpovedá Jeremiáš keď hovorí o ľuďoch, ktorí sa spoliehajú na človeka a odvracajú sa od Hospodina. Budú ako borievka uprostred púšte, budú bývať na spálenisku púšte, neuvidia dobro, ktoré príde. Takýchto ľudí Jeremiáš nazýva "prekliati".

  Toto sme chceli? Nie. Takto sme si svoj koniec nepredstavovali. My sme snívali o šťastnom zajtrajšku, o pokoji mysle, tela i duše, o bezstarostnosti. Predstavovali sme si, že si budeme len užívať a nebudeme sa ničím trápiť. Okolo nás bude množstvo ľudí, priateľov a blízkych, a všetkým nám spolu bude dobre. Áno, aj toto je možné. Aj takúto budúcnosť vidí Jeremiáš. Hovorí o nej ako o budúcnosti zeleného stromu, ktorý má dostatok všetkého čo potrebuje k životu, je plodný, večne kvitne, zelenie sa a rodí ovocie a roky sucha ho netrápia. Aj takto môžeme skončiť. Je to však podmienené dôverou v Boha. Len ten, kto dúfa v Hospodina môže takto dopadnúť. Len ten, komu je Hospodin nádejou môže mať istotu šťastnej budúcnosti.

  Dôverujme preto Bohu v prvom rade. Majme na pamäti všetkých tých, pri ktorých Boh splnil svoje zasľúbenia. Majme na pamäti, koľkokrát ich splnil aj pri nás. A toto vedomie nech posilňuje našu vieru v Neho. Aj dnes nám Boh dáva zasľúbenia. Počuli sme z úst Ježiša Krista zasľúbenie Ducha Svätého. No sú tu aj iné. Je tu zasľúbenie neustálej Božej prítomnosti, zasľúbenie Jeho stálej pomoci a zasľúbenie Jeho stáleho požehnania. Toto všetko už tu na zemi. A okrem toho aj večný život v nebi.

  Verme teda Bohu i Jeho sľubom, ktoré sa - na rozdiel od tých ľudských - vždy plnia.

Amen.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Kázne

Zasľúbenia Novej zmluvy
Evanjelium v Starej zmluve
Zákon v Novej zmluve
Suma evanjelia
Milujúci manžel
Optický klam
Stretnutie s Bohom
Pamiatka zosnulých

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd