ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je nedeľa, 17. decembra 2017 11:08

Meniny má:
na Slovensku - Kornélia
v Čechách - Daniel
vo Fínsku - Raakel
vo Francúzsku - Adélaďde Gaël Judicaël Olympe
v Maďarsku - Lázár Olimpia
v Nemecku - Jolanda Lazarus
v Poľsku - Olimpii Lazarza
v Španielsku - Lázaro Yolanda
vo Švédsku - Inge Ingemund
v Taliansku - Giovanni

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Kázne
·   Zasľúbenia Novej zmluvy[ 657 čitateľov ]
·   Evanjelium v Starej zmluve[ 615 čitateľov ]
·   Zákon v Novej zmluve[ 517 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 15 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Náš čas


Autor: admin - Utorok, 18.03. 2008 - 14:02:58

Lukáš 19, 41-44



  „Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami; lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“ (Lukáš 19, 41-44)

Bratia a sestry v Pánu!

„Môj čas, to je len obyčajné „zatiaľ“.

Môj čas môže povedať, ja už neplatím.

Rád, tak rád by som žil, ale mám len málo síl

a času menej, než sa mi zdalo pred polhodinou.

Priateľu, ponáhľaj sa! SOS!

Nech som aj zajtra čím som dnes,

lebo s časom túžim tentokrát neprehrať.

Môj čas, to sú len také chvíľky.

Môj čas sa ocitol v časovej tiesni.

Priateľ môj, ponáhľaj sa! píšem odkaz.

Daj mi čo strácam, daj mi čas!

Z vlastného spánku môžeš kradnúť,

ale času svojho daj mi časť,

lebo s časom túžim tentokrát neprehrať.“

            Toto sú niektoré myšlienky zo známej českej piesne. Hovorí o čase. Väčšinou textári piesní alebo autori básní vkladajú do svojich diel svoje vlastné city, nálady alebo rozpoloženia a my potom pri ich čítaní alebo počúvaní si už len povieme: „Aha, básnik prežíval veľkú radosť alebo smútok, mal v srdci lásku či sklamanie.“ Tento text o „mojom čase“ je trochu iný. Je zvláštny. A to tým, lebo neodráža len pocity autora, ale hovorí o skutočnosti, ktorá sa týka nás všetkých. Lebo nám všetkým plynie čas. My všetci ho máme už teraz menej, ako sme ho mali ráno alebo pred hodinou. Čas nás všetkých sú len také chvíľky a kedykoľvek nám čas môže povedať: „ja už neplatím“.

            Čas plynie. Plynie a mení sa. A mení sa v závislosti od toho, ako ho my sami dokážeme využiť a ako s ním dokážeme naložiť. Niektorí ľudia vravia: „Čas je nepriateľ človeka, lebo rýchlo plynie. Prináša veľa zlých a ťažkých chvíľ a naopak odnáša chvíle pekné a radostné.“ A zasa niekto iný povie: „Čas je náš pomocník, lebo dáva zabudnúť na bolesti a lieči rany srdca.“ Čo je teda vlastne čas?

            V tomto kontexte môžeme hovoriť o čase prítomnom a o čase budúcom. Tieto dva časy spolu veľmi úzko súvisia, pretože prítomnosťou sa formujeme pre budúcnosť. Ako sa chopíme prítomnosti, tak bude vyzerať naša budúcnosť. Ako spoznáme že je ten správny čas prítomnosti, na tom sa odrazí aj naša budúcnosť. Spomeňme si napríklad na Jozefa v Egypte. Tento Jozef vďaka Božiemu zjaveniu vedel, že po siedmich rokoch blahobytu príde sedem rokov hladu. Sedem rokov hojnosti bol ten správny čas na to, aby sa vytvorili zásoby, a aby sa celý národ na ťažké roky pripravil. Vďaka tomu, že tento čas správne využili,, ich budúcnosť v ďalších rokoch nebola až  taká ťažká. Boli na ňu pripravení a vedeli ťažkostiam odolávať. Naopak, ak by ten čas prípravy boli premrhali, vtedy by naozaj chvíle blahobytu odišli a prišli by ťažké roky hladu, ktoré by len ťažko znášali. A nemusíme po príklady chodiť do tak ďalekej histórie. Stačí nám naša súčasnosť. Študent, ktorý si uvedomuje, že roky štúdia sú jeho časom na to, aby sa pripravil na svoje budúce povolanie a zodpovedne  sa pripravuje, má potom vo svojej práci mnoho výhod oproti tým, ktorí tento čas premrhali. A aj v rôznych ďalších oblastiach života môžeme badať, že všetko má ten svoj správny čas.

            Slová svätého Písma, ktoré sme dnes počuli, hovoria tiež o čase. A to ako o čase prítomnom, tak aj budúcom. Slová o budúcom čase nie sú veľmi príjemné. Ježiš hovorí, že budúcnosť prinesie mestu Jeruzalem skazu. Prídu nepriatelia, obkľúčia ho, zrovnajú so zemou a nenechajú kameň na kameni. To je veľmi nepríjemná predpoveď a my by sme sa mohli začať žalovať a pýtať: prečo sa to muselo stať? Prečo takéto chvíle prichádzajú? Odpoveď na takéto otázky nachádzame priamo v texte, kde Ježiš hovorí, že sa to všetko musí stať a stane preto, lebo mesto Jeruzalem nepoznalo čas svojho navštívenia. Čo to znamená?

            Tieto slová hovoril Ježiš keď prebýval v Jeruzaleme so svojimi súčasníkmi. Bol to čas, keď ich volal k sebe. A oni mohli prísť, kajať sa a počúvať Jeho hlas. Sám to na inom mieste hovorí: „Koľkokrát som vás chcel zhromaždiť, ale nechceli ste...“ Jeruzalemčania nepočúvali Ježišov hlas, Jeho výzvy a Jeho pozvania. Neuvedomovali si, že je medzi nimi Boží Syn. Neuvedomovali si, že pre nich je to jedinečná možnosť, ocitnúť sa v tesnej Božej blízkosti, že je to čas prežiť chvíľu tvárou v tvár s Bohom. Oni sa nedokázali správne chopiť prítomnosti, preto sa dočkali zlej budúcnosti. Nebola to vina Pána Boha ani Rimanov, ale len ich samých. Skaza mesta bola už len prirodzeným následkom toho, že ľudia pohrdli Božou prítomnosťou. Nepoznali čas svojho navštívenia.

            Vráťme sa teda k otázke, či je čas našim priateľom alebo nepriateľom. Odpovedať možno konštatovaním, že čas je naším protivníkom, ak sa ho správne nechopíme, ak premárnime svoje šance, ak ho necháme len tak plynúť a unikať pomedzi naše prsty. Vtedy totiž prináša chvíle, ktoré potom nedokážeme zvládať a nie sme na ne pripravení. A na vine nie je čas, ani svet, ani Pán Boh, ale len my sami. Naopak, čas je našim priateľom, ak ho správne využijeme a na budúcnosť sa pripravíme.

            Napokon ostáva otázka: Ako sa vôbec možno pripraviť na budúcnosť? To závisí od toho, čo je pre nás z tej budúcnosti dôležité a čo od nej vlastne očakávame. Ak čakáme na dobrý „kšeft“, na povýšenie, na výhru v lotérii, na príležitosť získať moc, potom sa nám len ťažko pripraviť. Vtedy sme na tom podobne ako Jeruzalemčania, lebo aj oni mali práve takéto starosti a prehliadli to, čo je podľa Biblie najdôležitejšie – kontakt s Bohom. Ak však očakávame Božie požehnanie pri všetkom čo budeme robiť, nech by sme boli bohatí či chudobní, ak očakávame Božie vedenie v trápení a napokon večný život v Božom kráľovstve, potom je možné sa na to pripraviť. Spomeňme si len na dvoch staviteľov, z ktorých jeden staval svoj dom na piesku a druhý na skale. Pritom nesmieme zabudnúť, že nech príde v živote radosť či žalosť, hojnosť či skromnosť, všetko je len dočasné a všetko prejde. Raz však nastane chvíľa, keď sa bude treba postaviť pred Božiu tvár. A to je práve okamih, na ktorý sa hodno pripravovať. Tam sa totiž rozhoduje o večnosti a záleží len od našej terajšej prítomnosti, či bude tá večnosť radostná alebo žalostná.

            Bratia a sestry, uvedomujme si, že čas plynie a že je ho každou hodinou menej. Uvedomujme si, že každým dňom sa viac a viac blížime ku koncu. Ku koncu života, sveta, či Božej zhovievavosti. Lebo to, že ten čas ešte vždy máme je len jeho dobrá vôľa a milosť. Jedna pieseň z nášho spevníka hovorí: „Pokánie čiňme kým ešte čas máme. Príde Pán k súdu skôr, než sa nazdáme. Nech sa bezbožník z toho neposmieva, že Boh zhovieva“.

Ježiš Kristus vytýkal mestám Kafarnaum i Betsajde, že sa nekajali a že nevyužívali čas Božej prítomnosti. Veď On tam bol, robil mnohé divy a učil Božej pravde. Ale oni ostali hluchí a slepí, čím spôsobili, že im, podľa Ježišových slov, bude v onen deň horšie ako Sodome a Gomore. Čo by povedal Pán Ježiš, keby mal hovoriť o našom meste? Nehrozil by nám rovnaký ortieľ? Využívame vari my lepšie čas Božej prítomnosti a milosti? Využívame čas, ktorý od Boha stále máme? A my ho máme.

            Ježišov nárek nad Jeruzalemom, ako aj samotné naplnenie proroctva, nech nám dáva do nášho života poznanie, že časom neslobodno mrhať, ale treba ho správnym spôsobom naplno využívať, lebo je vzácny. Nemožno ho nechať len tak plynúť. Nemožno si povedať „Mám dosť času“. Lebo náš čas je len obyčajné „zatiaľ“. Náš čas kedykoľvek môže povedať: „Ja už neplatím“. A my chceme predsa žiť, ale máme len málo síl a času menej, než sa nám zdalo pred hodinou.

Amen.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Kázne

Zasľúbenia Novej zmluvy
Evanjelium v Starej zmluve
Zákon v Novej zmluve
Suma evanjelia
Milujúci manžel
Optický klam
Stretnutie s Bohom
Pamiatka zosnulých

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 4
Hlasov: 3

Veľmi dobrý

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.05 sekúnd